Oravská vrchovina
Oravská vrchovina je geomorfologický celok na severe Slovenska v Žilinskom kraji, rozprestierajúci sa po oboch stranách rieky Orava. Jej charakter určujú oblé chrbty, osídlené doliny a nápadné skalné útvary, medzi ktoré patrí aj bralo s Oravským hradom. Významnou súčasťou územia je dolina Oravy s Dolným Kubínom.
Kde leží Oravská vrchovina
Územie sa rozkladá medzi okolím Oravskej vodnej nádrže na severe a obcami Párnica, Komjatná a Malatiná v južnej časti. Na severozápade ho sprevádza Oravská Magura, na juhozápade Malá Fatra, na juhu Veľká Fatra a Chočské vrchy. Na východnej strane nadväzuje na Skorušinské vrchy a Podtatranskú brázdu, na severe na Oravskú kotlinu.
Oravská vrchovina nie je totožná s Oravskou Magurou ani s celým regiónom Orava. V geomorfologickom členení patrí do oblasti Stredné Beskydy v rámci Vonkajších Západných Karpát. Oravská Magura je samostatný susedný celok, do ktorého patrí napríklad Kubínska hoľa.
Členenie: kotlina a brázda nie sú podcelky
Oficiálny zoznam geomorfologických jednotiek rozlišuje v Oravskej vrchovine dve pomenované časti. Nejde o dva podcelky ani o jednoduché rozdelenie celého územia na dve rovnaké polovice. Obe časti predstavujú zníženiny s miernejším reliéfom v rámci členitejšej vrchoviny.
- Veličniaska kotlina sa viaže na dolinu Oravy v okolí Párnice, Istebného, Dolného Kubína a Oravskej Poruby. V literatúre sa používa aj podoba názvu Veličnianska kotlina.
- Podchočská brázda zahŕňa zníženiny v južnej časti vrchoviny, okrem iného v okolí Leštín, Komjatnej a Žaškova.
Pri Veličnej sa na pomerne malom priestore stretávajú viaceré geomorfologické celky. Obecná územnoplánovacia dokumentácia uvádza v jej širšom katastrálnom území Oravskú Maguru, Kysuckú vrchovinu, Oravskú vrchovinu aj Malú Fatru. Hranice pohorí preto nemožno stotožňovať s hranicami obcí.
Horniny, riečne terasy a zosuvy
Na geologickej stavbe sa podieľajú horniny flyšového pásma, bradlového pásma a vnútrokarpatského paleogénu. Rozdielna odolnosť hornín vytvorila kontrast medzi zaoblenými svahmi a vystupujúcimi skalnými tvrdošmi. V okolí Oravy sa uplatňuje riečna niva, terasy a náplavové kužele prítokov.
Konkrétny príklad riečnych usadenín poskytuje okolie Veličnej. Dokumentácia obce tu opisuje fluviálne piesky, piesčité štrky a terasové štrky. Tie pripomínajú vývoj riečneho údolia, v ktorom sa striedalo ukladanie materiálu s prehlbovaním koryta.
Pre vrchovinu je charakteristický aj výskyt zosuvov. Priaznivé podmienky na ich vznik vytvára striedanie vrstiev hornín s rozdielnou priepustnosťou vody. Krajina teda nie je iba výsledkom dávnych geologických udalostí; svahové procesy sa podieľajú aj na jej ďalšom pretváraní.
Vrcholy a skalné dominanty
Medzi evidované vrcholy Oravskej vrchoviny patrí Kýčera s výškou 953 metrov. Pri poznávaní územia však majú význam aj nižšie skalné útvary. Tupá skala a Ostrá skala pri Vyšnom Kubíne spájajú výrazný reliéf s dokladmi dávneho osídlenia.
Osobitným príkladom je Oravské hradné bralo v Oravskom Podzámku. Tvorí ho vápenec a patrí k bradlovému pásmu. Hrad stojí na pravom brehu Oravy; jeho najstaršia časť využila vrchol úzkeho brala, zatiaľ čo ďalšie stavby postupne pribúdali na priľahlom južnom svahu. Prírodný tvar skaly tak priamo ovplyvnil rozmiestnenie hradného areálu.
Lesy, skalná vegetácia a ochrana Oravy
Prírodné pomery nemožno zhrnúť jediným typom lesa. Botanický výskum Ostrej a Tupej skaly opisuje na severovýchodných svahoch vápnomilné bučiny a na skalách štrbinové rastlinné spoločenstvá. Rozlišuje tiež plytké rendzinové pôdy na skalných polohách a kambizeme na miernejších svahoch či v dolinkách.
Dôležitou chránenou súčasťou riečneho koridoru je územie európskeho významu Orava, SKUEV0243. Zasahuje do viacerých katastrov pozdĺž rieky vrátane Dolného Kubína, Veličnej, Istebného, Párnice, Oravského Podzámku a Podbiela. Nejde o označenie celej Oravskej vrchoviny.
- Predmetom ochrany sú vodné toky s charakteristickou vodnou vegetáciou a lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy.
- Z lesných biotopov sú zastúpené aj kyslomilné bukové a bukové či jedľové kvetnaté lesy.
- Medzi chránené živočíchy územia patria hlavátka podunajská, hlaváč bieloplutvý, vydra riečna, kunka žltobruchá a mlok karpatský.
Praveké osídlenie na Tupej a Ostrej skale
Skalné dominanty nad Vyšným Kubínom sú zároveň významnými archeologickými lokalitami. Na Tupej skale je doložené opevnené sídlisko lužickej kultúry so stopami osídlenia z neskorej doby bronzovej. V roku 1877 tu Mikuláš Kubinyi objavil popolnicové pohrebisko s bronzovými predmetmi.
Ostrá skala poskytla nálezy súvisiace s púchovským aj slovanským osídlením. Archeologické výskumy oboch lokalít pokračovali aj v osemdesiatych rokoch 20. storočia pod vedením Pavla Čaploviča. Význam týchto miest preto nespočíva iba v ich skalných stenách: uchovávajú doklady využívania vyvýšených polôh na osídlenie a obranu.
Párnické jazerá: doložený náučný chodník
Konkrétnou možnosťou nenáročného poznávania riečnej krajiny sú Párnické jazerá na juhozápadnom okraji vrchoviny. Vodné plochy vznikli v súvislosti s ťažbou štrku v priestore pri Orave. Obec tu v roku 2016 vybudovala náučný chodník s informáciami o miestnych rastlinách, živočíchoch a ďalších prírodných zaujímavostiach.
- Dĺžka chodníka: 1,5 kilometra.
- Zameranie: poznávanie jazier a ich prírodného prostredia prostredníctvom informačných tabúľ.
- Nadväznosť: podľa obce chodník nie je napojený na turistickú trasu.
Párnické jazerá predstavujú inú podobu Oravskej vrchoviny než skalné lokality pri Vyšnom Kubíne: namiesto výstupu na vyvýšené miesto približujú vodné prostredie na dne riečneho údolia.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.