Skorušinské vrchy
Skorušinské vrchy sú pohorie na severe Slovenska, rozprestierajúce sa východne od Dolného Kubína, približne medzi Malatinou a Suchou Horou. Od Západných Tatier ich oddeľuje Podtatranská brázda; ich najvyšším bodom je Skorušina s nadmorskou výškou 1 314 metrov. Charakteristické sú flyšovým podložím, rozčlenenými horskými chrbtami a hlbokými priečnymi dolinami Studeného potoka a Oravice.
Poloha a zaradenie pohoria
V geomorfologickom členení Slovenska patria Skorušinské vrchy do Vonkajších Západných Karpát a Podhôľno-magurskej oblasti. Nie sú teda súčasťou Tatier, hoci s ich západnou časťou bezprostredne susedia a z viacerých miest pohoria možno pozorovať tatranský hrebeň. Na severnej strane sa ich svahy zvažujú smerom k Oravskej kotline, na južnej strane k Podtatranskej brázde.
Pohorie je pretiahnuté v smere juhozápad – severovýchod. Jeho severozápadné svahy sú spravidla dlhšie a miernejšie sklonené, kým svahy obrátené k Podtatranskej brázde sú kratšie a strmšie. Južné podhorie tak tvorí výrazný prechod medzi nižšou brázdou so sídlami a zalesnenými horskými chrbtami.
Tri geomorfologické podcelky
Skorušinské vrchy netvorí jediný neprerušený hrebeň. Doliny ich členia na samostatné horské skupiny, pričom oficiálne geografické názvoslovie rozlišuje tri podcelky. Názvy Kopec a Skorušina označujú zároveň podcelok aj jeho dominantný vrchol.
- Kopec – juhozápadná časť pohoria s rovnomenným vrcholom vysokým približne 1 251 metrov.
- Skorušina – stredná a najvyššia časť pohoria, ktorej dominantou je vrchol Skorušina.
- Oravická Magura – východná časť medzi Oravicou a slovensko-poľskou hranicou; jej najvyšším vrcholom je Magura, známa aj ako Magura Witowska, s výškou približne 1 232 metrov.
Oravickú Maguru si netreba zamieňať s Oravskou Magurou. Oravská Magura je samostatné pohorie, zatiaľ čo Oravická Magura predstavuje iba jeden z podcelkov Skorušinských vrchov.
Flyšové podložie a tvar krajiny
Geologickým základom pohoria sú sedimenty vnútrokarpatského paleogénu, označovaného aj ako centrálnokarpatský paleogén. Ide o horniny vzniknuté usadzovaním v niekdajšom morskom prostredí. Pre flyš je charakteristické striedanie pieskovcov a jemnozrnnejších hornín, najmä ílovcov; v Skorušinských vrchoch majú výraznú prevahu pieskovce.
Rozdielna odolnosť a priepustnosť horninových vrstiev ovplyvňuje podobu svahov aj ich stabilitu. V pohorí sa zachovali zvyšky zarovnaných povrchov, no jeho dnešný reliéf je stredne až hlboko rozrezaný dolinami. Významným javom sú zosuvy, ktorých vznik súvisí aj so striedaním priepustnejších a menej priepustných vrstiev.
Vodstvo a význam priečnych dolín
Veľká časť Skorušinských vrchov je odvodňovaná do Oravy, a tým do povodia Váhu. Osobitné postavenie majú Studený potok a Oravica: oba toky prichádzajú z tatranského prostredia a ich doliny naprieč rozdeľujú horský masív. Nejde teda len o malé potoky zbierajúce vodu z miestnych svahov, ale o výrazné osi členenia celého pohoria.
Dolinami oboch tokov vedú aj cestné komunikácie. Spájajú sídla v podhorí a zároveň umožňujú prístup k rôznym častiam pohoria bez potreby prekračovať jeho najvyššie chrbty. Na západnej strane je príkladom miestneho odvodnenia Krivský potok, ktorý preteká Krivou a ústi zľava do Oravy.
Lesy a ekologicky významné lokality
Pri opise prírody treba rozlišovať medzi pôvodnou vegetáciou a dnešnými lesnými porastmi. Odborné podklady pre okres Tvrdošín uvádzajú v Skorušinských vrchoch bukové a jedľové kvetnaté lesy aj horské kyslomilné bučiny. Súčasná krajina však nie je všade totožná s pôvodným lesným prostredím: časť územia bola premenená na poľnohospodársku pôdu a zloženie lesov ovplyvnilo hospodárenie.
Ekologická hodnota pohoria sa prejavuje aj v územnoplánovacích podkladoch obcí. Dokumentácia Brezovice eviduje genofondovú lokalitu Skorušina a regionálne biocentrum Brezový vrch. Takéto označenia vyjadrujú význam konkrétnych plôch pre zachovanie prírodných hodnôt a ekologickej stability; nie sú však automaticky synonymom prírodnej rezervácie.
Skorušina a doložené turistické prístupy
Najvyšší vrchol je zároveň konkrétnym turistickým cieľom s rozhľadňou. Z vyhliadkovej konštrukcie sa otvára pohľad na Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú kotlinu a ďalšie okolité pohoria. Viditeľnosť jednotlivých cieľov závisí od počasia a dohľadnosti.
Turistické podklady dokumentujú viacero prístupov na Skorušinu. Pri výbere treba rozlišovať medzi výstupom a návratom rovnakou cestou a prechodom pohoria s ukončením na inom mieste.
- Z Trstenej je doložená trasa cez Zábiedovo, lokalitu Lány a Javorinky na Skorušinu s návratom rovnakým smerom.
- Z Brezovice je spracovaný samostatný výstup na Skorušinu a späť.
- Z Oravíc existuje výstupová alternatíva na najvyšší vrchol pohoria.
- Z Oravského Bieleho Potoka do Oravíc je zdokumentovaný prechod cez Skorušinu, ktorý si vyžaduje vyriešiť návrat do východiska.
Oravická Magura a náučný chodník
Na východe pohoria poskytuje konkrétnu možnosť poznávania prírody náučný chodník Oravice, vybudovaný Štátnou ochranou prírody SR v rokoch 2010 až 2015. Jeho vetva smeruje na hraničný vrchol Magura. Sprievodca upozorňuje, že záverečný výstup má výrazné stúpanie a chodník prekonáva svah serpentínami.
Jednotlivé zastávky približujú hmyz, vtáctvo, cicavce aj vzťah lesa a vody. Chodník tak dopĺňa vrcholovú turistiku o vysvetlenie prírodných procesov. Magura je zároveň odlišným cieľom než najvyššia Skorušina: leží v inom podcelku a prístup k nej je súčasťou oravického náučného okruhu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.