Turzovská vrchovina
Turzovská vrchovina je geomorfologický celok Západných Beskýd na severozápade Slovenska, v regióne Kysuce. Rozprestiera sa severne od doliny hornej Kysuce smerom k hranici s Českou republikou. Charakterizujú ju flyšové horniny, doliny s rozptýlenými osadami a prírodné zvláštnosti, medzi ktoré patria Klokočovské skálie a prirodzený výver ropy v Korni.
Poloha medzi Kysucou a českou hranicou
Turzovská vrchovina leží v Žilinskom kraji, v okrese Čadca. Jej polohu približujú najmä Turzovka, Korňa a Klokočov. Na juhu susedí s Javorníkmi, na severe s Moravsko-sliezskymi Beskydami. Vo východnej časti nadväzuje na Jablunkovské medzihorie a Kysucké Beskydy; krátky kontakt má aj s Kysuckou vrchovinou pri Čadci.
Pre orientáciu je dôležité rozlišovať medzi regiónom Kysuce a jednotlivými pohoriami. Turzovská vrchovina nie je totožná s Kysuckými Beskydami ani s Kysuckou vrchovinou. V geomorfologickom členení predstavuje samostatný celok oblasti Západné Beskydy, ktorá patrí do Vonkajších Západných Karpát.
Štyri podcelky a najvyšší Beskydok
Územie sa člení na štyri geomorfologické podcelky. Už ich názvy naznačujú, že vrchovina nezahŕňa iba vyvýšené chrbty, ale aj dolinové a znížené časti krajiny:
- Zadné vrchy – podcelok, v ktorom leží najvyšší vrch celého pohoria Beskydok.
- Predné vrchy – samostatná vrchovinná časť geomorfologického celku.
- Kornická brázda – znížená časť vyčlenená ako osobitný podcelok.
- Hornokysucké podolie – podcelok súvisiaci s dolinou hornej Kysuce.
Najvyšším vrchom Turzovskej vrchoviny je Beskydok. Pri porovnávaní s okolitými horami treba rešpektovať hranice geomorfologických celkov: Malý Polom aj Veľký Polom patria do susedných Moravsko-sliezskych Beskýd, hoci sú súčasťou širšieho prírodného a turistického priestoru severných Kysúc.
Flyšové podložie a vznik reliéfu
Turzovská vrchovina je súčasťou karpatského flyšového pásma. Pre flyš je charakteristické striedanie sedimentárnych hornín, predovšetkým pieskovcov a ílovcov; zastúpené sú aj zlepence. Rozdielna odolnosť jednotlivých vrstiev ovplyvňuje podobu svahov a dolín. Odolnejšie pieskovce vytvárajú výraznejšie vyvýšeniny a miestami skalné odkryvy, menej odolné ílovce sa ľahšie rozrušujú.
Výrazným prejavom miestnej geologickej stavby sú pieskovcové útvary s guľovitou odlučnosťou. Ich výskyt súvisí s úzkym pásmom pri styku Turzovskej vrchoviny a Moravsko-sliezskych Beskýd. Klokočovské skálie tak nie sú izolovanou kuriozitou, ale súčasťou širšieho geologicky zaujímavého územia.
Doliny potokov a kopaničiarske osídlenie
Vodné toky pomáhajú vysvetliť rozloženie sídel aj členenie krajiny. Korňa leží v doline Korňanky severozápadne od Turzovky. Klokočov sa rozkladá v povodí Predmieranky, ktorá odvádza vodu do Kysuce. Pramenné vetvy Predmieranky zasahujú aj na svahy susedných Moravsko-sliezskych Beskýd.
Pre vrchovinu je typické kopaničiarske osídlenie: obytné a hospodárske usadlosti nie sú sústredené iba v jednej súvislej dedine, ale vytvárajú množstvo menších osád. Obec Korňa na svojej stránke uvádza 36 osád. Medzi miestne názvy patria U Staní, U Gajdoší, U Zelenkov či Majtánov.
Obec zároveň opisuje postupnú premenu časti vzdialenejších osád na rekreačne využívané sídla. Rozptýlená zástavba preto nevypovedá iba o historickom spôsobe osídľovania, ale aj o dnešnom využívaní horskej krajiny. Pri plánovaní návštevy je užitočné poznať konkrétny názov osady, nielen názov obce.
Vlhké biotopy a chránené lokality
Časť Turzovskej vrchoviny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Významné nie sú iba lesy a skalné útvary, ale aj prameniská, podmáčané lúky a rašeliniskové spoločenstvá. Správa CHKO Kysuce upozorňuje na kyslé horninové podložie severnej časti vrchoviny a na výskyt prameniskových rašelinísk s mäsožravou rosičkou okrúhlolistou.
Konkrétne podoby tejto prírodnej rozmanitosti predstavujú dve rezervácie v katastri Klokočova:
- Klokočovské skálie chránia pieskovcovú skalnú stenu s guľovitou odlučnosťou, lesné biotopy a prameniská. Z rastlín sa tu uvádzajú napríklad rebrovka rôznolistá a plavúň obyčajný.
- Polkova zachováva prechodné rašeliniská, slatinné lúky a podmáčané pasienky. Medzi zaznamenané rastliny patria rosička okrúhlolistá, fialka močiarna a kruštík močiarny.
Korňanský ropný prameň
Korňanský ropný prameň je prirodzený povrchový výver ľahkej ropy na východnom okraji Korne. Ropa sa zhromažďuje v malej priehlbine a výver sprevádza uvoľňovanie plynu. Lokalita dokumentuje prítomnosť ropy vo flyšových horninách a je chránená ako prírodná pamiatka.
Prameň má aj hospodárske dejiny. Podľa obce Korňa miestni obyvatelia ropu využívali na svietenie, kúrenie a mazanie. Prieskumné vrty však nepotvrdili zásoby, ktoré by umožňovali rentabilnú priemyselnú ťažbu. Pre návštevníka je preto podstatný predovšetkým jeho geologický význam, nie predstava rozsiahleho ropného ložiska.
Poznávanie Klokočovských skálí
Konkrétnym cieľom na spoznávanie neživej prírody je náučný chodník Klokočovské skálie. Organizácia cestovného ruchu Kysuce dokumentuje jeho otvorenie 31. októbra 2015 a štyri informačné tabule venované skalným guliam, rastlinstvu, živočíchom a ochrane územia.
Skalná stena dosahuje miestami výšku približne 20 metrov a jej prerušovaná dĺžka je okolo 300 metrov. Okrem samotných guľovitých útvarov sú v nej viditeľné aj miskovité priehlbiny po ich uvoľnení. Ide tak o miesto, kde možno pozorovať útvary priamo v horninovom masíve, nielen ako samostatné balvany. Pri návšteve treba rešpektovať vyznačený priebeh chodníka a ochranu rezervácie.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.