Oravská Magura
Oravská Magura je flyšové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji, rozprestierajúce sa na Orave medzi okolím Dolného Kubína, Námestova a Oravskej Lesnej. Jej najvyšším vrchom je Minčol; prírodný význam pohoria spočíva najmä v zachovaných horských lesoch, lúčnych holiach a rašeliniskách.
Poloha a zaradenie Oravskej Magury
V geomorfologickom členení Slovenska patrí Oravská Magura do oblasti Stredné Beskydy, ktorá je súčasťou Vonkajších Západných Karpát. Na severe susedí s Podbeskydskou vrchovinou, na západe nadväzuje na Kysuckú vrchovinu. Južné a juhovýchodné okraje prechádzajú do Oravskej vrchoviny, kým severovýchodné svahy sa zvažujú k Oravskej kotline.
Ide o samostatný horský celok, nie o súčasť Oravských Beskýd. Odlišovať ho treba aj od Oravickej Magury, ktorá je podcelkom Skorušinských vrchov. Podobnosť názvov teda neznamená, že ide o rovnaké pohorie alebo o jeho pokračovanie.
Tri podcelky a hlavné horské lokality
Oficiálne geomorfologické názvoslovie rozdeľuje Oravskú Maguru na tri podcelky. Ich názvy sa používajú aj pri orientácii v turistických a prírodovedných opisoch, pričom Kubínska hoľa označuje nielen horskú lokalitu, ale aj celý podcelok.
- Paráč zahŕňa rovnomenný vrch a lesné komplexy, v ktorých sa zachovali horské smrekové porasty pralesovitého charakteru. Masív zasahuje aj do chotára Oravskej Lesnej.
- Kubínska hoľa je podcelok s najvyšším vrchom pohoria Minčolom. V tejto oblasti sa stretávajú turisticky využívané svahy so zachovanými lesnými a rašeliniskovými biotopmi.
- Budín je tretím podcelkom pohoria. Do tejto časti Oravskej Magury zasahuje aj kataster obce Babín, ktorej územie prechádza z horských svahov do Hruštínskeho podolia.
Na strane pri Námestove je výrazným orientačným bodom Magurka s televíznym vysielačom. Turistické spojenie od nej pokračuje hlavným hrebeňom smerom ku Kubínskej holi a Minčolu. Na ďalší priebeh horskej krajiny nadväzujú Vasiľovská hoľa, Príslopec a Paráč.
Flyšové podložie a podoba reliéfu
Geologickým základom pohoria je magurský flyš. Typické je striedanie sedimentárnych hornín, najmä pieskovcov a ílovcov. Odolné pieskovce sa výrazne uplatňujú pri stavbe horských chrbtov; v budínskej časti ich opisuje aj územný plán Babína. Hrebene tu majú podobu širokých, zaoblených chrbtov, ktoré rozčleňuje sieť dolín vytvorených riečnou eróziou.
Flyšový terén však nie je všade mierny. Na severných a východných svahoch medzi Kubínskou hoľou a Vasiľovskou hoľou sa rozdielna priepustnosť horninových vrstiev spolu so zamokrením a sklonom svahov podieľa na vzniku zosuvov. Práve zosuvné terasy sú dôležité aj pre vznik tunajších rašelinísk.
Horské lesy a prírodné hodnoty Paráča
Lesy sú zásadnou súčasťou krajinného obrazu Oravskej Magury. Osobitné postavenie majú porasty Paráča, ktoré Správa CHKO Horná Orava uvádza medzi zachovanými pralesovitými lesnými komplexmi. Zastúpený je v nich smrek s prímesou jarabiny. Nejde teda iba o hospodárske smrekové porasty, ale aj o lesy významné z hľadiska zachovania prirodzenej horskej vegetácie.
V pramennej oblasti Hruštínky sa zachovali tiež podmáčané smrečiny a jedľové bučiny. Rozmanitosť lesného prostredia dopĺňajú otvorené hole. Výskyt tetrova hlucháňa je doložený aj v oblasti Vasiľovskej hole.
Hole sú aj výsledkom hospodárenia
Otvorené horské lúky nie sú v Oravskej Magure iba vyhliadkovými miestami. Predstavujú biotopy, ktorých zachovanie súvisí s primeraným hospodárskym využívaním. Pri opustení pastvy postupne zarastajú drevinami a menia sa na les. Ochrana takýchto plôch preto nemusí znamenať úplné vylúčenie ľudskej činnosti.
Konkrétnym príkladom je Lomnianska hoľa, územie európskeho významu v sústave Natura 2000. Odborný výskum motýľov publikovaný v časopise Ochrana prírody opisuje na lokalite kosenie aj pastvu hovädzieho dobytka. Zároveň upozorňuje na degradáciu floristickej skladby a hmyzích spoločenstiev na skúmanej ploche vplyvom pastvy. Podstatná teda nie je iba prítomnosť hospodárenia, ale aj jeho intenzita a spôsob.
Pramene Hruštínky a Puchmajerovej jazierko
Na severných a východných svahoch medzi Kubínskou hoľou a Vasiľovskou hoľou leží územie európskeho významu Pramene Hruštínky. Sústava jarkov a potôčikov tu vytvára pramennú oblasť Hruštínky, ktorá patrí do povodia Bielej Oravy.
Súčasťou územia je Puchmajerovej jazierko, rašelinisková vodná plocha obklopená lesom. Tunajšie prechodné rašeliniská vznikli na nepriepustných terasách vytvorených rozsiahlymi zosuvmi. Ich význam spočíva aj vo výskyte vzácnych rastlín, napríklad rosičky anglickej a blatnice močiarnej. Nejde preto iba o jazierko ako krajinnú zaujímavosť, ale o citlivý mokraďový ekosystém.
Turistika a náučné poznávanie pohoria
Turistické využitie má viacero konkrétnych centier. Pri plánovaní návštevy treba rozlišovať medzi trasami v horskom teréne a službami strediska Kubínska hoľa, ktorých prevádzka sa môže sezónne meniť.
- Námestovo a Magurka: Správa CHKO Horná Orava uvádza turistický výstup z mesta na Magurku a nadväzujúce hrebeňové spojenie smerom k najvyššej časti pohoria.
- Kubínska hoľa a Minčol: patria medzi hlavné turistické lokality Oravskej Magury. Otvorené časti Kubínskej hole umožňujú pohľady aj do Oravskej kotliny.
- Vasiľovská hoľa a Paráč: sú súčasťou turistického prepojenia cez Príslopec. Z Vasiľovskej hole sú doložené výhľady do Hruštínskeho podolia a na Malú Fatru.
- Náučný chodník na Kubínskej holi: prevádzkovateľ predstavuje trasu s dvanástimi tematickými zastávkami venovanými okrem prírody aj historickej lavíne. Pred návštevou treba overiť jej aktuálnu prístupnosť.
Lavínová tragédia zo 16. januára 1968
Do histórie pohoria sa zapísala lavína na Kubínskej holi 16. januára 1968. Zasiahla 53 účastníkov lyžiarskeho výcviku z Elektrotechnickej fakulty Vysokého učenia technického v Brne. Šesť ľudí zahynulo. Nešlo teda o stredoškolský zájazd, ale o vysokoškolských študentov.
Udalosť pripomína, že závažné lavínové nebezpečenstvo sa môže vyskytnúť aj mimo najvyšších slovenských pohorí. Historická tragédia patrí ku konkrétnym súvislostiam Kubínskej hole a je aj jednou z tém miestneho náučného chodníka.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.