Volovské vrchy
Volovské vrchy sú rozsiahle pohorie vo východnej časti Slovenského rudohoria, na rozhraní Spiša, Gemera a košického regiónu. Ich najvyšším vrchom je Zlatý stôl s nadmorskou výškou približne 1 322 metrov. Charakter pohoria určujú lesnaté horské chrbty, doliny, prvohorné horniny s rudnými ložiskami aj krasová krajina Galmusu.
Poloha a členenie pohoria
Volovské vrchy patria do oblasti Slovenské rudohorie a v širšom geomorfologickom členení do Vnútorných Západných Karpát. Ich poloha spája horské zázemie Rožňavy, Gelnice, Spišskej Novej Vsi a Košíc. Pri severnom okraji sa rozprestiera Hornádska kotlina, na severozápade nadväzuje Spišsko-gemerský kras. Na východe leží Čierna hora a na juhu až juhovýchode Rožňavská kotlina, Slovenský kras a Košická kotlina.
Pohorie nie je jediným nerozčleneným masívom. Oficiálne geomorfologické názvoslovie rozlišuje sedem podcelkov:
- Havranie vrchy,
- Knola,
- Zlatý stôl,
- Hnilecké vrchy,
- Pipitka,
- Kojšovská hoľa,
- Holička.
V rámci Hnileckých vrchov sa osobitne vyčleňujú časti Galmus a Hnilecké podolie. Ku Kojšovskej holi patrí Hámorská brázda. Názvy Zlatý stôl a Kojšovská hoľa teda označujú nielen konkrétne vrcholy, ale aj väčšie geomorfologické jednotky.
Horské chrbty a geologická stavba
Pre veľkú časť Volovských vrchov sú typické mohutné, pomerne hladko modelované chrbty, z ktorých odbočujú bočné rázsochy. Doliny ich rozdeľujú na samostatné masívy. Na menej odolných horninách vznikli širšie zníženiny a brázdy, zatiaľ čo na plochších chrbtoch zostali zachované zvyšky starších zarovnaných povrchov. Zlatý stôl leží na severnej rázsoche hlavného hrebeňa, južne od doliny Hnilca.
Podstatnú časť pohoria budujú prvohorné horniny. Zastúpené sú najmä fylity a porfyroidy, teda premenené kyslé vulkanické horniny. Geologická stavba súvisí s bohatstvom rudných ložísk a hydrotermálnych žíl. Volovské vrchy preto nemožno charakterizovať iba ako lesnaté turistické pohorie: sú zároveň územím s výrazným geologickým a baníckym dedičstvom.
Galmus: kras v severnej časti Volovských vrchov
Odlišný vzhľad má Galmus v podcelku Hnilecké vrchy. Na druhohorných vápencoch a dolomitoch sa tu vytvorili krasové planiny a kaňonovité doliny. Krajinu dopĺňajú skalné steny, jaskyne a ďalšie krasové formy, ktoré kontrastujú s oblými chrbtami budovanými prvohornými horninami.
Turisticky významnou lokalitou je Poráčska dolina a skalnaté okolie medzi Poráčom, Slovinkami a Krompachmi. Biela skala poskytuje výhľady smerom na Slovinky, Poráčsku dolinu a okolité hrebene Volovských vrchov. Ďalším doloženým vyhliadkovým miestom je Kňazovka, orientovaná na sever k Hornádskej kotline. Galmus tak predstavuje samostatnú oblasť na spoznávanie krasového reliéfu, nie iba zastávku pri prechode hlavného hrebeňa.
Lesy a význam pre vtáctvo
Lesná krajina je základným prírodným prostredím pohoria. Vyskytujú sa tu bukové, jedľové, smrekové aj zmiešané porasty; v nižších polohách pristupuje dub zimný. Staršie lesy poskytujú hniezdne prostredie dutinovým druhom vtákov. Pre ich zachovanie sú dôležité aj staré stromy, dutiny a odumierajúce drevo.
Medzi významné druhy širšieho chráneného územia patria bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá, muchárik bielokrký a ďateľ bielochrbtý. Program starostlivosti upozorňuje na význam starších listnatých a zmiešaných porastov aj na zhoršovanie niektorých hniezdnych biotopov pri rozsiahlych zmenách lesného prostredia.
Pohorie a chránené vtáčie územie nie sú totožné
Chránené vtáčie územie Volovské vrchy bolo vyhlásené v roku 2010 a podľa vyhlasovacieho predpisu má výmeru 121 420,65 hektára. Jeho hranice však nekopírujú geomorfologické hranice pohoria: zahŕňajú aj časti susedných celkov, napríklad Čiernej hory. Rozlohu chráneného vtáčieho územia preto nemožno uvádzať ako rozlohu samotných Volovských vrchov.
Ochranu prírody dopĺňajú menšie chránené územia a územia európskeho významu. Patrí medzi ne Galmus, prírodná rezervácia Kloptaň či chránený areál Knola. Pri plánovaní pohybu v krajine treba rozlišovať konkrétne územie a jeho režim ochrany.
Baníctvo ako súčasť dejín krajiny
Historická ťažba rúd je v oblasti doložená už od 13. storočia. K významným banským strediskám patrili Gelnica, Smolník, Rožňava a Rudňany. Ťažili sa tu okrem iného rudy železa, medi, striebra, antimónu a ortuti. Vo východnej časti pohoria sú s baníctvom spojené tiež Medzev, Lucia Baňa, Poproč, Zlatá Idka a Žakarovce.
Po ťažbe zostali štôlne, haldy, prepadliská a odkaliská. Východoslovenské múzeum pri výskumnom projekte v roku 2021 zdokumentovalo vo vybraných lokalitách východnej časti Volovských vrchov 172 banských diel. Ide o výsledok konkrétneho prieskumu, nie o celkový počet pozostatkov baníctva v pohorí.
Banícku minulosť približuje Banícke múzeum v Gelnici. Jeho expozície zahŕňajú banské nástroje, lampy, staré mapy, odevy a modely zariadení na vyťahovanie rudy. Dopĺňa ich expozícia kováčstva, ktorá pripomína nadväzujúce spracovanie kovov.
Konkrétne turistické ciele
Volovské vrchy majú sieť značených chodníkov na hlavnom hrebeni, bočných rázsochách aj v dolinách. Výber cieľa je vhodné prispôsobiť tomu, či návštevník hľadá vrcholovú túru, skalnú vyhliadku alebo krasovú krajinu.
- Zlatý stôl: najvyšší bod pohoria a orientačný cieľ pri spoznávaní jeho najvyšších polôh. Jeho poloha sa odlišuje od priebehu samotného hlavného hrebeňa.
- Skalisko v masíve Volovca: skalný vyhliadkový vrchol dostupný značenými chodníkmi zo strany Čučmy, Betliara a Henclovej. Hrebeňom prechádza Cesta hrdinov SNP, súčasť európskej diaľkovej trasy E8.
- Galmus: oblasť krasových planín a dolín s doloženými turistickými spojeniami z Poráča, Sloviniek, Krompách a Olcnavy. Medzi konkrétne ciele patria Biela skala a Kňazovka.
- Kojšovská hoľa: výrazná lokalita východnej časti pohoria, ktorá má aj meteorologický význam. Nachádza sa tu meteorologický radar Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.