Kremnické vrchy
Kremnické vrchy sú sopečné pohorie na strednom Slovensku, ktoré patrí do oblasti Slovenské stredohorie vo Vnútorných Západných Karpatoch. Spájajú najvyšší masív Flochovej a hrebeň pri Skalke s nižšími vrchovinami smerujúcimi k Hronu. Ich osobitosťou sú pozostatky vulkanickej činnosti, zachované pralesovité lesy a krajina výrazne ovplyvnená kremnickým baníctvom.
Poloha medzi Turcom, Kremnicou a Pohroním
Pohorie sa rozprestiera prevažne v severojužnom smere. Na severe nadväzuje na priestor Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry, západné a juhozápadné okraje smerujú k Vtáčniku a Žiarskej kotline. Na východe sa svahy zvažujú k Zvolenskej kotline; pri Kordíkoch susedia Kremnické vrchy so Starohorskými vrchmi. Na juhu ich od Štiavnických vrchov oddeľuje dolina Hrona.
Kremnica leží priamo v pohorí, zatiaľ čo Banská Bystrica a Zvolen predstavujú významné mestá pri jeho východnom a juhovýchodnom okraji. Dôležitou dolinou západnej časti je údolie Kremnického potoka, ktorým vedú cestné aj železničné spojenia.
Päť podcelkov a najvyššie časti pohoria
Kremnické vrchy netvoria jednotný horský blok. V ich reliéfe sa striedajú vysoké chrbty, plochejšie povrchy aj dolinami rozčlenené predhoria. Štandardizované geografické názvoslovie rozlišuje päť podcelkov:
- Flochovský chrbát – zahŕňa najvyššie partie pohoria a jeho hlavný horský hrebeň.
- Kunešovská planina – podcelok v západnej až severozápadnej časti, spojený s plochejším reliéfom okolia Kunešova.
- Jastrabská vrchovina – nižšia, dolinami rozčlenená časť smerom k Žiarskej kotline.
- Turovské predhorie – juhovýchodná časť s nižšími chrbtami a výraznými zvyškami odolných sopečných hornín.
- Malachovské predhorie – podcelok na východnej strane pohoria.
Najvyšším vrchom je Flochová. Vo Flochovskom chrbte vystupujú aj Vyhnatová, Skalka, Zlatá studňa a Velestúr. Východné svahy hlavného hrebeňa miestami prudko klesajú do Kordíckej brázdy. Južne od Velestúra sa horský chrbát postupne znižuje a rozvetvuje do rázsoch oddelených dlhými dolinami.
Ako sopečná činnosť vytvorila dnešnú krajinu
Základ pohoria vznikal vulkanickou činnosťou v neogéne. Významnú úlohu v jeho stavbe majú andezity a horniny vytvorené zo sopečného materiálu, napríklad tufy. Dnešná krajina však už nezodpovedá pôvodnému tvaru sopiek. Sopečné komplexy narušili tektonické pohyby a následne ich pretvárali zvetrávanie, erózia a odnos materiálu.
Rozdielna odolnosť hornín vysvetľuje striedanie brál, chrbtov a hlbokých dolín. Pevnejšie zvyšky lávových prúdov zostávali vystupovať nad okolím, zatiaľ čo menej odolné tufy a ďalšie pyroklastické horniny sa rozrušovali rýchlejšie. V Turovskom predhorí tak nad plochšími chrbtami výrazne vystupujú andezitové útvary Bučan, Bukovina a Ostrý vrch.
Priamym dokladom dávneho vulkanizmu je Turovský sopúch. Táto prírodná pamiatka chráni eróziou odkrytý prívodný sopečný kanál. Nejde teda o zachovaný kráter, ale o odkrytú časť niekdajšej prívodnej sústavy sopky.
Lesy a prírodné rozdiely medzi severom a juhom
Rozdiely v nadmorskej výške, orientácii svahov a podloží vytvárajú odlišné podmienky pre rastlinstvo. Dobre ich ilustruje porovnanie Badínskeho pralesa s rezerváciou Boky: prvá lokalita zachováva horské lesné spoločenstvá, druhá chráni aj výrazne teplomilné a suchomilné druhy.
V Badínskom pralese sú hlavnými drevinami buk lesný a jedľa biela, ku ktorým sa pridávajú javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Hodnotu územia nevytvárajú iba staré stromy. Podstatné je prirodzené striedanie generácií lesa, prítomnosť odumretého dreva a súbežný výskyt štádií dorastania, optima a rozpadu. Takýto les umožňuje sledovať procesy, ktoré sú v hospodárskych porastoch výrazne ovplyvnené zásahmi človeka.
Badínsky prales, Boky a Čertova skala
Národná prírodná rezervácia Badínsky prales leží v katastri Badína. Chráni ukážku pralesovitých lesných spoločenstiev Kremnických vrchov. V jej okolí sa zachovali aj skalné steny, previsy, blokoviská a ďalšie tvary viazané na sopečné podložie. Prales nemožno zamieňať s bežne voľne prístupným výletným lesom; možnosti vstupu je potrebné vopred preveriť u Správy CHKO Poľana.
Národná prírodná rezervácia Boky zasahuje do katastrov Budče a Tŕnia. Vyhlásená bola v roku 1964 na ochranu teplomilných a suchomilných spoločenstiev i geomorfologických útvarov. K jej charakteristickým javom patria kamenné moria, sutiny a skalný hríb Čertova skala.
Na rozdiel od Badínskeho pralesa majú Boky návštevnícku trasu vedenú rezerváciou. Náučný chodník prepája priestor doliny Sietno pri Budči s Hronskou Dúbravou. Správa ochrany prírody pri ňom uvádza 13 zastávok; úsek od doliny Sietno k Čertovej skale využíva zelenú turistickú značku.
Voda a banícke dedičstvo
Kremnické vrchy zasahujú do rozvodia Hrona a Váhu, pričom severnú časť odvodňujú aj toky patriace do povodia Turca. Táto poloha mala praktický význam pre baníctvo. Historický Turčekovský banský vodovod prevádzal vodu z povodia Váhu cez rozvodie do kremnickej oblasti, kde bola potrebná pre banské zariadenia a spracovanie rudy.
Výskyt zlata a striebra podmienil vznik a rozvoj Kremnice ako banského a minciarskeho centra. Dňa 17. novembra 1328 získala osada od Karola Róberta banské a mincové práva; s týmto dátumom sa spája aj vznik kremnickej mincovne. História pohoria preto nie je iba príbehom prírodných procesov. Je aj históriou využívania rudných ložísk a technického riešenia nedostatku vody pre náročnú banskú prevádzku.
Turistika a šport v konkrétnych lokalitách
V centrálnej časti pohoria sú doložené pešie spojenia medzi Kremnicou, chatou Hostinec, sedlom Tri kríže, Velestúrom a Skalkou. Ide o horské trasy s viacerými možnosťami nástupu a zostupu, nie o jediný krátky okruh. Pri plánovaní treba rozlišovať medzi prechodom hrebeňa, návštevou skalného útvaru a výletom v nižšom predhorí.
- Skalka pri Kremnici je zázemím bežeckého lyžovania so sieťou tratí; ich úprava a využiteľnosť závisia od aktuálnych podmienok.
- Via ferrata Komín a Via ferratový svet využívajú skalný terén pri Skalke. Zaistené cesty nemožno považovať za obyčajný turistický chodník a vyžadujú zodpovedajúci výstroj.
- Velestúr a sedlo Tri kríže sú súčasťou doloženej pešej trasy z Kremnice smerom na Skalku.
- Boky a Čertova skala umožňujú spoznávať nižšie polohy pohoria po náučnom a turistickom chodníku.
Pred návštevou športových areálov je potrebné overiť ich prevádzku a prípadné uzávery. V chránených lokalitách sa návšteva riadi osobitnými podmienkami ochrany prírody; dostupnosť jedného chodníka neznamená voľný vstup do celého územia.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.