Starohorské vrchy
Starohorské vrchy sú neveľké jadrové pohorie na strednom Slovensku, rozprestierajúce sa severne od Banskej Bystrice medzi Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami a Kremnickými vrchmi. Ich najvyšším vrchom je Kozí chrbát s nadmorskou výškou približne 1 330 metrov. Pre pohorie je charakteristická pestrá geologická stavba, lesná krajina s cennými mokraďami a výrazné stopy historického baníctva v okolí Španej Doliny a Starých Hôr.
Kde ležia Starohorské vrchy
V geomorfologickom členení Slovenska tvoria Starohorské vrchy samostatný celok Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá patrí do Vnútorných Západných Karpát. Nejde teda iba o južnú časť Veľkej Fatry alebo západný výbežok Nízkych Tatier, hoci na obe pohoria bezprostredne nadväzujú.
Na juhu sa ich svahy zvažujú k Zvolenskej kotline a severnému okraju Banskej Bystrice. Západné vymedzenie sa približuje ku Kordíkom a Králikom, východné k Moštenici, Hiadľu a Hiadeľskému sedlu. Severný okraj súvisí s priestorom Starých Hôr, Donovál a Korytnice. Hranice geomorfologického celku pritom nemožno stotožniť s hranicami národných parkov ani s turistickým označením širšieho okolia Donovál.
Reliéf a horniny: viac než jednotvárne lesné chrbty
Starohorské vrchy majú zložitú stavbu, na ktorej sa podieľajú kryštalické horniny aj mladšie usadené súbory. Vyskytujú sa tu granity, granodiority a ortoruly, ale tiež kremence, pieskovce, bridlice, vápence, dolomity a slieňovce. Na západný okraj zasahujú aj mladšie sopečné horniny zo susedných Kremnických vrchov.
Rozdielne podložie sa prejavuje v tvare krajiny. Hladšie modelované chrbty sa striedajú so strmšími, miestami skalnatými svahmi a úzkymi dolinami. Významnú úlohu pri vývoji reliéfu zohrali zlomy a rozdielne zdvihy jednotlivých krýh. Odborný geomorfologický výskum poukazuje aj na hustejšie rozčlenenie západnej časti pohoria dolinovou sieťou.
Pohorie zároveň vytvára nižšie prepojenie medzi vyššími masívmi Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. K jeho osobitým krajinným priestorom patrí Kordícka brázda na juhozápade.
Kozí chrbát a ďalšie orientačné body
Najvyššia časť Starohorských vrchov leží pri ich severovýchodnom okraji. Kozí chrbát má hôľnatý vrchol, ktorý sa odlišuje od prevažne zalesneného vnútrozemia pohoria. Smerom k Nízkym Tatrám naň nadväzuje priestor Hiadeľského sedla; smerom k Donovalom je dôležitým bodom Kečka.
- Kozí chrbát: najvyšší vrch pohoria, približne 1 330 m n. m.; na jeho severných svahoch sa nachádza rovnomenná prírodná rezervácia.
- Kečka: vrch s výškou približne 1 225 m n. m. v hrebeňovej oblasti medzi Donovalmi a Kozím chrbtom.
- Panský diel: vrch s výškou približne 1 100 m n. m. nad severovýchodným okrajom Banskej Bystrice.
- Šachtička: sedlo severne od Panského dielu, významné ako križovatka turistických ciest a východisko náučných chodníkov.
Vodstvo na rozhraní povodí Hrona a Váhu
Takmer celé Starohorské vrchy patria do povodia Hrona. Západnou časťou preteká Bystrica, do ktorej ústi Starohorský potok. Ďalšie časti pohoria odvodňujú napríklad Ľupčica, Moštenický potok a Vážna. Iba severovýchodný okraj odvádza vodu prostredníctvom Korytnice a Revúcej do Váhu.
Vodstvo súvisí aj s geologickou pestrosťou územia. Na styky tektonických jednotiek sa viažu minerálne pramene vrátane Moštenickej kyslej a Hiadeľskej kyslej. Osobitným prejavom pôsobenia vody sú Moštenické travertíny: nejde len o starú horninovú usadeninu, ale o komplex, v ktorom sa travertín naďalej tvorí z pretekajúcej vody.
Lesy, rašeliniská a chránené územia
V pohorí prevažujú lesy, najmä zmiešané porasty s bukom a smrekom. Ich charakter však nie je všade rovnaký. Na kamenistých svahoch Kozieho chrbta sa zachovali sutinové lesy s bukom a javorom horským, zatiaľ čo na podmáčaných plošinách Baranej hlavy vznikli rašelinné lesy a otvorené vrchoviská.
Ochrana prírody zahŕňa územia Národného parku Nízke Tatry aj jeho ochranného pásma. Konkrétne chránené lokality ukazujú, že hodnotou Starohorských vrchov nie sú iba vrcholy, ale aj malé stanovištia závislé od zachovaného vodného režimu.
- Prírodná rezervácia Barania hlava: leží južne od Donovál v katastri Podkoníc. Chráni rašelinné smrekové lesy a aktívne vrchoviská; rastie tu napríklad rosička okrúhlolistá, viaceré rašeliníky a páperníky.
- Prírodná pamiatka Moštenické travertíny: nachádza sa severozápadne od Moštenice. Predmetom ochrany je aktívna travertínová terasa s vývermi vody a cennou vegetáciou.
- Prírodná rezervácia Kozí chrbát: chráni zachované zmiešané sutinové porasty na severnej strane vrchu, kde majú významné zastúpenie buk lesný a javor horský.
Baníctvo zmenilo podobu krajiny
Špania Dolina a Staré Hory patria k historickým banským oblastiam, v ktorých sa ťažili medené a strieborné rudy. Banská činnosť zanechala v krajine haldy, banské diela a technické úpravy terénu. Špania Dolina je pamiatkovou rezerváciou, kde sa popri ľudovej architektúre zachovali aj objekty banskej správy, cirkevné stavby a historické usporiadanie sídla.
Významnou technickou sústavou bol Špaňodolinský banský vodovod, ktorý privádzal vodu pre banské prevádzky až spod Prašivej v Nízkych Tatrách. Jeho trasa využívala mierny spád a prispôsobovala sa vrstevniciam. V teréne po nej zostali zárezy, skalné galérie, násypy a kamenné múry. Voda slúžila na pohon banských zariadení, takže vodovod bol neoddeliteľnou súčasťou fungovania revíru.
Náučné chodníky a poznávanie pohoria
Konkrétnu možnosť spoznávania prírody aj technických pamiatok predstavuje náučný chodník Donovaly – Šachtička, evidovaný Správou NAPANT. Naň nadväzuje náučný chodník Šachtička – Sásová, ktorý vedie cez Hrádok a Bučičie do Banskej Bystrice. Jeho témy zahŕňajú lesné a lúčne ekosystémy, lesné hospodárstvo i postupné zmeny vegetácie.
Pri plánovaní návštevy treba rozlišovať medzi zachovanou stopou historického vodovodu, náučným chodníkom a značenou turistickou trasou. Nejde automaticky o totožné línie. Rovnako je vhodné voliť cieľ podľa jeho charakteru: hrebeňový výstup na Kozí chrbát, poznávanie banskej krajiny pri Španej Doline a návšteva citlivého mokraďového územia predstavujú odlišné typy pohybu v krajine.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.