Levočské vrchy: Skvost severného Slovenska

Geografická poloha a hierarchia

Levočské vrchy sú významným pohorím na severe Slovenska a predstavujú súčasť Podhôľno-magurskej oblasti. Sú situované v rámci Alpsko-himalájskej horskej sústavy, konkrétne v Západných Karpatoch. V rámci tejto sústavy spadajú do kategórie Vonkajších Západných Karpát. Pohorie susedí na severe so Spišskou Magurou, na západe s Podtatranskou kotlinou a na juhu s Hornádskou kotlinou. Na juhovýchode leží Branisko a Bachureň, zatiaľ čo východná hranica je ohraničená Spišsko-šarišským medzihorím.

Delenie pohoria

Levočské vrchy sú rozdelené na tri hlavné podcelky a štyri časti: Levočskú vysočinu, Levočskú vrchovinu, Kolačkovský chrbát a Ľubické predhorie. Ďalšie významné časti zahŕňajú Levočské planiny, Oľšavickú planinu a Levočské úboče. Táto rôznorodá topografia poskytuje pestré možnosti pre turistiku a rekreáciu.

Fyzikálne charakteristiky

Pohorie je v podstate flyšovým masívom, tvoreným hlavne pieskovcami, s tenšími vrstvami bridlíc, zlepencov a brekcií. Vrcholy pohoria dosahujú výšku nad 1 200 metrov, pričom najvyšším bodom je Čierna hora s výškou 1 289,4 metra. Pohorie leží v dažďovom tieni Tatier, čo znamená, že dostáva menej zrážok ako iné oblasti Slovenska.

Významné vrcholy

Okrem Čiernej hory patria medzi významné vrcholy Siminy (1 287,2 m), Ihla (1 282,6 m), Repisko (1 250,8 m) a Kuligura (1 250 m). Tieto vrcholy sú obľúbenými cieľmi turistov a ponúkajú nádherné výhľady na okolité krajiny.

Vegetácia

Levočské vrchy sú známe svojimi hustými lesmi. Masívne časti pohoria sú pokryté smrekovými lesmi, ktoré v dolinách dopĺňa jedľa. Na juhozápadných a južných svahoch pohoria sa nachádzajú bukovo-dubové lesy, ktoré sú miestami obohatené o jedľu. Táto bohatá vegetácia poskytuje útočisko pre mnohé druhy živočíchov a rastlín.

Historický význam

Oblasť Levočských vrchov bola osídlená už od 7. storočia, avšak výraznejšie osídlenie začalo až v 13. storočí po tatárskych vpádoch. V tomto období uhorskí panovníci pozvali nemeckých kolonistov, ktorí prispeli k rozvoju miest ako Levoča, Kežmarok a Ľubica. Neskôr, v 13. až 15. storočí, sa do oblasti prisťahovalo aj valašské obyvateľstvo, čo viedlo k rozvoju dedín ako Torysky, Repaše, Oľšavica a Ihľany.

Kategórie

Levočské vrchy zasahujú do nasledujúcich administratívnych celkov:

• Prešovský kraj
• Okres Levoča
• Okres Kežmarok