Pohronský Inovec
Pohronský Inovec je sopečné pohorie Slovenského stredohoria, ktoré sa rozprestiera medzi dolinami Žitavy a Hrona v priestore medzi Zlatými Moravcami a Novou Baňou. Jeho najvyšším vrchom je Veľký Inovec s nadmorskou výškou približne 901 metrov. K charakteristickým lokalitám pohoria patria andezitové bralá, Starohutský vodopád a Andezitové kamenné more v Malej Lehote.
Poloha a členenie pohoria
Pohronský Inovec patrí do oblasti Slovenské stredohorie v rámci Vnútorných Západných Karpát. Na severozápade susedí s Tribečom, od Vtáčnika ho oddeľuje Župkovská brázda vrátane Novobanskej kotliny. Na východnej strane tvorí výraznú hranicu dolina Hrona, za ktorou sa dvíhajú Štiavnické vrchy. Na juhu pohorie vystupuje nad Hronskú pahorkatinu.
V geomorfologickom členení sa rozlišujú tri podcelky. Názvy Veľký Inovec a Vojšín pritom označujú nielen jednotlivé vrchy, ale aj väčšie časti pohoria:
- Veľký Inovec – podcelok zahŕňajúci najvyšší rovnomenný vrch a výrazne vyvýšenú južnú časť pohoria.
- Vojšín – samostatný podcelok pomenovaný podľa vrchu, cez ktorý vedie rovnomenný náučný chodník.
- Lehotská planina – tretí podcelok Pohronského Inovca, odlišný od jeho výraznejších horských chrbtov.
Sopečný pôvod a dnešný reliéf
Základ pohoria vznikal počas neogénnej sopečnej činnosti. Nešlo o jedinú udalosť: obdobia vulkanickej aktivity sa striedali s rozrušovaním a znižovaním už vytvorených sopečných telies. Dnešná krajina preto nie je zachovaným povrchom jednej sopky, ale výsledkom vulkanizmu a neskoršieho pôsobenia erózie a zvetrávania.
Pre Pohronský Inovec sú charakteristické andezity a horniny vytvorené zo sopečného úlomkového materiálu, napríklad tufy a tufity. Rozdielna odolnosť hornín sa prejavuje striedaním skalných výstupov, svahov a dolín. Erózia vodných tokov rozčlenila pôvodné sopečné komplexy a vytvorila aj hlbšie údolia smerujúce k Žitave.
Andezit mal význam aj ako stavebná surovina. Jeho ťažba je doložená v kameňolomoch pri Obyciach a Machulinciach, teda na západnom až juhozápadnom okraji pohoria.
Veľký Inovec a ďalšie vrchy
Veľký Inovec je najvyšším bodom celého pohoria. Jeho vrchol tvorí zvetrané andezitové bralo so štátnym znakom a pamätnou tabuľou s nápisom „Pravda víťazí“. Pod vrcholom stojí Chata Inovec. Výstupné možnosti sú doložené z Veľkej Lehoty, Starej Huty, Novej Bane aj Tekovských Nemiec; ide však o rôzne prístupy, nie o jednu spoločnú trasu.
K ďalším výrazným vrchom patrí Malý Inovec, vysoký približne 870 metrov. Vojšín je zase dôležitým orientačným bodom náučného chodníka spájajúceho Starú Hutu s Malou Lehotou. V pohorí sa nachádzajú aj Hrádok a Benát. Pri výbere túry treba rozlišovať medzi samotným vrcholom, geomorfologickým podcelkom a názvom turistického rázcestia.
Lesy, lúky a rozptýlené osídlenie
Veľkú časť pohoria pokrývajú lesy, ktoré dopĺňajú lúky a pasienky. V oblasti jeho západného úpätia sú doložené najmä duby, hrab a buk. Kontakt s teplejšou Podunajskou nížinou sa prejavuje zastúpením teplomilných rastlinných prvkov, zatiaľ čo vyššie polohy majú odlišné vegetačné podmienky.
Ku krajine širšieho okolia Lehoty a Novej Bane patria roztrúsené usadlosti označované ako štále. Náučný chodník Vojšín umožňuje pozorovať aj štále Veľkej Lehoty. Rozptýlené osídlenie je doložené tiež pri Jedľových Kostoľanoch, ktorých miestne časti zahŕňajú napríklad Brezov, Nemčekov a Drienkovský štál.
Žitava a vodné toky
Pohronský Inovec je spojený s pramennou oblasťou Žitavy. Obec Veľká Lehota zverejňuje stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku zo 7. apríla 2003, ktoré určuje prameň na južnom konci obce, po ľavej strane cesty smerujúcej do Novej Bane. Ide o zamokrenú pramennú lokalitu, kde sa voda z viacerých drobných výverov sústreďuje do spoločného koryta.
Žitava následne preteká smerom k Jedľovým Kostoľanom, Obyciam a Machulinciam. Jej dolina predstavuje dôležitý krajinný priestor pri západnom okraji pohoria. Na opačnej strane je hlavným riečnym prvkom Hron, ktorý oddeľuje Pohronský Inovec od Štiavnických vrchov.
Starohutský vodopád a kamenné more
Starohutský vodopád sa nachádza pri Starej Hute, miestnej časti Novej Bane. Voda tu prekonáva skalný stupeň v andezitových horninách. Odborné opisy spájajú vznik lokality s tektonickým porušením hornín a následným prehlbovaním doliny vodnou eróziou. Množstvo vody vo vodopáde je premenlivé a závisí od zrážok.
Odlišnú podobu sopečného podložia ukazuje Andezitové kamenné more v Malej Lehote. Tvoria ho bloky vzniknuté rozpadom andezitového lávového prúdu na mieste, bez podstatného gravitačného premiestnenia. Lokalita leží v časti Skálie pri hlavnej ceste a je národnou prírodnou pamiatkou. Jej význam spočíva predovšetkým v zachovaní geologického a geomorfologického útvaru.
Náučný chodník Vojšín
Konkrétnou možnosťou spoznávania pohoria je Náučný chodník Vojšín. Spája Starú Hutu s Andezitovým kamenným morom v Malej Lehote. Nie je okružný, preto pri jednosmernom prechode treba vopred vyriešiť návrat do východiskového miesta. Prejsť možno aj jednotlivé úseky.
- Stará Huta a Starohutský vodopád tvoria úvodnú časť pri postupe od Novej Bane.
- Jašekova skala a Sedlová skala patria medzi skalné zastávky na trase.
- Bujakov vrch a Masarykova jedľa sú ďalšími identifikovateľnými bodmi jej priebehu.
- Vojšín a Andezitové kamenné more uzatvárajú prechod smerom do Malej Lehoty.
Historická stopa pri Žitave
Pri Jedľových Kostoľanoch sa zachovala ruina Živánskej veže. Stojí v lese nad cestou smerujúcou do Veľkej Lehoty. Podľa obecnej územnoplánovacej dokumentácie súvisela s hradom Hrušov a jej posádka kontrolovala stredovekú obchodnú cestu údolím Žitavy. Pripomína tak význam doliny nielen pre odvodňovanie a osídlenie územia, ale aj pre historickú dopravu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.