Laborecká vrchovina
Laborecká vrchovina je flyšové pohorie na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, ktoré patrí do geomorfologickej oblasti Nízke Beskydy. Jej najvyšším vrchom je Vysoký grúň s výškou 905 m n. m. na slovensko-poľskej hranici. Charakterizuje ju striedanie zalesnených chrbtov, obývaných dolín a eróznych brázd, pričom prírodnú hodnotu územia tvoria najmä bukové a jedľovo-bukové lesy, lúky a mokrade.
Kde sa Laborecká vrchovina nachádza
Na západe a juhozápade susedí Laborecká vrchovina s Ondavskou vrchovinou, na juhovýchode s Beskydským predhorím a na východe s Bukovskými vrchmi. Severnú hranicu slovenského geomorfologického celku tvorí štátna hranica s Poľskom. Medzilaborce ležia vnútri pohoria a predstavujú dôležitý orientačný bod pri spoznávaní jeho strednej časti.
Laboreckú vrchovinu nemožno stotožňovať s celým regiónom severovýchodného Slovenska ani so susednými Poloninami. Rovnako treba rozlišovať medzi samotným pohorím, Chránenou krajinnou oblasťou Východné Karpaty a Chráneným vtáčím územím Laborecká vrchovina. Ide o odlišne vymedzené územia, ktorých hranice sa iba čiastočne prekrývajú.
Flyšové horniny a vznik dnešného reliéfu
Základ geologickej stavby tvoria flyšové súvrstvia, predovšetkým striedajúce sa pieskovce a ílovce. V území sú zastúpené aj sliene a slieňovce. Horniny boli pri vývoji Karpát zvrásnené a presúvané v príkrovoch, preto stavba pohoria nie je jednoduchým sledom vodorovných vrstiev.
Rozdielna odolnosť hornín pomáha vysvetliť striedanie chrbtov a zníženín. Pieskovcové súvrstvia lepšie odolávajú zvetrávaniu a erózii, a preto sa výraznejšie uplatňujú na vyvýšeninách. Ílovcové súvrstvia sú menej odolné a častejšie sa v nich vyvíjajú doliny a brázdy. Výsledkom sú prevažne hladko modelované kopce rozčlenené hustou sieťou potokov, výmoľov a strží.
Pri pretváraní svahov majú významnú úlohu aj zosuvy. Správa CHKO Východné Karpaty uvádza zosúvanie a rôzne formy erózie medzi rozhodujúcimi procesmi, ktoré ovplyvňujú podobu miestnej krajiny.
Brázdy a najvyššie polohy pohoria
V geomorfologickom členení Laboreckej vrchoviny sa rozlišujú štyri pomenované časti:
- Medzilaborecká brázda
- Papínska brázda
- Repejovská brázda
- Mikovská brázda
Brázdy sú pretiahnuté zníženiny odlišné od okolitých chrbtov. Spolu s riečnymi dolinami vytvárajú základné členenie povrchu pohoria. Najvyššie polohy ležia pri poľskej hranici, kde sa nachádza aj Vysoký grúň. K ďalším pomenovaným vrchom doloženým v prehľade turistických chodníkov patria Paseky nad Kalinovom s výškou 844 metrov či Filipovský vrch s výškou 705 metrov.
Laborec, Udava a povodie Ondavy
Vodstvo pohoria nepatrí iba Laborcu. Východnú časť odvodňuje Laborec so svojimi prítokmi, zatiaľ čo západná časť zasahuje do povodia Ondavy. Medzi významné toky územia patria Vydraňka, Výrava a Udava na strane Laborca a Ladomírka s Chotčiankou na strane Ondavy.
Pramenné oblasti, horné úseky potokov a ich doliny sú podstatnou súčasťou krajiny. Udava odvodňuje východnú časť územia, kým dolina Laborca vytvára výraznú severojužnú komunikačnú os. Obe riečne sústavy napokon patria do povodia Bodrogu. Z pohľadu podzemných vôd má flyšové prostredie prevažne nízku až miernu hydrogeologickú produktivitu; miestne minerálne pramene majú zväčša lokálny význam.
Lesy, lúky a živočíchy
V lesnej vegetácii chránenej časti pohoria dominujú bučiny. Zachované sú aj jedľovo-bukové porasty a miestami bukové javoriny. V nižších okrajových polohách sa uplatňujú dubovo-hrabové lesy. Nelesnú krajinu dopĺňajú podhorské a horské lúky, pasienky, kroviny a mokrade vrátane pramenísk, slatín a rašelinísk.
Lesné komplexy poskytujú prostredie vlkovi dravému, rysovi ostrovidovi a medveďovi hnedému. Mimoriadny význam má aj pestré vtáctvo. Medzi predmety ochrany rovnomenného chráneného vtáčieho územia patria orol krikľavý, haja červená, muchárik červenohrdlý, ďateľ bielochrbtý či chriašteľ poľný. Ochrana prírody sa tu preto netýka iba súvislého lesa, ale aj otvorenej krajiny s lúkami, pasienkami a krovinami.
Chránené územia Laboreckej vrchoviny
Prevažná časť CHKO Východné Karpaty leží v Laboreckej vrchovine. Chránená krajinná oblasť bola pôvodne vyhlásená v roku 1977; jej hranice boli neskôr nanovo vymedzené. Popri nej existuje Chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina, začlenené do európskej sústavy Natura 2000.
Medzi konkrétne maloplošné chránené územia uvádzané správou CHKO patria:
- Palotská jedlina a Komárnická jedlina – národné prírodné rezervácie významné pre ochranu zachovaných lesných spoločenstiev.
- Haburské rašelinisko – prírodná rezervácia zastupujúca mokraďové prostredie pohoria.
- Čertižnianske lúky a Hostovické lúky – prírodné rezervácie pripomínajúce význam nelesných biotopov.
- Dranec a Beskyd – ďalšie prírodné rezervácie v území CHKO Východné Karpaty.
Turistické chodníky a prístupy na hrebeň
Základom pešej turistiky v pohraničnej časti je červeno značený hrebeňový chodník. Správa CHKO ho opisuje medzi katastrami obcí Osadné a Roztoky. Na hrebeň sa napájajú ďalšie značené chodníky z obcí pod pohorím.
- Kalinov – Paseky: modro značené spojenie obce s vrchom v pohraničnej časti pohoria.
- Palota – Lupkovský priesmyk: zeleno značený chodník smerujúci k slovensko-poľskej hranici.
- Oľšinkov – Pod Košarkou: žlto značený prístup z obce na hrebeňový chodník.
- Medvedie – Duklianský priesmyk: červeno značený úsek spojený s Cestou hrdinov SNP a diaľkovou trasou E8.
Tieto spojenia predstavujú konkrétne možnosti orientácie pri plánovaní návštevy, nie jednu súvislú jednodňovú trasu. Pred výletom je vhodné preveriť aktuálny priebeh značenia a prípadné obmedzenia.
Drevené chrámy a pamiatky Dukly
Kultúrnu vrstvu krajiny predstavujú drevené chrámy v obciach Bodružal, Ladomirová, Miroľa, Príkra či Krajné Čierno. Chrámy v Bodružali a Ladomirovej sú súčasťou súboru drevených chrámov slovenskej časti Karpát zapísaného do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Pri návšteve interiérov treba počítať s dohodou so správcom príslušného chrámu.
Osobitnú historickú lokalitu tvorí Dukliansky priesmyk a jeho okolie, spojené s Karpatsko-duklianskou operáciou v roku 1944. Vo Vyšnom Komárniku sa nachádza Pamätník 1. československého armádneho zboru s vojnovým cintorínom. Okolie dopĺňajú pomníky, rekonštruované vojenské bunkre a delový areál, ktoré dokumentujú vojenské dejiny tejto časti pohoria.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.