Spišsko-šarišské medzihorie
Spišsko-šarišské medzihorie je geomorfologický celok na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, ktorý zahŕňa kotliny, pahorkatiny aj výraznejšie horské chrbty. Rozprestiera sa od okolia Starej Ľubovne smerom k severnému okoliu Prešova. Jeho osobitosťou je spojenie paleogénnej krajiny s dolinami Popradu a Torysy a sopečnými vyvýšeninami v juhovýchodnej časti.
Poloha medzi Spišom a Šarišom
Medzihorie má pretiahnutý priebeh v smere severozápad – juhovýchod. V geomorfologickom členení patrí do Podhôľno-magurskej oblasti Vonkajších Západných Karpát. Nemožno ho preto chápať ako jediný súvislý horský hrebeň: jeho súčasťou sú aj široké osídlené zníženiny a riečne doliny.
Na západnej strane nadväzuje na Levočské vrchy a Bachureň, na severe susedí s Ľubovnianskou vrchovinou a na východnej strane s Čergovom. Rozdiel medzi medzihorím a susednými pohoriami dobre ukazuje okolie Lipian. Mesto leží v Šarišskom podolí pri Toryse, medzi Bachurňou a Čergovom, pričom nad dolinou sa dvíha členitejší terén.
Šesť podcelkov s odlišným charakterom
Oficiálne názvoslovné členenie rozlišuje šesť geomorfologických podcelkov. Ich názvy vystihujú rôznorodosť územia: vedľa kotliny a brázdy sa nachádzajú pahorkatina, podolie aj vyššie položené chrbty.
- Ľubovnianska kotlina – kotlinová časť v okolí Starej Ľubovne, spojená s dolinou Popradu.
- Ľubotínska pahorkatina – samostatný pahorkatinový podcelok pomenovaný podľa Ľubotína.
- Jakubianska brázda – zníženina, v ktorej ležia Nová Ľubovňa, Jakubany aj Šambron.
- Hromovec – vyššia časť medzihoria s rovnomenným najvyšším vrchom celku.
- Šarišské podolie – podcelok zahŕňajúci územie pri Toryse vrátane okolia Lipian.
- Stráže – juhovýchodný podcelok so sopečnými vyvýšeninami v okolí Fintíc a Kapušian.
Osobitné postavenie má Šarišský vrch, ktorý je geomorfologickou časťou Šarišského podolia, nie siedmym podcelkom. Rozlišovanie týchto úrovní je dôležité aj pri čítaní máp: názov celej jednotky sa nemusí zhodovať s názvom konkrétneho kopca alebo turistického cieľa.
Hromovec a severná časť medzihoria
Najvyšším vrchom Spišsko-šarišského medzihoria je Hromovec s nadmorskou výškou 895 metrov. Nachádza sa v severnej časti celku nad Šambronom. Rovnaký názov označuje vrchol aj geomorfologický podcelok, preto treba tieto významy odlišovať.
Priestorové usporiadanie severnej časti približuje Jakubianska brázda. Z juhozápadu ju ohraničujú Levočské vrchy a zo severovýchodu Hromovec. Pod Starou Ľubovňou nadväzuje na Ľubovniansku kotlinu. Nová Ľubovňa leží v tejto brázde pri sútoku Jakubianky s Kolačkovským potokom, na rozšírenej riečnej nive a terasách.
Prečo sa tu striedajú mierne zníženiny a strmé kopce
Významnú úlohu pri formovaní medzihoria zohrali paleogénne usadené horniny. V širšom regióne sa striedajú vrstvy pieskovcov a ílovcov, označované ako flyš. Tam, kde pribúda ílovcov a pieskovcové vrstvy sú tenšie, sa vytvoril nižší pahorkatinový a kotlinový reliéf. Odolnosť hornín tak pomáha vysvetliť rozdiel medzi medzihorím a vyššími susednými pohoriami.
Odlišný pôvod má podcelok Stráže. Jeho vyvýšeniny súvisia s neogénnou sopečnou činnosťou v severnom predpolí Slanských vrchov. Andezitové telesá po odstránení okolitého horninového obalu vystúpili ako výrazné vyvýšeniny. Na Kapušianskom chrbte sa nachádzajú strmé skalnaté svahy a sutiny, v masíve Stráže aj blokoviská vzniknuté rozpadom horniny.
Poprad, Torysa a rozvodie dvoch morí
Vodstvo medzihoria patrí do dvoch odlišných odtokových sústav. Severná časť súvisí s Popradom a jeho prítokmi, medzi ktoré patrí Jakubianka. V Šarišskom podolí je hlavnou riečnou osou Torysa. Cez územie preto prechádza rozvodie medzi úmorím Baltského a Čierneho mora: Poprad odvádza vodu do baltskej sústavy, Torysa do čiernomorskej.
Rieky zároveň vytvárajú nižšie položené časti krajiny. Pri Lipanoch sa popri Toryse nachádzajú mladšie riečne sedimenty, zatiaľ čo smerom k vyšším chrbtom nastupujú členitejšie svahy a doliny tvaru písmena V. Aj na pomerne krátkej vzdialenosti sa preto mení sklon a charakter terénu.
Fintické svahy a ochrana prírody
Konkrétnym príkladom prírodných hodnôt juhovýchodnej časti je územie európskeho významu Fintické svahy. Zahŕňa prírodné rezervácie Fintické svahy a Kapušiansky hradný vrch. Predmetom ochrany sú lesné aj nelesné biotopy na sopečnom podloží.
Vedľa bukových a jedľových kvetnatých lesov sa tu nachádzajú lipovo-javorové sutinové lesy a teplomilné dubové porasty. Otvorené skalnaté stanovištia hostia subpanónske travinnobylinné spoločenstvá. Medzi chránené druhy územia patria poniklec veľkokvetý, poniklec otvorený, kosatec bezlistý uhorský a kunka žltobruchá.
Ochrana týchto stanovíšť nie je založená iba na ponechaní krajiny bez zásahov. Skalnaté holiny ohrozuje zarastanie drevinami a šírenie agáta bieleho. ŠOP SR upozorňuje aj na poškodzovanie vegetácie zošliapavaním, zber rastlín a zakladanie ohňa.
Konkrétne miesta na spoznávanie medzihoria
Pri návšteve má zmysel vybrať si konkrétnu časť územia. Dolina Jakubianky, najvyšší Hromovec a sopečné hradné vrchy predstavujú odlišné podoby toho istého geomorfologického celku.
- Nová Ľubovňa a Jakubany približujú osídlenú krajinu Jakubianskej brázdy medzi Levočskými vrchmi a Hromovcom.
- Šarišský vrch nad Veľkým Šarišom je kužeľovitý andezitový kopec vysoký 570 metrov so zrúcaninou Šarišského hradu.
- Kapušiansky hrad spája kultúrnu pamiatku s chráneným sopečným reliéfom. Obec dokladá peší prístup od železničnej stanice aj lesnou cestou od konca ulice Lesná.
Pri Kapušianskom hrade obec rozlišuje miernejší lesný prístup a strmý skalnatý variant od ulice Pod hradom. Samotná nadmorská výška kopca teda nevystihuje náročnosť výstupu; pri plánovaní je podstatný konkrétny priebeh zvolenej cesty.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.