Štiavnické vrchy: Poklad Slovenského stredohoria

Úvod do Štiavnických vrchov

Štiavnické vrchy sú fascinujúcim geomorfologickým celkom, ktorý sa rozprestiera na Slovensku v rámci subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie. Tento sopečný masív, ktorý je pozostatkom mohutného stratovulkánu, je známy nielen svojou geologickou rozmanitosťou, ale aj historickým a kultúrnym bohatstvom. Najvyšším bodom pohoria je vrch Sitno, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 1 009,2 metra.

Geografická poloha

Štiavnické vrchy sú obklopené viacerými geomorfologickými celkami. Na severnej strane susedia s Kremnickými vrchmi, východne sa rozprestiera Pliešovská kotlina a Krupinská planina. Južnú hranicu tvorí Podunajská pahorkatina, zatiaľ čo na západe sa nachádzajú Pohronský Inovec, Vtáčnik a Žiarska kotlina. Táto geografická poloha poskytuje bohaté možnosti pre turistov a milovníkov prírody.

Členenie a geológia

Pohorie sa delí na štyri podcelky, ktoré zahŕňajú niekoľko častí ako Skalka, Sitnianska vrchovina, Hodrušská hornatina a ďalšie. Geologicky sú Štiavnické vrchy tvoreným prevažne andezitmi, ryolitmi, brekciami a tufmi. Oblasť je známa aj bohatým výskytom minerálov a drahokovných rúd, ktoré sa v minulosti intenzívne ťažili.

Turistické atraktivity

Štiavnické vrchy sú turisticky veľmi atraktívnym miestom, najmä vďaka mestu Banská Štiavnica, ktoré je od roku 1950 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Od roku 1993 je tiež zapísané v zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Okrem historického centra mesta sú veľkým lákadlom aj prírodné krásy, ako je vrch Sitno alebo množstvo tajchov – umelých vodných nádrží, ktoré sú ideálne na letnú rekreáciu.

Kategórie

Štiavnické vrchy zasahujú do Banskobystrického kraja a rozprestierajú sa v okrese Banská Štiavnica. Ich rozmanitá geografia a bohatá história ich robia jedinečným miestom na Slovensku, ktoré stojí za návštevu.