Spišská Magura
Spišská Magura je flyšové pohorie na severnom Spiši pri hranici s Poľskom, geomorfologicky zaradené do Podhôľno-magurskej oblasti Vonkajších Západných Karpát. Jej najvyšším vrchom je Repisko s výškou 1 259 m n. m. Charakteristické sú rozvetvené horské chrbty, zosuvné jazerá a na severných svahoch aj zachovaná kultúrna krajina Osturne.
Kde sa Spišská Magura nachádza
Pohorie sa rozprestiera severne od Belianskych Tatier a Popradskej kotliny. Na juhu susedí aj s Podtatranskou brázdou, na východe sa v údolí Popradu približuje k Levočským vrchom a Spišsko-šarišskému medzihoriu. Severnú hranicu voči Pieninám tvorí údolie Dunajca. Na západe a na časti severného okraja slovenské vymedzenie pohoria siaha po štátnu hranicu; na poľskej strane nadväzuje príbuzná horská krajina.
Pri orientácii je dôležité odlišovať samotnú Spišskú Maguru od susedných Pienin. Správa Pieninského národného parku sa venuje aj severným svahom Magury, pretože do nich zasahuje ochranné pásmo národného parku. Príslušnosť lokality do tohto ochranného pásma teda neznamená, že geomorfologicky patrí do Pienin.
Repisko, Veterný vrch a vnútorné členenie
Spišská Magura sa delí na dva geomorfologické podcelky: juhozápadné Repisko a severovýchodný Veterný vrch. Rozhranie medzi nimi vedie údolím toku Rieka a cez Magurské sedlo. Názvy oboch podcelkov sú zároveň názvami vrchov, preto treba pri čítaní máp rozlišovať pomenovanie konkrétneho vrcholu od širšej horskej jednotky.
- Repisko: podcelok s najvyšším vrchom celého pohoria; jeho súčasťou je Osturnianska brázda.
- Veterný vrch: severovýchodný podcelok, ku ktorému patria Staroveská kotlina a Ružbašské predhorie.
- Osturnianska brázda: znížená časť pohoria spojená s údolím Osturnianskeho potoka a obcou Osturňa.
Reliéf má prevažne hornatinový až vrchovinový charakter. Údolia potokov rozčleňujú hlavné chrbty na početné bočné rázsochy. Nejde teda o jediný súvislý hrebeň s rovnakým charakterom po celej dĺžke, ale o členitú sústavu chrbtov, dolín, svahov a vnútrohorských zníženín.
Flyšové podložie a vznik zosuvných jazier
Pre vzhľad Spišskej Magury je podstatné striedanie pieskovcových a ílovitých vrstiev. Rozdielna odolnosť hornín ovplyvňuje modeláciu svahov a spolu s nepriepustnými ílovitými polohami vytvára podmienky na svahové pohyby. Správa PIENAP-u upozorňuje na časté zosuvné procesy aj výraznú výmoľovú eróziu.
Zosuvy tu nevytvárali len nerovnosti terénu. Premiestnené horninové hmoty mohli prehradiť zníženiny a zadržať vodu, čím vznikli jazerné panvy. Takýto pôvod majú osturnianske jazerá aj Jezerské jazero. Ich vznik preto nemožno vysvetľovať rovnakým spôsobom ako vznik ľadovcových plies v susedných Tatrách.
Osturnianske jazerá a Jezerské jazero
Jazerá Spišskej Magury sa odlišujú vodným režimom aj podobou brehov. Kým niektoré si zachovávajú otvorenú vodnú hladinu, iné majú výrazne močaristý charakter. Rozsah vodnej plochy preto sám osebe nevystihuje prírodnú hodnotu celej lokality.
- Veľké osturnianske jazero: leží severozápadne nad Osturňou. Napája ho povrchová aj podzemná voda a odteká z neho potok patriaci do sústavy Osturnianskeho potoka.
- Malé osturnianske jazerá: nemajú súvislú vodnú hladinu. Východná časť panvy býva zavodnená, západná má močaristý charakter; povrchový odtok chýba.
- Jezerské jazero: nachádza sa juhozápadne od obce Jezersko v zosuvnom území. Obklopuje ho smrekový porast a z obce k nemu vedie zeleno značený turistický chodník.
Pri osturnianskych jazerách sa otvorená vodná plocha postupne mení ukladaním odumretých rastlinných zvyškov a zarastaním. Ide o prirodzený vývoj mokraďového prostredia, ktorý však môže urýchľovať zarastanie z okolitých lesných porastov a opustených lúk.
Potoky a odvodňovanie severných svahov
Významným tokom severnej strany pohoria je Rieka. Pramení pod hrebeňom Spišskej Magury, smeruje na sever a pod Spišskou Starou Vsou ústi do Dunajca. Medzi jej prítoky patrí Jezerský potok. Ďalšiu časť severných svahov odvodňuje Lipník so svojimi prítokmi.
Severozápadnú časť pohoria odvodňuje Osturniansky potok, ktorý preteká Osturňou a prijíma Frankovský potok. Následne pokračuje do Poľska, kde sa jeho pomenovanie mení. Jeho vody napokon smerujú do dunajeckej riečnej sústavy. Potoky tak prepájajú horské svahy, jazerné lokality a obývané doliny Zamaguria.
Ochrana prírody a mokraďové spoločenstvá
Severné svahy Spišskej Magury sú súčasťou ochranného pásma Pieninského národného parku. Osobitnú ochranu majú aj jazerné lokality. Veľké osturnianske jazero a Malé osturnianske jazerá sú zároveň územiami európskeho významu sústavy Natura 2000.
Pri Malých osturnianskych jazerách rastú druhy prechodných rašelinísk, napríklad ostrica oblastá a všivec močiarny, ale aj vachta trojlistá. Pri Jezerskom jazere je doložený výskyt mloka vrchovského a mloka karpatského. Hodnota týchto miest spočíva v prepojení vody, mokradí, pramenísk a okolitých porastov, nie iba v samotnej hladine jazera.
Osturňa ako súčasť horskej kultúrnej krajiny
Osídlenie a hospodárenie výrazne ovplyvnili podobu dolín Spišskej Magury. Osobitným príkladom je Osturňa, ktorej pamiatková rezervácia ľudovej architektúry bola vyhlásená v roku 1979. Chránené zoskupenia zrubovej zástavby tvoria tri časti: dolný koniec, stred a horný koniec obce.
Na obytné a hospodárske stavby nadväzujú úzke, dlhé pozemkové pásy označované ako zárubky. Zachovávajú historický spôsob rozdelenia pôdy medzi osadníkov. Lúky, pasienky, terasy, medze a poľné cesty preto nie sú len okolím dediny, ale dokladom spôsobu využívania horského územia.
Turistické chodníky v Spišskej Magure
Oficiálny prehľad Správy PIENAP-u uvádza viacero značených spojení medzi obcami a hrebeňovými polohami. Pre návštevníka sú užitočné najmä tieto orientačné prepojenia:
- Osturňa – sedlo Príslop – Ždiar: spojenie severnej a južnej strany pohoria.
- Veľká Franková – Malá Franková – Magurka – Ždiar: trasa cez západnú časť Magury.
- Sedlo pod Príslopom – hrebeň Spišskej Magury – Vyšné Ružbachy: hrebeňové spojenie smerujúce do východnej časti pohoria.
- Jezersko – Jezerské jazero: značený prístup ku konkrétnej chránenej jazernej lokalite.
Informácie o prírodných a kultúrnych pomeroch širšieho územia poskytuje aj Múzeum pieninskej prírody v Spišskej Starej Vsi. Pri plánovaní prechodu je vhodné rozlišovať dlhšie hrebeňové spojenia od návštevy jednotlivých jazier; uvedené body predstavujú rozdielne ciele, nie jeden spoločný turistický okruh.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.