Javorníky
Javorníky sú pohraničné pohorie na severozápade Slovenska a východe Moravy, ktoré patrí do Vonkajších Západných Karpát. Charakterizujú ich flyšové chrbty, hlboké doliny a mozaika lesov, lúk, pasienkov a rozptýlených osád. Najvyšším vrchom je Veľký Javorník na slovenskom území; prírodne hodnotné časti pohoria chráni Chránená krajinná oblasť Kysuce.
Kde ležia Javorníky a ako sa členia
V geomorfologickom členení Slovenska patria Javorníky do oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Nemožno ich preto stotožňovať so susednými Beskydami, hoci sa tieto názvy spoločne objavujú v pomenovaniach turistických oblastí a lyžiarskych trás. Slovenská časť pohoria súvisí s Horným Považím aj Kysucami, nejde teda iba o horské zázemie Považskej Bystrice.
Na moravskej strane ich od Hostýnsko-vsetínskej hornatiny oddeľuje údolie Vsetínskej Bečvy, od Vizovickej vrchoviny údolie Senice. Smerom na západ nadväzujú na Biele Karpaty. Na slovenskej strane tvorí výrazné rozhranie Považské podolie pri Váhu medzi Púchovom a Žilinou.
Pohorie sa delí na dva podcelky, ktorých názvy vyjadrujú rozdiely vo výške a členitosti reliéfu:
- Vysoké Javorníky zahŕňajú Javornícku hornatinu, Rakovskú hornatinu, Laziansku vrchovinu a Lysiansku brázdu.
- Nízke Javorníky zahŕňajú Púchovskú vrchovinu, Javornícku brázdu, Rovniansku vrchovinu, Kysuckú kotlinu a Ochodnickú vrchovinu.
Flyšové horniny a podoba horskej krajiny
Geologickým základom Javorníkov je flyš, teda súvrstvia, v ktorých sa striedajú najmä pieskovce a ílovce. Rozdielna odolnosť hornín sa premieta do tvarov povrchu: na odolnejších pieskovcoch sa uplatňuje členitejší reliéf, zatiaľ čo mäkšie ílovcové polohy súvisia aj s nižšími vrchovinami a zníženinami. Javorníky preto netvorí jediný rovnomerný horský val, ale sústava chrbtov, bočných rázsoch, brázd a riečnych dolín.
Konkrétny príklad horninového zloženia poskytuje okolie Veľkého Javorníka. V rezervácii sú zastúpené pieskovce, miestami až zlepence, a ílovce zlínskeho súvrstvia. Flyšový podklad možno sledovať aj v rezervácii Hričovec či v oblasti Čertova, hoci zastúpenie jednotlivých hornín sa medzi lokalitami odlišuje.
Veľký Javorník, Stratenec a pramenné oblasti
Veľký Javorník presahuje nadmorskú výšku 1 070 metrov a predstavuje najvyšší vrch pohoria. Leží na Slovensku, hoci Javorníky ako celok zasahujú do oboch štátov. S vrcholovou oblasťou súvisia turistické lokality Podjavorník a Kasárne, zatiaľ čo prírodnú hodnotu jeho lesov vyjadruje samostatná národná prírodná rezervácia.
Ďalším výrazným bodom hlavného hrebeňa je Stratenec. Nachádza sa tu drevená rozhľadňa vybudovaná v roku 2008 a pamätník obetiam druhej svetovej vojny s tromi betónovými krížmi. Lokalita patrí do katastra Papradna, no turisticky je dostupná aj z rekreačnej oblasti Makov – Kasárne.
Javorníky sú zároveň pramenným územím. Pod Malým a Veľkým Javorníkom vyvierajú zdrojnice Papradnianky, ktorá preteká Papradnom a odvádza vodu do Váhu. Pri Hričovci sa nachádza pramenná oblasť Kysuce; súčasťou tamojšej rezervácie je aj fragment horského jelšového lesa pri jej prameni.
Lesy, rastliny a živočíchy
Prírodu Javorníkov nemožno vystihnúť jednoduchým pravidlom, podľa ktorého v nižších polohách rastú buky a vo vyšších iba smreky. V rezervácii Veľký Javorník sú zachované bukové a jedľovo-bukové lesy, kým Hričovec chráni aj kyslomilné bukové lesy so smrekom. Čertov dopĺňa túto pestrosť o lipovo-javorové sutinové lesy a prameniskové stanovištia.
Rozdielne prostredia poskytujú podmienky lesným aj na vodu viazaným druhom. Správa ochrany prírody uvádza pri Veľkom Javorníku napríklad kuvička vrabčieho a salamandru škvrnitú, pri Čertove bociana čierneho. Medzi predmetmi ochrany územia európskeho významu Javornícky hrebeň sú vlk dravý, rys ostrovid a medveď hnedý, ale aj netopiere, obojživelníky a bezstavovce.
Čo chránia rezervácie a sústava Natura 2000
Časť Javorníkov je súčasťou CHKO Kysuce, vyhlásenej v roku 1984. Táto chránená krajinná oblasť však zasahuje aj do ďalších pohorí: jej hranice sa nezhodujú s hranicami Javorníkov. Podobne treba rozlišovať medzi samotným vrchom, rovnomennou rezerváciou a širším územím európskeho významu.
- Národná prírodná rezervácia Veľký Javorník chráni zachované vrcholové jedľovo-bukové lesné spoločenstvá. Jej výmera je 13,95 hektára a ochrana siaha do roku 1967.
- Prírodná rezervácia Hričovec v katastri Makova zahŕňa lesné spoločenstvá a prameniská vrátane stanovišťa pri prameni Kysuce.
- Prírodná rezervácia Čertov v katastri obce Lazy pod Makytou chráni bukové, jedľovo-bukové a sutinové lesy.
- Javornícky hrebeň je územím európskeho významu sústavy Natura 2000 s predmetmi ochrany z radov lesných aj lúčnych biotopov a viacerých skupín živočíchov.
Osady, lúky a dedičstvo valašského hospodárenia
Dnešný vzhľad Javorníkov je výsledkom prírodných procesov aj dlhodobého hospodárenia. Valašské a kopaničiarske osídľovanie prinieslo klčovanie lesa, pastvu a obrábanie pôdy. Vznikla tak mozaika lesných porastov, pasienkov, lúk, drobných polí a osád rozptýlených po svahoch.
Práve táto kombinácia prírodnej a kultúrnej krajiny patrí medzi charakteristické znaky javorníckeho hrebeňa. Obec Papradno ju uvádza aj v opise turistickej trasy Javorník, ktorá vznikla v rámci cezhraničnej spolupráce. Otvorené lúčne úseky preto nie sú iba protikladom lesa, ale aj stopou niekdajšieho využívania horského územia.
Turistické lokality a zimné aktivity
Medzi doložené turistické ciele patrí hrebeň pri Veľkom Javorníku a Stratenci. Obec Papradno prezentuje projekt turistickej trasy Javorník s informačnými tabuľami, odpočívadlami a rozhľadňou. Pri plánovaní návštevy je dôležité rozlišovať jednotlivé nástupné miesta a nepovažovať celé pohorie za jednu krátku trasu.
- Podjavorník je lokalita v obci Papradno s lyžiarskym strediskom pod Veľkým Javorníkom.
- Kasárne sú horské a lyžiarske stredisko v blízkosti hlavného hrebeňa, s prístupom z Makova, Štiavnika a moravských Velkých Karlovíc.
- Stratenec spája rozhľadňu, vojnový pamätník a značené hrebeňové spojenia; príslušný hrebeňový úsek je súčasťou Beskydsko-javorníckej lyžiarskej bežeckej magistrály.
Existencia lyžiarskeho strediska či bežeckej trasy neznamená nepretržitú zimnú prevádzku. Pred cestou treba overiť aktuálne snehové podmienky a oznamy prevádzkovateľov; rovnako aj prípadné obmedzenia na plánovanej trase.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.