Moravsko-sliezske Beskydy
Moravsko-sliezske Beskydy sú cezhraničné pohorie Vonkajších Západných Karpát, ktorého menšia časť zasahuje na severozápad Slovenska, do okresu Čadca v Žilinskom kraji. Slovenské územie patrí do podcelku Zadné hory a jeho najvyšším vrchom je Veľký Polom s nadmorskou výškou 1 067 metrov. Významné sú tu zachované horské lesy, pieskovcové skalné útvary a mokraďové biotopy chránené v rámci CHKO Kysuce.
Kde leží slovenská časť pohoria
Ťažisko Moravsko-sliezskych Beskýd sa nachádza v Česku, kým na Slovensko presahuje ich hraničné pásmo na severnom okraji Kysúc. Pri spoznávaní tejto časti pohoria sú dôležitými orientačnými miestami Klokočov, Raková a Olešná. Klokočov súvisí predovšetkým s oblasťou Malého Polomu, katastrálne územie Rakovej siaha až na Veľký Polom a z Olešnej vedú prístupy k hraničnému hrebeňu.
V slovenskom geomorfologickom členení sú Moravsko-sliezske Beskydy samostatným celkom oblasti Západné Beskydy. Netreba ich zamieňať s Kysuckými Beskydami, do ktorých patrí Veľká Rača. Rovnako dôležité je rozlíšenie podobných názvov: Zadné hory patria k Moravsko-sliezskym Beskydám, Zadné vrchy k susednej Turzovskej vrchovine.
Hraničné vrcholy a ich význam
Najvyšším bodom celého pohoria je Lysá hora na českom území. Pre slovenskú časť sú však určujúce najmä Veľký Polom a Malý Polom. Oba vrchy presahujú tisícmetrovú hranicu a ich mená nesú aj významné chránené územia. Podobnosť názvov neznamená, že ide o jeden vrchol alebo jednu rezerváciu.
- Veľký Polom – 1 067 m n. m. Najvyšší vrch slovenskej časti pohoria leží na slovensko-českej hranici a zasahuje do katastra Rakovej. Jeho vrcholové lesy chráni prírodná rezervácia.
- Malý Polom – 1 061 m n. m. Hraničný vrch pri Klokočove je spojený s národnou prírodnou rezerváciou, ktorá chráni prirodzené horské lesné spoločenstvá.
- Čuboňov – 1 013 m n. m. Jeho západné a juhozápadné svahy tvoria podstatnú časť územia národnej prírodnej rezervácie Malý Polom.
Pri plánovaní návštevy je užitočné odlišovať vrchol od chráneného územia s rovnakým názvom. Rezervácia Malý Polom nezahŕňa iba bezprostredné okolie vrcholovej kóty, ale aj svahy susedného Čuboňova. Predmetom záujmu preto nie je len dosiahnutie najvyššieho bodu, ale predovšetkým horské lesné prostredie.
Flyšové podložie a pieskovcové skalné hrany
Moravsko-sliezske Beskydy patria do flyšového pásma. Pre tento geologický typ je charakteristické striedanie vrstiev pieskovcov, ílovcov, zlepencov a bridlíc. Slovenská časť tak nie je vápencovým pohorím s rozsiahlymi krasovými planinami; jej podložie sa prejavuje najmä na pieskovcových a zlepencových skalných odkryvoch.
Výrazný príklad sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Malý Polom. Skalná hrana tvorená pieskovcovými a zlepencovými lavicami dosahuje podľa regionálnych podkladov približne 600 metrov na dĺžku a miestami jeden až osem metrov na výšku. Ide o konkrétny doklad horninovej stavby pohoria, nie o samostatný vysokohorský skalný hrebeň. V okolí sa zároveň zachovali prameniská a zamokrené terénne zníženiny.
Horské lesy, prameniská a živočíchy
V prírodne hodnotných porastoch sa uplatňujú buk, jedľa a smrek. Pri Malom Polome sú doložené jedľové bučiny s prímesou smreka, kyslomilné bukové lesy aj zvyšky rašeliniskových smrekových lesov. Rozmanitosť prostredia dopĺňajú prechodné rašeliniská a horské prameniská. Ochrana sa tu preto netýka iba stromov, ale aj vodného režimu a drobných mokraďových stanovíšť.
Územie európskeho významu Malý Polom má medzi predmetmi ochrany uvedené aj kunka žltobruchú, vlka dravého, rysa ostrovida a medveďa hnedého. Pri Veľkom Polome je doložený výskyt hlucháňa hôrneho. Tieto údaje vysvetľujú prírodný význam lokality; nie sú prísľubom pozorovania živočíchov počas výletu.
Dve rezervácie v CHKO Kysuce
Slovenské chránené lokality pohoria patria do CHKO Kysuce. Česká CHKO Beskydy je samostatné chránené územie: zahŕňa takmer celé české Moravsko-sliezske Beskydy, ale aj ďalšie horské oblasti. Hranice pohoria a hranice chránenej krajinnej oblasti preto nemožno stotožňovať.
- Národná prírodná rezervácia Malý Polom bola vyhlásená v roku 1981 a má výmeru 86,1 hektára. Chráni prirodzené lesné spoločenstvá vyšších polôh Západných Beskýd.
- Prírodná rezervácia Veľký Polom bola vyhlásená v roku 1993 na výmere 47,58 hektára. Predmetom ochrany sú zachované bukovo-jedľové smrečiny.
Obe rezervácie majú piaty stupeň ochrany. Územie európskeho významu Malý Polom predstavuje ďalšiu ochrannú vrstvu sústavy Natura 2000 a nie je totožné s rovnomennou národnou prírodnou rezerváciou.
Ako krajinu ovplyvnilo osídlenie
Podobu kysuckého podhoria formovala valašská, horalská a kopaničiarska kolonizácia. Klčovanie lesov vytváralo priestor na pastvu a obrábanie pôdy, čím vznikala mozaika lesov, lúk, pasienkov a rozptýlených osád. Tento širší historický vývoj pomáha vysvetliť rozdiel medzi osídleným podhorím a lesnatými hraničnými polohami.
Neskoršie lesné hospodárstvo na Kysuciach miestami nahradilo pôvodné zmiešané porasty smrekovými monokultúrami. Zachované prirodzené lesy v rezerváciách sú preto dôležité aj ako ukážka drevinového zloženia odlišného od hospodársky premenených porastov.
Pešia turistika a praktické obmedzenia
Doloženým turistickým cieľom je Veľký Polom, ku ktorému vedú značené prístupy z Rakovej, Olešnej aj z českej strany. Regionálna organizácia cestovného ruchu uvádza tiež hrebeňové spojenie od Bieleho Kríža. Konkrétny výlet treba plánovať podľa aktuálnej turistickej mapy, nie iba podľa názvu najbližšej obce.
Na Veľkom Polome sa návštevník stretáva aj s vyvrátenými, zlomenými a odumretými stromami. Regionálny turistický zdroj upozorňuje na riziko pádu konárov a stromov aj za bezvetria a na zákaz pohybu mimo značeného chodníka. Pre množstvo popadaného dreva neodporúča prejazd vrcholovou lokalitou na bicykli. Charakter tohto územia tak určuje predovšetkým ochrana horského lesa a peší pohyb po vyznačenej trase.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.