Branisko
Branisko je pohorie na východnom Slovensku, ktoré oddeľuje historické regióny Spiš a Šariš. Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti a jeho najvyšším vrchom je Smrekovica s nadmorskou výškou 1 200 metrov. Popri horských chrbtoch sú preň príznačné dolomitové skalné útvary, chránené lesné spoločenstvá a tiesňava Lačnovského potoka.
Poloha a dve časti pohoria
Branisko má výraznú severojužnú orientáciu. Západne od neho leží Hornádska kotlina a severozápadne Levočské vrchy, na východe sa rozprestiera Šarišská vrchovina. V severovýchodnom susedstve nadväzuje na Bachureň, kým juhovýchodne leží Čierna hora. Je tak súčasťou rozhrania viacerých geomorfologicky aj geologicky odlišných území.
Pohorie sa člení na podcelky Smrekovica a Sľubica. Severný podcelok nesie meno najvyššieho vrchu celého Braniska, južnému dominuje rovnomenná Sľubica. Oba masívy oddeľuje priesmyk Branisko, ktorý má význam nielen pre členenie reliéfu, ale aj pre dopravné spojenie Spiša so Šarišom.
- Smrekovica – 1 200 m n. m.: najvyšší vrch Braniska v severnej časti pohoria.
- Patria – približne 1 170 m n. m.: ďalší výrazný vrch severného masívu v susedstve Smrekovice.
- Sľubica – 1 129 m n. m.: najvyšší vrch južného podcelku a doložený výhľadový cieľ.
Geologická stavba a skalný reliéf
Branisko patrí medzi jadrové pohoria. Jeho stavba však nie je jednotvárna: kryštalinické horniny sa tu kombinujú s mladšími sedimentárnymi súvrstviami a príkrovovými jednotkami. V severnom masíve Smrekovice je popri kryštalinickom jadre zastúpený mladopaleozoický a druhohorný obal; významnou súčasťou sú aj dolomitové komplexy chočského príkrovu.
Južný masív Sľubice zahŕňa kryštalinické horniny, mladopaleozoické úlomkovité usadeniny a druhohorné horninové komplexy. Pre návštevníka sú najnápadnejším prejavom geologickej rozmanitosti skalné steny, veže a brány. Ich konkrétne príklady možno vidieť v Rajtopíkoch a v severovýchodnej časti pohoria pri Lipovciach a Lačnove.
Smrekovica a jej horské zázemie
Vrcholový masív Smrekovice ohraničujú Lačnovské sedlo na severe, sedlo Prašivá na západe a sedlo Smrekovica na juhovýchode. Na severnej strane klesá do Suchej doliny, ktorou preteká Antalov potok, na južnej strane do doliny Svinky. Tieto doliny a sedlá pomáhajú orientovať sa v členitom severnom Branisku.
V okolí Smrekovice sa nachádzajú aj vrchy Patria a Kravcová. Pri plánovaní výletu je dôležité rozlišovať medzi Smrekovicou ako jednotlivým vrchom a Smrekovicou ako rozsiahlejším geomorfologickým podcelkom. Rovnaké dvojité pomenovanie sa používa aj pri južnej Sľubici.
Sľubica a hrebeň cez Rajtopíky
Sľubica je turistickým cieľom južného Braniska. Z jej vrcholovej oblasti sú doložené výhľady na Spiš, Levočské vrchy a Slovenský raj, za priaznivej dohľadnosti aj na Vysoké a Nízke Tatry. Hlavný hrebeň tu zároveň sleduje rozhranie Spiša a Šariša.
Z priesmyku Branisko vedie na Sľubicu zeleno značená turistická trasa cez Rajtopíky. Ďalší doložený prístup vedie z Vojkoviec cez sedlo Predky. Ide o odlišné možnosti nástupu do južnej časti pohoria; pri výbere výletu preto treba vychádzať z konkrétneho východiska, nie iba z názvu cieľového vrchu.
Rajtopíky ležia v katastrálnych územiach Harakovce a Dúbrava. Ich charakteristickou dominantou je dolomitová skalná brána vysoká približne štyri metre. Prírodná hodnota lokality však nespočíva iba v skalnom útvare, ale aj v lesných a nelesných teplomilných spoločenstvách viazaných na karbonátové podložie.
Lačnovský kaňon a Kamenná baba
Severovýchodné Branisko má odlišný charakter v oblasti Lačnovského kaňona. Lačnovský potok tu vyhĺbil do dolomitového podložia úzku roklinu so skalnými stenami a vodopádovými stupňami. Tiesňava patrí do národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba a vedie ňou náučný chodník s východiskami v Lipovciach a Lačnove.
Chodník je na viacerých miestach vybavený kovovými schodmi, rebríkmi, lávkami a pomocnými reťazami. Pri plánovaní návštevy preto treba počítať aj s technicky zabezpečenými úsekmi, nielen s bežnou lesnou cestou.
- Mojžišov stĺp: nápadná skalná veža v oblasti rezervácie.
- Vrátnica: skalná brána patriaca medzi charakteristické útvary miestneho reliéfu.
- Kamenná baba: pomenovaný skalný útvar, podľa ktorého dostalo chránené územie názov.
- Prahy: sústava vodopádových stupňov v koryte Lačnovského potoka.
Lesy a chránené spoločenstvá
V braniskej časti územia Kamenná baba majú významné zastúpenie vápnomilné bučiny a reliktné boriny. Miestne jaskyne sú dôležitými zimoviskami netopierov. Ochrana prírody sa tu preto týka súčasne lesných porastov, skalných biotopov aj podzemných priestorov.
V Rajtopíkoch sú zdokumentované bukové a jedľové kvetnaté lesy, vápnomilné bukové lesy, reliktné borovicové a smrekovcové porasty, ale aj penovcové prameniská a slatinné biotopy. Medzi doložené rastliny patria poniklec slovenský, črievičník papučkový, lykovec voňavý a prvosienka holá. Tento súbor biotopov ukazuje, prečo nemožno prírodu Braniska vystihnúť jednoduchým rozdelením na ihličnaté lesy vo vyšších a zmiešané lesy v nižších polohách.
Priesmyk v dejinách a diaľničný tunel
Strategický význam prechodu cez pohorie sa prejavil počas revolučných udalostí rokov 1848 – 1849. Dňa 5. februára 1849 sa na Branisku odohrala bitka medzi maďarským povstaleckým vojskom vedeným Richardom Guyonom a cisárskymi jednotkami pod velením generála Deyma. Povstalci prelomili obranu priesmyku a otvorili si cestu smerom na Prešov.
Novodobé dopravné spojenie predstavuje tunel Branisko na diaľnici D1, v úseku medzi Beharovcami a Fričovcami. Motoristom ho otvorili 29. júna 2003 a jeho dĺžka je 4 975 metrov. Tunel, horský priesmyk a samotné pohorie sú tri rozdielne geografické a dopravné objekty, hoci používajú rovnaké meno.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.