Čergov
Čergov je flyšové pohorie na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, ktorého najvyšším vrchom je Minčol s výškou približne 1 157 metrov. Patrí do Východných Beskýd a jeho krajinu charakterizujú rozsiahle bukové lesy, hlboké doliny a horské lúky na hrebeňoch. Významný je aj ako pramenná oblasť Tople a územie ochrany lesných biotopov a vtáctva.
Kde leží Čergov a kam geograficky patrí
V geomorfologickom členení Slovenska je Čergov samostatným celkom oblasti Východné Beskydy v rámci Vonkajších Západných Karpát. Na severe susedí s Ľubovnianskou vrchovinou, na severovýchode a východe s Ondavskou vrchovinou a na juhu a západe so Spišsko-šarišským medzihorím. Toto zaradenie ho napriek polohe na severovýchode Slovenska radí k Západným, nie k Východným Karpatom.
Pri orientácii v širšom okolí sú dôležité mestá Bardejov, Sabinov a Lipany. Podhorské obce sprístupňujú jednotlivé doliny a časti hrebeňa; medzi východiská patria Hertník, Fričkovce či Drienica. Pri geografickom opise treba odlišovať samotný horský celok od rovnomenného chráneného vtáčieho územia, ktorého hranice sledujú potreby ochrany prírody.
Flyšové podložie a hlboko rozčlenený reliéf
Základ Čergova tvorí vonkajší karpatský flyš, predovšetkým odolné pieskovce sprevádzané ílovcami a ďalšími sedimentárnymi horninami. Dnešnú podobu pohoria ovplyvnili tektonické pohyby aj následná erózia. Výsledkom je výrazný horský masív s hlavným chrbtom a početnými bočnými rázsochami.
Hlavný chrbát sa tiahne približne v smere severozápad – juhovýchod. Nie je priamočiary: do jeho priebehu zasiahli doliny Tople, Ľutinky, Slatvinca, Večného potoka a Soliska. Potoky postupne prenikali hlbšie do pohoria a rozčleňovali jeho svahy. Medzi dolinami a vyššími rázsochami dosahujú relatívne výškové rozdiely približne 200 až 450 metrov.
Na juhozápadnom okraji sa uplatňuje aj bradlové pásmo. Čergov preto nemožno opisovať ako geologicky úplne jednotné územie, hoci jeho prevažujúci charakter určujú práve flyšové horniny.
Minčol a ďalšie vrcholy hlavného chrbta
Najvyšší Minčol leží v severozápadnej časti pohoria. Hlavný chrbát k nemu prichádza cez Dlhú a Malý Minčol, ďalej pokračuje cez sedlá a vrcholy smerom k Veľkej Javorine a Čergovu. Výrazným znížením je sedlo Priehyby, ktoré oddeľuje časti hrebeňa v priestore medzi pramennými oblasťami Tople a Ľutinky.
- Minčol – približne 1 157 m: najvyšší vrch celého pohoria.
- Veľká Javorina – približne 1 099 m: výrazný vrchol vo východnej časti hlavného chrbta.
- Lysá – približne 1 068 m: vrchol na bočnej rázsoche smerujúcej k Drienici.
- Dvoriská – približne 1 057 m: súčasť hlavného chrbta medzi Minčolom a sedlom Priehyby.
- Čergov – približne 1 050 m: vrch vo východnej časti hlavného hrebeňa, ktorý treba odlišovať od rovnomenného sedla.
Pramene Tople a rozvodie dvoch morí
Čergovom prechádza rozvodie medzi úmorím Čierneho a Baltského mora. Severnú a východnú časť odvodňuje Topľa a jej prítoky. Samotná Topľa pramení na severnej strane Minčola. Vody z ďalších častí pohoria odvádza Ľutinka a ostatné prítoky Torysy.
Menšia severozápadná časť patrí do povodia Popradu, a tým do úmoria Baltského mora. Topľa a Torysa naopak odvádzajú vodu do čiernomorského úmoria. Hydrologický význam Čergova tak nespočíva iba v jednom známom prameni, ale v celej sieti horských tokov a ich pramenných oblastí.
Bukové lesy, horské lúky a ich rastlinstvo
Pre prírodne hodnotné časti Čergova sú typické bukové a jedľovo-bukové lesy. V území Čergovského Minčola ich dopĺňajú javorovo-bukové horské lesy, lipovo-javorové sutinové porasty aj kyslomilné bučiny. Lesný charakter krajiny miestami prerušujú svahové a hrebeňové lúky so solitérnymi stromami a drobnými zamokrenými plochami.
Na horských lúkach sa vyskytujú napríklad vstavačovec bazový, vstavač mužský a pavstavač hlavatý. K ďalším doloženým rastlinám patria ľalia zlatohlavá, horec luskáčovitý a cesnak hadí. V lesoch rastú snežienka jarná, cesnak medvedí či mesačnica trváca.
Lúky nie sú nemennou súčasťou krajiny. Ich zachovanie súvisí s tradičným kosením a pasením; po zániku obhospodarovania postupne zarastajú drevinami. Ochrana čergovskej prírody preto zahŕňa nielen zachovávanie lesov, ale aj primeranú starostlivosť o otvorené biotopy.
Chránené územia a význam pre vtáctvo
Rozsiahlu časť pohoria pokrýva Chránené vtáčie územie Čergov, vyhlásené v roku 2011. Predmetom jeho ochrany je 24 druhov vtákov vrátane sovy dlhochvostej, bociana čierneho, orla krikľavého, ďatľa bielochrbtého či muchárika malého. Ochranu vtáctva dopĺňajú územia európskeho významu a menšie rezervácie.
- Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol: vyhlásená v roku 1986 v oblasti najvyššieho vrchu pohoria.
- Národná prírodná rezervácia Pramenisko Tople: chránené územie vyhlásené v roku 2002.
- Národná prírodná rezervácia Čergovská javorina: od roku 1982 chráni zachované prirodzené lesné spoločenstvá bukových javorín.
- Prírodná rezervácia Livovská jelšina: súčasť maloplošnej ochrany prírody v severnej časti pohoria.
Osobitné miesto má súkromná prírodná rezervácia Vlčia v katastri Olejníkova, v pramennej oblasti Ľutinky. Lesoochranárske zoskupenie VLK získalo les prostredníctvom zbierky Kúp si svoj strom. Rezervácia bola vyhlásená v roku 2004 na ploche 21,24 hektára a predstavuje konkrétny príklad ochrany lesa vykúpením pozemkov.
Turistické východiská a sedlo Čergov
Dôležitým turistickým bodom juhovýchodnej časti pohoria je sedlo Čergov s Chatou Čergov. K chate vedú značené prístupy z Hertníka, Fričkoviec a Osikova; ďalšie spojenia prichádzajú od Hradiska a Lysej. Z Hertníka je doložený aj prístup cez Bukový vrch s pokračovaním po hrebeni.
Pri výbere cieľa je užitočné rozlišovať pohorie Čergov, vrch Čergov a sedlo Čergov. Návšteva chaty v sedle nie je totožná s výstupom na rovnomenný vrchol a už vôbec nie s túrou na Minčol v inej časti pohoria. Konkrétnu trasu treba plánovať podľa zvoleného východiska a aktuálnej turistickej mapy; prevádzku chaty a dostupnosť služieb je vhodné overiť osobitne.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.