Bukovské vrchy
Bukovské vrchy sú pohorie na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, v okrese Snina, pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Predstavujú slovenskú časť geomorfologickej oblasti Poloniny a ich podstatnú časť chráni Národný park Poloniny. Významné sú najmä zachovanými bukovými pralesmi, hrebeňovými lúkami a výskytom východokarpatských druhov rastlín a živočíchov.
Kde sa Bukovské vrchy nachádzajú
V geomorfologickom členení patria do Vonkajších Východných Karpát a členia sa na podcelky Bukovce a Nastaz. Na západe susedia s Laboreckou vrchovinou, na juhu s Beskydským predhorím. Severný horský hrebeň sleduje slovensko-poľskú hranicu, východný okraj uzatvára hranica s Ukrajinou.
K najvýznamnejším horským lokalitám patrí Kremenec, pri ktorom sa stretávajú hranice troch štátov. V hraničnom hrebeni vystupujú aj Kamenná lúka, Ďurkovec, Riaba skala a Pľaša. Vo vnútrozemí pohoria sa dvíha Veľký Bukovec s nadmorskou výškou 1 012 metrov.
Flyšové podložie, horské chrbty a kotliny
Geologický základ pohoria tvorí flyš, predovšetkým striedajúce sa vrstvy pieskovcov a ílovcov. Horniny pôvodne vznikali usadzovaním v morskom prostredí a neskôr ich prevrásnili a vyzdvihli horotvorné pohyby. Dnešný reliéf dotvárali vodné toky, zvetrávanie a svahové pohyby.
Výsledkom je členitá krajina chrbtov, hlbokých dolín a vnútrohorských kotlín. Patria k nim Ruská, Runinská, Sedlická a Uličská kotlina. Výrazným príkladom svahových procesov je Riaba skala, kde odtrhnutie časti svahu odkrylo flyšové vrstvy a pod skalnou stenou vznikla rozsiahla balvanovitá sutina.
Bučiny a lúky vytvorené aj pastierstvom
Charakteristickou drevinou Bukovských vrchov je buk lesný. Vo vyšších a vlhkejších polohách sa k nemu pridáva jedľa biela, pri hornej hranici lesa sa uplatňujú bukové javoriny. Na skalnatých a sutinových stanovištiach rastú aj javor horský, brest horský, jaseň štíhly a lipy. Lesy tak netvoria jediný rovnaký typ porastu, ale menia sa podľa výšky, pôdy a vlhkosti.
Osobitým prvkom sú poloniny, horské lúky v hrebeňových polohách. Väčšina z nich predstavuje druhotné spoločenstvá, ktoré vznikli v súvislosti s pasením hospodárskych zvierat. Nemožno ich preto všetky považovať za prirodzené bezlesie. Botanický význam územia súvisí aj s druhmi, ktoré tu dosahujú západnú hranicu svojho rozšírenia, napríklad so zvončekom jedľovým či iskerníkom karpatským.
Pralesy a svetové dedičstvo UNESCO
Najcennejšie lesné porasty uchovávajú štruktúru pralesa: vedľa seba rastú stromy rôzneho veku a rozmerov, nachádzajú sa tu odumierajúce jedince aj prirodzene sa obnovujúce mladé porasty. Takéto lesy sú dôležité pre výskum prirodzeného vývoja lesných ekosystémov.
V Národnom parku Poloniny UNESCO eviduje komponenty Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Udava. Sú súčasťou spoločnej medzinárodnej lokality bukových pralesov a starých bukových lesov Európy. Zápis sa vzťahuje na konkrétne vymedzené územia, nie na celé pohorie.
- Stužica leží v katastri Novej Sedlice. Zachovali sa tu bučiny, jedliny, bukové javoriny aj jaseňové javoriny v členitom horskom teréne.
- Havešová sa nachádza v katastroch Kalnej Roztoky a Stakčínskej Roztoky. Chráni pralesovité bukové porasty s prímesou javora horského, bresta horského a jaseňa štíhleho.
- Rožok v katastroch Uliča a Uličského Krivého predstavuje pralesovité bučiny s vtrúseným javorom horským a výrazne rôznovekou štruktúrou.
Veľké šelmy, lesné vtáky a návrat zubra
V lesoch národného parku žijú medveď hnedý, vlk obyčajný a rys ostrovid. Staré porasty poskytujú podmienky aj sove dlhochvostej a ďatľovi bielochrbtému. Na pôvodné pralesovité lesy sa viaže fuzáč alpský, zatiaľ čo lúčne biotopy sú dôležité pre viaceré ohrozené motýle.
Významnou kapitolou ochrany prírody je obnova voľne žijúcej populácie zubra hrivnatého. Projekt jeho návratu sa v Národnom parku Poloniny realizuje od roku 2004. Ide o voľne žijúce zvieratá; ich výskyt nemožno zamieňať s návštevníckou atrakciou, pri ktorej je pozorovanie vopred zaručené.
Starina a premena údolia Cirochy
Do novodobých dejín Bukovských vrchov výrazne zasiahla vodárenská nádrž Starina na hornom toku Cirochy. Vybudovali ju v rokoch 1981 až 1988 a do trvalej prevádzky ju uviedli 28. novembra 1989. Jej hlavnou úlohou je zásobovanie pitnou vodou; súčasťou vodárenského systému je úpravňa vody v Stakčíne a privádzače smerujúce aj do Prešova a Košíc.
Výstavba a ochrana kvality vody si vyžiadali vysídlenie siedmich obcí: Starina, Dara, Ostrožnica, Smolník, Veľká Poľana, Zvala a Ruské. Nešlo teda iba o zástavbu priamo zatopenú vodou, ale o širšiu premenu osídlenia v povodí nádrže. Dnešnú krajinu tejto časti pohoria nemožno pochopiť bez dejín vysídlených dedín.
Drevené chrámy v horských obciach
Kultúrnu krajinu dopĺňajú drevené chrámy východného obradu. Sú konkrétnym dokladom miestnej sakrálnej architektúry a možno ich zaradiť do návštevy obcí pod horskými hrebeňmi. Ich existencia však sama osebe neznamená voľne prístupný interiér počas celého dňa; prehliadku je vhodné dohodnúť vopred.
- Uličské Krivé: drevený chrám svätého archanjela Michala z roku 1718.
- Ruský Potok: drevený chrám svätého archanjela Michala z 18. storočia.
- Jalová: drevený chrám svätého veľkomučeníka Juraja z roku 1792.
Turistické východiská a doložené chodníky
Pri plánovaní pešej návštevy je užitočné vyberať východisko podľa konkrétneho cieľa. Nová Sedlica umožňuje nástup do Stužice a ku Kremencu, Runina prístup k hrebeňovým lúkam. Kultúrne pamiatky prepája samostatný chodník medzi obcami.
- Nová Sedlica – Stužica – Kremenec: doložené spojenie obce s pralesom a trojmedzím.
- Runina – Vysoká Kyčera – sedlo Komúrny: prístup na hlavný hrebeň pod Ďurkovcom.
- Chodník ikon: prepája Uličské Krivé, Ruský Potok a Topoľu.
Historický rozmer má Ruská cesta, známa aj ako Porta rusica. Cez Ruské sedlo spájala Uhorsko s Haličou; na slovenskej strane sa zachoval úsek cesty s kamennými priepustmi z roku 1861. Pred túrou treba preveriť aktuálnu priechodnosť chodníkov a pravidlá návštevy chráneného územia.
Ochrana prirodzenej nočnej tmy
Ďalšou osobitosťou oblasti je Park tmavej oblohy Poloniny, vyhlásený 3. decembra 2010 ako prvá oblasť tmavej oblohy na Slovensku. Jeho poslaním je chrániť prirodzené nočné prostredie a vysvetľovať dôsledky svetelného znečistenia. Nejde iba o podmienky na pozorovanie hviezd, ale aj o zachovanie prirodzených svetelných rytmov rastlín a živočíchov.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.