Busov
Busov je pohorie a samostatný geomorfologický celok Nízkych Beskýd na severovýchode Slovenska, severne od Bardejova pri hranici s Poľskom. Jeho najvyšší rovnomenný vrch dosahuje 1 002 m n. m. Charakter pohoria určujú pieskovcové masívy rozčlenené hlbokými dolinami a bukové či jedľovo-bukové lesy so zachovanými pralesovými lokalitami.
Kde sa pohorie Busov nachádza
Busov leží v okrese Bardejov v Prešovskom kraji. Rozprestiera sa medzi krajinou severne od Bardejova a slovensko-poľským pohraničím. V slovenskom geomorfologickom členení patrí do oblasti Nízke Beskydy vo Východných Karpatoch; v širšom okolí naň nadväzuje Ondavská vrchovina.
Pri orientácii je dôležité rozlišovať pohorie Busov a vrch Busov. Rovnaký názov označuje celý horský celok aj jeho najvyšší bod. Súčasťou pohoria je tiež masív Stebníckej Magury v jeho juhovýchodnej časti, severozápadne od Bardejovských Kúpeľov. Turistická návšteva Busova preto nemusí znamenať iba výstup na najvyšší vrchol.
Flyš a vznik zaoblených masívov
Geologicky patrí Busov k vonkajšiemu flyšovému pásmu Karpát. Jeho stavbu charakterizujú usadené horniny, predovšetkým pieskovce a ílovce. Rozdielna odolnosť jednotlivých vrstiev sa výrazne prejavila pri modelovaní povrchu: odolnejšie pieskovce zostali vystupovať nad okolím, zatiaľ čo menej odolné horniny podliehali rýchlejšiemu rozrušovaniu.
Takto vznikli výrazné zaoblené masívy Busova a Stebníckej Magury. Odborné podklady opisujú tento jav ako inverzný reliéf: pôvodné prehnutie horninových vrstiev nemusí v dnešnej krajine zodpovedať zníženine. Masívy následne rozčlenili hlboké doliny, ktoré sa od nich rozbiehajú prevažne lúčovito. Pre podobu pohoria je preto podstatná najmä odolnosť hornín a dlhodobá erózia.
Najvyšší vrch a ďalšie výrazné lokality
Najvyšší Busov má vretenovitý až oválny pôdorys masívu. Stebnícka Magura predstavuje ďalšiu výraznú horskú dominantu, no zároveň aj dôležitú lokalitu ochrany prirodzených lesov. Jednotlivé časti pohoria majú odlišný význam:
- Busov: najvyšší vrch pohoria s výškou 1 002 metrov a cieľ značenej turistickej trasy vedúcej od Gaboltova a Cigeľky.
- Stebnícka Magura: masív v juhovýchodnej časti pohoria so zachovanými lesnými spoločenstvami na hrebeni a severovýchodne orientovaných svahoch.
- Ostriež: vrch v susedstve Stebníckej Magury, ktorého svahy sú súčasťou odborne zdokumentovanej pralesovej lokality.
Lesy a ich rastlinstvo a živočíšstvo
Pre Busov sú charakteristické bukové a jedľovo-bukové porasty. Mimoriadne dobre zdokumentované sú lesy Stebníckej Magury, kde sa zachovali bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy aj javorovo-lipové sutinové lesy. Na prevažnej časti skúmanej pralesovej lokality dominuje buk.
Prímes tvoria javor horský, javor mliečny, brest horský, jedľa a smrek. Toto zloženie ukazuje, že miestne lesy nemožno zjednodušene opisovať ako jednotvárne bučiny. Rozdielne podmienky hrebeňa, strmých svahov a sutín vytvárajú priestor pre viacero lesných spoločenstiev.
Floristicky významným druhom Stebníckej Magury je skopólia kranská. Z vtákov sú v pralesovej lokalite zdokumentované napríklad sova dlhochvostá, sluka lesná a kuvičok vrabčí. Tieto údaje sa vzťahujú na konkrétnu skúmanú časť pohoria, nie automaticky na každý lesný porast Busova.
Pramenné oblasti a horské potoky
Hlboké doliny súvisia so sieťou potokov, ktoré odvádzajú vodu zo svahov pohoria. Regionálne podklady medzi tokmi prameniacimi v Busove uvádzajú Sveržovku, Rosuckú vodu, Regetovskú vodu, Pivničný potok a Busovský potok. Na Stebníckej Magure je významná aj pramenná oblasť Stebníckeho potoka, spätá so zachovanými lesnými porastmi.
Chránené lesné územia
Ochrana prirodzených lesov na Stebníckej Magure siaha do roku 1964. Popri staršom chránenom území dnes v pohorí existujú aj samostatné rezervácie zo súboru Pralesy Slovenska. Ich názvy treba odlišovať od názvov vrchov aj od rozsahu celého pohoria.
- Pralesy Slovenska-Busov: prírodná rezervácia v katastrálnom území Cigeľka; LESY SR pri nej evidujú približne 28 hektárov.
- Pralesy Slovenska-Sivá skala: ďalšia samostatná lesná rezervácia evidovaná v pôsobnosti Lesnej správy Bardejov.
- Pralesy Slovenska-Stebnícka Magura: samostatná rezervácia, ktorú nemožno zamieňať so starším chráneným územím Stebnícka Magura.
Stebnícka Magura je zároveň názvom územia európskeho významu sústavy Natura 2000. Rôzne označenia ochrany teda nepredstavujú synonymá s automaticky rovnakými hranicami.
Turistické prístupy a charakter výstupu
Na vrch Busov vedie zeleno značená turistická trasa spájajúca Gaboltov s Cigeľkou. Jej priebeh je zachytený v turistických mapových údajoch. Pri plánovaní treba rozlišovať výstup z jednej obce, prechod cez vrchol a návratový okruh: nejde o rovnaké túry.
Busov nie je vrchol s neobmedzeným kruhovým výhľadom. Stromy rozhľad obmedzujú, takže hlavným charakterom výstupu je lesné prostredie, nie súvislá panoráma. Na Stebníckej Magure je zdokumentovaný turistický chodník spájajúci Bardejovské Kúpele a Zborov s napojením na Vyšný Tvarožec. Konkrétny výlet je vhodné pripraviť podľa aktuálnej mapy a miestneho značenia.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.