Cerová vrchovina
Cerová vrchovina je pohorie na juhu stredného Slovenska, pri hranici s Maďarskom, v Banskobystrickom kraji. Patrí do Matransko-slanskej oblasti a vyznačuje sa kontrastom pieskovcových chrbtov a výrazných sopečných foriem. Jej prírodné hodnoty chráni Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina, vyhlásená v roku 1989.
Poloha a geomorfologické zaradenie
Pohorie leží v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota a tiahne sa približne v smere západ – východ. Jeho krajinu tvoria pahorkatiny, vrchoviny, doliny a nápadné skalnaté vyvýšeniny. Cerová vrchovina je geomorfologickým celkom; CHKO rovnakého mena chráni rozsiahlu, ale nie celú plochu pohoria. Jej hranice zahŕňajú časti Hajnáčskej a Petrovskej vrchoviny i Fiľakovskej brázdy a tiež niektoré samostatné lokality.
Najvyšším vrchom celku je Karanč, ktorý dosahuje podľa Správy CHKO 725 metrov nad morom. Spolu so Šiatorom patrí medzi andezitové lakolity: telesá magmy, ktoré stuhli pod povrchom a neskôr sa odkryli pôsobením geologických procesov. Samotná výmera CHKO je približne 16 771 hektárov; nejde teda o údaj o rozlohe celého geomorfologického celku.
Pieskovcové podložie a mladý vulkanizmus
Základ veľkej časti pohoria tvoria pieskovce a ďalšie sedimentárne horniny. Vznikali v období, keď bolo územie opakovane zaplavené morom. Na nich sa v centrálnej a západnej časti zachovali vulkanické horniny, najmä čadiče. Sopečná činnosť prebiehala v časovom rozpätí približne od 5 do 1,4 milióna rokov pred súčasnosťou, preto sa Cerová vrchovina zaraďuje medzi najmladšie sopečné územia Slovenska.
Odolnejšie zvyšky lávových pokrovov a výplne sopečných komínov vystupujú nad mäkšími horninami. Tak vznikol miestami inverzný reliéf: pôvodne vyvýšené alebo menej odolné časti boli eróziou znížené, kým tvrdé horniny zostali ako výrazné vrchy a skalné hrany. Pohanský hrad je rozsiahla stolová hora s rozrušeným okrajom lávového pokrovu. Na Šomoške možno pozorovať Kamenný vodopád, odkryv čadiča rozdeleného stĺpovitou odlučnosťou.
- Karanč a Šiator: andezitové lakolity, ktoré patria k najvyšším dominantám pohoria.
- Pohanský hrad: zachovaná plošina s bralnatými okrajmi, skalnými vežami a kamennými útvarmi.
- Šomoška: lokalita známa stĺpovitou odlučnosťou čadiča a zrúcaninou stredovekého hradu.
- Ragáč: sopečný troskový kužeľ s pozostatkami po výbuchoch a úniku sopečných plynov.
Voda a rozvodie
Cerová vrchovina leží na dôležitom rozhraní povodí Dunaja a Tisy. Jej západnú časť odvodňuje potok Belina, zatiaľ čo vo východnej časti zbiera vodu Gortva. Ich prítoky odvádzajú vodu do dvoch odlišných povodí: Belina do povodia Dunaja a Gortva do povodia Tisy. Rozvodnica sa v území viaže na chrbty pohoria. Toky a ich doliny zároveň pomáhajú rozčleňovať pieskovcový reliéf.
Lesy, stepi a chránené územia
Prírodný charakter pohoria utvára mozaika lesov, skalných stanovíšť, lúk a teplomilných stepných či lesostepných spoločenstiev. Na teplejších svahoch sa vyskytujú dubovo-cerové lesy, v chladnejších polohách a na severných svahoch aj bukové lesy. V dolinách vodných tokov rastú podhorské lužné lesy. Na otvorených, suchých miestach žijú a rastú druhy prispôsobené teplu a nedostatku vody, medzi nimi poniklec veľkokvetý či poniklec lúčny český.
CHKO bola prvýkrát vyhlásená v roku 1989 a jej územné vymedzenie a výmera boli neskôr aktualizované. V pohorí sa nachádza viacero maloplošných chránených území s rozdielnym predmetom ochrany. NPR Šomoška chráni okrem geologického odkryvu aj pestrú mozaiku biotopov. NPR Pohanský hrad zahŕňa stolovú horu, skalné a lesné spoločenstvá a kamenné sutiny, v ktorých je evidovaných 31 pseudokrasových jaskýň. NPR Ragáč chráni vrcholové časti vulkanického kužeľa. Pri Hajnáčke leží paleontologická lokalita Kostná dolina, známa nálezmi skamenených zvyškov cicavcov.
Turistika a poznávanie územia
Správa CHKO opisuje viacero turistických možností vrátane náučných chodníkov. Jednou z doložených trás je chodník zo Starej Bašty na Pohanský hrad; z planiny pokračuje značená trasa smerom cez Tilič do Hajnáčky. Vhodné východisko aj konkrétny priebeh závisia od zvolenej trasy, preto je pred výletom potrebné skontrolovať aktuálne značenie a miestne podmienky.
Turistické ciele sa nachádzajú v chránených územiach, kde platia pravidlá ochrany prírody. Na Pohanskom hrade a v ďalších lokalitách s vyšším stupňom ochrany treba rešpektovať vyznačené trasy a obmedzenia pohybu. Pri návšteve geologických útvarov sa neoplatí vystupovať na nestabilné skalné hrany ani odnášať horniny; zachovanie týchto lokalít je súčasťou ochrany ich prírodnej a vedeckej hodnoty.
Čím je Cerová vrchovina výnimočná
Osobitosť pohoria nespočíva iba v sopečných dominantách. Na relatívne malom území sa stretáva mladý čadičový a starší andezitový vulkanizmus so sedimentárnym podložím, ktoré erózia pretvorila na členité chrbty a doliny. Výsledkom je pestrá krajina, v ktorej vedľa seba stoja sopečné kužele, lávové pokrovy, pieskovcové svahy a teplomilné biotopy. Práve prepojenie geologických javov a zachovanej prírody robí z Cerovej vrchoviny významnú oblasť na juhu Slovenska.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.