Ondavská vrchovina
Ondavská vrchovina je geomorfologický celok Nízkych Beskýd na severovýchode Slovenska, súčasť provincie Východné Karpaty. Rozprestiera sa v okolí miest Bardejov, Svidník a Stropkov; jej krajinu formujú flyšové chrbty, erózne brázdy a údolia riek Ondava a Topľa. Najvyšším vrchom celku je Smilniansky vrch, vysoký približne 750 metrov.
Poloha a zaradenie
V geomorfologickom členení patrí Ondavská vrchovina do oblasti Nízkych Beskýd, subprovincie Vonkajších Východných Karpát a provincie Východné Karpaty. Jej územie zasahuje do okresov Bardejov, Svidník a Stropkov, ako aj do severných častí ďalších okresov Prešovského kraja. Presné hranice celku nie sú totožné s hranicami okresov ani so súčasným turistickým chápaním širšieho regiónu.
V susedstve leží viacero samostatných geomorfologických celkov. Dôležité je nezamieňať Ondavskú vrchovinu s neďalekým Busovom: ten je osobitným celkom Nízkych Beskýd. Do Busova patrí aj Stebnícka Magura, preto ju nemožno označovať za najvyšší vrch Ondavskej vrchoviny.
Geomorfologické časti
Ondavská vrchovina nemá podcelky; jej vnútorné členenie tvorí šesť geomorfologických častí. Zníženiny, ktorými pretekajú vodné toky, sa striedajú s chrbtami a mierne zvlnenými vyvýšeninami. Názvy častí zároveň ukazujú, že krajinu netvorí iba súvislá horská línia, ale aj kotliny a brázdy rôzneho pôvodu.
- Raslavická brázda
- Kurimská brázda
- Stropkovská brázda
- Mirošovská brázda
- Zborovská kotlina
- Ohradzianska kotlina
Stropkovská brázda zahŕňa aj údolie Ondavy v okolí Stropkova a Svidníka. Ďalšie brázdy a kotliny súvisia napríklad s okolím Raslavíc, Kľušova, Mirošova či Zborova. Na okrajoch a v údoliach sa reliéf miestami zmierňuje do pahorkatiny a riečnych nív.
Flyšové horniny a podoba krajiny
Podložie tvoria najmä horniny flyšového pásma, v ktorých sa striedajú vrstvy pieskovcov a jemnozrnnejších hornín, ako sú ílovce a slieňovce. Rozdielna odolnosť týchto vrstiev ovplyvnila tvarovanie povrchu: pevnejšie horniny vytvárajú vyvýšené chrbty, kým menej odolné vrstvy ľahšie podliehajú erózii a súvisia so vznikom zníženín a dolín. Pre flyšové územia sú typické aj svahové deformácie; miestne dokumenty ich evidujú v širšom regióne.
Vyvýšené časti sú prevažne zalesnené, kým na miernejších svahoch a v údoliach sa striedajú lesy, lúky, polia a sídla. Tento obraz krajiny sa mení podľa miestnych podmienok a využívania pôdy, preto nemožno lesnatosť či zastúpenie konkrétnych drevín zovšeobecniť pre celý geomorfologický celok.
Najvyšší vrch
Najvyšším vrchom Ondavskej vrchoviny je Smilniansky vrch s výškou približne 750 metrov nad morom. Leží v severovýchodnej časti okresu Bardejov, neďaleko obce Smilno. V turistických a populárnych zdrojoch sa pri niektorých vrchoch v širšom pohraničnom okolí uvádzajú aj vyššie nadmorské výšky. Pri ich porovnávaní je preto podstatné rozlišovať hranice geomorfologických celkov, nie iba blízkosť k Ondavskej vrchovine.
Smilniansky vrch je orientačným geografickým bodom, nie automaticky vybaveným turistickým cieľom. Pred cestou si treba overiť aktuálny priebeh trás a možnosti prístupu na podrobnej turistickej mape; samotná poloha vrchu v pohorí nepotvrdzuje, že naň vedie značený chodník.
Rieky a údolia
Ondava a Topľa patria k hlavným tokom spojeným s odvodňovaním tejto časti Nízkych Beskýd. Ondava preteká severovýchodnou časťou regiónu a jej údolie je výraznou osou krajiny v okolí Svidníka a Stropkova. Topľa odvodňuje západnejšie územia vrchoviny, okrem iného v okolí Bardejova a Raslavíc. Obe rieky prijímajú viacero menších prítokov; ich údolia sa miestami rozširujú do nív a brázd.
Vodnú nádrž Veľká Domaša treba uvádzať oddelene od vlastností samotnej vrchoviny. Leží na Ondave v jej južnejšom toku a jej prítomnosť neznamená, že celá nádrž patrí do geomorfologického celku Ondavská vrchovina.
Príroda a ochrana územia
Ochrana prírody sa v Ondavskej vrchovine sústreďuje aj na konkrétne lokality, nie na celý celok ako jedno veľkoplošné chránené územie. Príkladom je prírodná rezervácia Zborovský hradný vrch pri Zborove. Chráni prírodné hodnoty lokality v okolí hradného areálu, kde sa nachádza aj dubová alej spájaná s historickou cestou k hradu.
V širšom regióne sa nachádzajú aj ďalšie chránené lokality a prírodné zaujímavosti, nie všetky však ležia priamo v hraniciach vrchoviny. Pri plánovaní návštevy konkrétnej rezervácie je vhodné overiť jej hranice, podmienky ochrany a aktuálne obmedzenia.
Turistika a návšteva
Možnosti výletov sa líšia podľa obce a konkrétnej časti vrchoviny. V širšom okolí Bardejovských Kúpeľov je turisticky prezentovaný náučný chodník Čierna mláka. Ďalším známym miestom na výlet v samotnom geomorfologickom celku je okolie Zborova, kde sa stretáva prírodná rezervácia s historickou lokalitou Zborovského hradu.
Pri výbere trasy sa riaďte aktuálnou turistickou mapou a značením v teréne. Názov Ondavská vrchovina na mape zahŕňa rozľahlé a členité územie, nie jednu súvislú hrebeňovú trasu. Prístup, dĺžku výletu, prevýšenie a prípadné obmedzenia preto treba posudzovať podľa zvoleného východiskového miesta a konkrétneho cieľa.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.