Rimavská Sobota
Rimavská Sobota je okresné mesto v Banskobystrickom kraji, ležiace v južnej časti stredného Slovenska v údolí rieky Rimava. Je historickým správnym a kultúrnym centrom regiónu Gemer-Malohont; v jeho jadre sa zachovalo Hlavné námestie s pravidelnou sieťou ulíc a súborom stavieb, ktoré tvoria mestskú pamiatkovú zónu.
Poloha a charakter mesta
Mesto leží pri Rimave v nadmorskej výške približne 208 metrov. Jeho územie má rozlohu 7 751 hektárov a zahŕňa viacero mestských častí vrátane Bakty, Dúžavy, Kurinca, Sobôtky a Tomašovej. Rimavská Sobota plní funkciu okresného centra a jej poloha v pohraničnej časti Slovenska sa odráža v historických aj súčasných väzbách regiónu.
Osou staršieho mestského jadra je Hlavné námestie. Jeho pravidelné usporiadanie a priľahlé ulice súvisia s obnovou mesta po veľkom požiari v roku 1506. Námestie je zároveň prirodzeným východiskom na prehliadku viacerých verejných, cirkevných a kultúrnych stavieb.
Od trhového sídla k mestským privilégiám
Archeologické nálezy svedčia o osídlení územia už v praveku. Stredoveké sídlo sa podľa mestských historických materiálov sformovalo približne v druhej polovici 11. storočia pri trhovisku a kostole sv. Jána Krstiteľa. Pravidelné sobotné trhy sa spájajú s pomenovaním Sobota; prívlastok „Rimavská“ odlišoval mesto podľa rieky, v ktorej údolí leží.
V 13. storočí bola Rimavská Sobota významným trhovým miestom a správnym strediskom majetkov na povodí Rimavy. V roku 1334 ju získal Tomáš Sečéni a kráľ Karol Róbert jej v roku 1335 udelil budínske mestské právo. V nasledujúcich storočiach sa rozvíjali remeslá a cechy, konali sa jarmoky a mesto získalo význam ako centrum Malohontu.
Jeho dejiny poznačili požiar, vojenské konflikty aj osmanská okupácia. Po požiari v roku 1506 nasledovala obnova mestského jadra. Osmanské vojská mesto obsadili v roku 1553 a v druhej polovici 16. storočia ho ovládali z pevnosti Sobôtka; ďalšie obdobie osmanskej nadvlády sa začalo v roku 1596 a trvalo do roku 1686. V 18. storočí sa opäť posilnili remeslá a obchod. Rimavská Sobota sa neskôr stala sídlom Gemersko-malohontskej stolice a jej správnu úlohu si udržala až do zániku župného zriadenia v roku 1922.
V 20. storočí sa mesto ocitlo v meniacich sa štátnych pomeroch: v rokoch 1938 až 1944 bolo v dôsledku Viedenskej arbitráže súčasťou Maďarska. Po druhej svetovej vojne sa rozšírila zástavba aj priemysel; medzi významné odvetvia patril potravinársky priemysel.
Hlavné námestie a pamiatková zóna
Historické centrum nie je tvorené jedinou dominantou, ale súborom budov, ktoré pripomínajú jeho cirkevné, správne a spoločenské funkcie. Medzi výrazné stavby patrí rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, postavený na mieste staršieho chrámu, a neďaleké kostoly reformovanej a evanjelickej cirkvi. Pri reformovanom kostole sa nachádza pohrebná kaplnka sochára Štefana Ferenczyho.
Na námestiach a v jeho okolí stoja aj bývalé župné budovy, radnica a ďalšie stavby z rôznych období. Radnica vznikla v roku 1801 podľa projektu architekta Ferenca Miksa. Župný dom-Grémium, klasicistická budova z roku 1798, dnes slúži ako sídlo Okresnej knižnice Mateja Hrebendu. K pamiatkovému súboru patrí tiež budova gymnázia z rokov 1903 – 1904. Prehliadka centra preto ponúka pohľad na architektúru, ktorá sa vyvíjala spolu s postavením mesta ako regionálneho správneho sídla.
Gemersko-malohontské múzeum
Gemersko-malohontské múzeum patrí k najstarším múzeám na Slovensku. Vzniklo v roku 1882 na základe umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy. Od roku 1910 sídli v klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární, ktorú navrhol architekt Ferenc Miks. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou a múzeum v nej predstavuje dejiny a kultúru širšieho regiónu Gemer-Malohont.
Zbierky múzea zahŕňajú archeológiu, históriu, etnológiu, umenie i prírodné vedy. Medzi známe predmety patrí múmia egyptskej ženy z Abúsíru, datovaná do obdobia 26. dynastie. Múzeum je vhodným miestom na doplnenie prehliadky mesta regionálnym kontextom; aktuálne výstavy a návštevné podmienky je praktické overiť pred cestou.
Osobnosti a kultúrny život
Rimavská Sobota je rodiskom básnika Mihálya Tompu, sochára Štefana Ferenczyho a speváčky a herečky Lujzy Blahovej. Ich mená pripomínajú väzby mesta na literatúru, výtvarné umenie a divadlo. Kultúrne zázemie dopĺňajú Mestská galéria, Mestské kultúrne stredisko, kino a Gemersko-malohontské osvetové stredisko. V meste pôsobia aj folklórne a spevácke súbory, ktoré nadväzujú na slovenské i maďarské tradície regiónu.
Čo si všimnúť pri návšteve
Pri krátkej návšteve sa oplatí sústrediť na historické jadro: Hlavné námestie, sakrálne stavby, bývalé župné objekty a budovu múzea. Viaceré z týchto miest sú súčasťou mestskej pamiatkovej zóny. Na jej spoznávanie nepotrebujete vymýšľať samostatnú turistickú trasu; jednotlivé stavby sa nachádzajú v centre a možno ich prejsť v rámci pešej prehliadky.
- Všímajte si pravidelný pôdorys námestia a ulíc, ktorého podoba súvisí s obnovou po požiari v roku 1506.
- V Gemersko-malohontskom múzeu nájdete zbierky zamerané na dejiny, archeológiu, etnológiu a prírodu regiónu.
- Kurinec patrí medzi mestské časti Rimavskej Soboty; pred plánovaním návštevy jeho rekreačného areálu si overte aktuálnu prevádzku a ponuku služieb.
Rimavská Sobota spája úlohu súčasného okresného mesta s čitateľnými stopami svojej niekdajšej trhovej a župnej funkcie. Najviac o jej vývoji prezrádza historické centrum: jeho pôdorys, kostoly, správne budovy a múzeum vytvárajú ucelený obraz mesta, ktoré po stáročia slúžilo širšiemu regiónu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.