Zemplínska Široká
Zemplínska Široká je obec na Východoslovenskej nížine v okrese Michalovce v Košickom kraji. Jej dnešné sídlo vzniklo spojením historických obcí Rebrín a Krášok a významnou súčasťou miestneho dedičstva sú dva odlišné chrámy – gréckokatolícky v Krášku a pravoslávny v Rebríne.
Kde leží Zemplínska Široká
Obec sa nachádza v tradičnom regióne Zemplín, neďaleko Michaloviec. Katastrálne územie leží v nížinnej, prevažne poľnohospodársky využívanej krajine. Jeho juhozápadného okraja sa dotýka rieka Laborec; obcou preteká menší vodný tok Prievlaka a na juhovýchodnom okraji vedie Čečehovský kanál. Zemplínska Široká tak nie je horskou ani lesnou turistickou oblasťou: jej charakter určujú rovina, vodné toky, kanály a otvorená poľnohospodárska krajina.
Obecné rozvojové dokumenty uvádzajú katastrálnu výmeru približne 16,25 km². V území sa podľa nich výška pohybuje približne od 100 metrov pri Laborci po 109 metrov nad morom; stred obce leží okolo 108 metrov. Miestne prírodné prvky zahŕňajú brehové porasty Prievlaky, lúčne spoločenstvá a vodné plochy pri lokalitách Palinok a Močidlo. Plánovacie dokumenty zároveň uvádzajú, že v katastri sa nenachádzajú územia národnej sústavy chránených území ani lokality Natura 2000.
Rebrín a Krášok: dve historické obce
Staršou z dvojice sídel je Rebrín. Jeho vznik sa predpokladá pred 11. storočím, no prvý písomný doklad pochádza z roku 1266. Rebrín bol väčšou obcou a v minulosti patril k majetkom viacerých šľachtických rodov. Krášok sa vyvinul neskôr na území rebrínskeho chotára; jeho prvá písomná zmienka sa uvádza v roku 1549. V historických prameňoch sa mená obcí objavujú aj v podobách Rebren či Rebrény a Kraska či Kráska.
V júni 1960 sa Rebrín a Krášok administratívne spojili pod názvom Rebrín – Krášok. Od roku 1961 sa používa názov Zemplínska Široká. Dnešná obec je jedným sídelným celkom, no pomenovania Rebrín a Krášok zostávajú užitočné pri orientácii v jej historických častiach a pri rozlišovaní miestnych kostolov.
Dva chrámy v historických častiach
V Krášku stojí gréckokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla, posvätený v roku 1802. Chrám postavili podľa typového projektu z konca 18. storočia a jeho vznik sa spája s grófom Petrom Sirmayom. V interiéri sa nachádza ikonostas, ktorého dnešná neorokoková podoba pochádza z konca 19. storočia. Reštaurátorský prieskum odhalil aj staršie prvky: niektoré ikony sú datované do 18. storočia a kríž z nadstavca ikonostasu pochádza zo začiatku 16. storočia. Nejde teda o predmet vytvorený pre súčasný chrám, ale o staršiu súčasť zariadenia, ktorá sa zachovala a bola použitá v neskoršom interiéri.
V Rebríne sa nachádza pravoslávny Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky. Postavili ho na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia; zdroje uvádzajú roky 1929 až 1930, niektoré aj rok 1934 v súvislosti s dokončením. Stavba má pôdorys gréckeho kríža, kupolu nad krížením a predstavanú vežu. Jej ikonostas z 20. rokov 20. storočia vytvoril ikonopisec Josif Popovič. Interiér dopĺňajú nástenné maľby z konca 30. rokov, ktoré sa pripisujú mníške a akademickej maliarke Jane Raitlingerovej. Oba chrámy sú evidované ako národné kultúrne pamiatky.
Osobnosti a archeologické stopy
Rebrín sa spája aj s Josephom Hermanom Hertzom, ktorý sa narodil v roku 1872 a neskôr sa stal hlavným rabínom Spojených hebrejských kongregácií Britského impéria. Jeho životná dráha prepája dejiny malej zemplínskej obce s dejinami židovských komunít v Európe a Spojených štátoch. Obecné plánovacie podklady zároveň zaznamenávajú archeologické nálezy z doby rímskej v polohe Rebrín. Ide o doklad staršieho osídlenia územia, nie však o návštevnícky areál s prezentovanými vykopávkami.
Čo si všímať pri návšteve
Pri prehliadke obce sa oplatí sledovať, ako jej dnešná podoba uchováva stopy dvoch pôvodne samostatných dedín. Sakrálne stavby sú výraznými historickými orientačnými bodmi a každá predstavuje inú cirkevnú tradíciu i inú stavebnú etapu. Keďže ide o fungujúce chrámy, návštevu interiérov je vhodné prispôsobiť bohoslužbám a dohodnúť si ju vopred s príslušnou cirkevnou obcou.
- Rebrín: pravoslávny Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky.
- Krášok: gréckokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla.
- Krajina: nížinné prostredie, Prievlaka a okrajové územie pri Laborci.
Doprava a praktické informácie
Zemplínska Široká leží pri cestnom spojení v smere od Michaloviec na Pavlovce nad Uhom. Obcou vedú regionálne autobusové spoje, ich trasy a časy sa môžu meniť, preto je pred cestou potrebné skontrolovať aktuálny cestovný poriadok. Železničná stanica sa nenachádza priamo v obci; tvrdenie, že miestna stanica uľahčuje príchod návštevníkov, preto nie je presné. Pri návšteve chrámov treba počítať s tým, že ich prístupnosť sa môže líšiť podľa bohoslužieb a miestnych dohôd.
Zemplínska Široká je predovšetkým vhodná na pokojné spoznávanie regionálnej histórie a sakrálnej architektúry, nie ako východiskový bod pre značené horské túry. Jej osobitosť spočíva v spojení dvoch starých sídel, dvoch cirkevných tradícií a nížinnej krajiny pri Laborci.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.