Laborec
Laborec je rieka na východnom Slovensku, ktorá spája horské prostredie Laboreckej vrchoviny s nížinnou krajinou Zemplína. Preteká cez Medzilaborce, Humenné a Michalovce, prijíma významné prítoky vrátane Cirochy a Uhu a napokon sa vlieva do Latorice. Je dôležitou súčasťou povodia Bodrogu a zároveň vodným tokom s upravovaným korytom, historickými povodňami a chránenými úsekmi.
Prameň a priebeh toku
Pramenná oblasť Laborca leží v Laboreckej vrchovine nad obcou Čertižné. Od horného toku rieka pokračuje na juh cez okolie Medzilaboriec a Krásneho Brodu. Ďalej tečie cez krajinu Ondavskej vrchoviny a pri obciach Radvaň nad Laborcom, Koškovce a Udavské postupne priberá viacero prítokov.
V Humennom sa do Laborca vlieva Cirocha. Odtiaľ rieka pokračuje juhozápadným smerom, pri Brekove sa obracia na juh a vstupuje do Košického kraja. Preteká popri Strážskom a cez východnú časť Michaloviec. Na dolnom toku sa krajina otvára do nížiny; pri Drahňove sa do Laborca vlieva Uh a rieka pokračuje k Latorici. Tá je jeho pravostranným prítokom. Sústavou Latorice a Bodrogu odtekajú vody z povodia Laborca do Tisy a napokon do Čierneho mora.
Prítoky, povodie a vodohospodárske úpravy
V hornom a strednom úseku sú dôležitými prítokmi najmä Vydranka, Výrava a Udava; všetky sa pripájajú z ľavej strany. Pri Humennom sa zľava vlieva Cirocha, ktorá privádza vodu z oblasti Bukovských vrchov a zo svojho povodia so Starinou. Najväčším prítokom Laborca je Uh, ktorého povodie zasahuje aj na územie Ukrajiny. Na hornom toku rieky sa tak sústreďujú prítoky z karpatských pohorí, kým v nížinnej časti sa riečny systém prepája s tokmi Zemplína.
Koryto a rozdelenie vody ovplyvnili vodohospodárske zásahy. Severne od Petroviec nad Laborcom je hať, z ktorej Šíravský kanál odvádza časť vody do Zemplínskej šíravy. V Michalovciach Záslužický kanál privádza vodu z nádrže späť do Laborca. Rieka preto nie je len prirodzeným tokom: jej súčasný režim na viacerých miestach súvisí aj s technickými vodnými stavbami a kanálmi.
Riečna krajina a jej historické zmeny
Laborec formoval nivu, osídlenie aj dopravné spojenia v okolitej krajine. Výskum historických máp úseku medzi Brekovom a Michalovcami ukázal, že rieka v minulosti meandrovala výraznejšie než dnes. Mapy z 18. a 19. storočia zachytávajú zmeny koryta, zanikajúce bočné ramená i zásahy do riečnej krajiny. V skúmanom úseku sa zmeny prejavili aj v usporiadaní ciest, využívaní pôdy a rozmiestnení sídel.
Podoba rieky sa menila aj v dôsledku povodní a následných úprav. V roku 1932 vznikol projekt úpravy Laborca a Čiernej vody a v roku 1935 bola spracovaná hydrologická štúdia veľkých vôd v povodí Bodrogu. Historické záznamy použité pri týchto prácach zahŕňali povodne z rokov 1902, 1907, 1913 a 1926, ako aj ďalšie udalosti z rokov 1931 a 1932.
Povodňové riziko v nížinnej časti
V dolnej časti povodia sa Laborec a Uh podieľali na zaplavovaní rozsiahlych území; medzi tradične ohrozené oblasti patrila Senianska depresia. Pri veľkej povodni v roku 1924 bola zaplavená obec Senné. Povodňové udalosti sa v minulosti spájali s potrebou upravovať korytá a riešiť odtok vody z nížinných území. To, že na toku existujú úpravy, však neznamená, že povodňové riziko zaniklo: jeho aktuálny vývoj závisí od zrážok a hydrologickej situácie v celom povodí.
Chránené úseky a prírodné hodnoty
Ochrana prírody sa vzťahuje na konkrétne časti rieky, nie automaticky na celý jej tok. Pri hornom Laborci bolo vyhlásené Chránené územie Laborec v okresе Medzilaborce. Chránený areál zahŕňa brehové a sprievodné porasty pri toku v okolí Čertižného, Habury a Borova. Predmetom ochrany sú okrem iného podhorské lužné lesy a brehové porasty deväťsilov, ako aj biotopy viacerých chránených živočíchov vrátane bobra vodného a vydry riečnej.
Na dolnom toku a v širšej krajine riečnej nivy je dôležitá aj Chránená krajinná oblasť Latorica, ktorá zahŕňa dolnú časť Laborca a súvisiace vodné a mokraďové biotopy. V niektorých úsekoch preto vedľa vodohospodárskej funkcie rieky vystupuje do popredia ochrana brehových porastov, lužných lesov a živočíchov viazaných na vodu. Konkrétny režim ochrany sa líši podľa hraníc jednotlivých chránených území.
Názov a návšteva rieky
Názov Laborca sa objavuje v písomných prameňoch od 13. storočia. Stredoveká kronikárska tradícia ho spája s postavou Laborca, veľmoža, ktorého príbeh sa viaže na udalosti príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Ide o podanie z kroniky, nie o potvrdený historický pôvod názvu; jazykovedci predložili aj odlišné výklady vrátane praslovanského pôvodu.
Rieku možno spoznávať v rôznych krajinných situáciách: od užšieho údolia horného toku cez mestské úseky v Humennom a Michalovciach až po nížinnú nivu pri dolnom toku. Pri plánovaní pobytu pri vode treba rátať s tým, že prístupové možnosti, stav brehov a podmienky na toku sa líšia podľa miesta. Vodné stavy sa menia v čase; pri záujme o aktuálnu situáciu je vhodné sledovať hydrologické informácie SHMÚ.
Hlavné miesta a prítoky na toku
- Horný tok: Čertižné, Medzilaborce, Krásny Brod a okolie Radvane nad Laborcom.
- Významné prítoky: Vydranka, Výrava, Udava, Cirocha a Uh.
- Stredný tok: Humenné, Strážske a Michalovce; pri Petrovciach nad Laborcom sa časť vody odvádza Šíravským kanálom.
- Dolný tok: oblasť pri Drahňove, kde sa vlieva Uh, a pokračovanie Laborca k Latorici.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.