← Späť na zoznam

Zemplínska Šírava

Zemplínska Šírava

📍 Základné informácie Poloha: Obec Zemplínska Šírava sa nachádza v Košickom kraji a okrese Michalovce. Rozloha: 33 km² Počet obyvateľov: Informácia nie je k dispozícii. Nadmorská výška: 116 m n. m. Pr…

Košický Košický / Trebišov

Zemplínska Šírava je rozsiahla vodná nádrž na východnom Slovensku, severovýchodne od Michaloviec, na úpätí Vihorlatských vrchov. Leží v Košickom kraji a okrese Michalovce; nejde o samostatnú obec, ale o vodné dielo s rekreačnými strediskami na priľahlých brehoch. Vznikla predovšetkým na ochranu pred povodňami a na hospodárenie s vodou, no postupne sa stala aj významnou rekreačnou oblasťou a útočiskom vodného vtáctva.

Poloha a charakter nádrže

Nádrž sa rozkladá v severnej časti Východoslovenskej nížiny, v priestore medzi Michalovcami a obcami na severnom a východnom brehu. Jej okolie vytvára kontrast medzi nížinnou krajinou a svahmi Vihorlatu. Pri maximálnej dovolenej hladine dosahuje zatopená plocha podľa údajov Slovenského vodohospodárskeho podniku 32,9 km². Skutočná plocha hladiny sa mení podľa vodného stavu, preto sa v rôznych zdrojoch môžu uvádzať odlišné čísla.

Šírava je bočnou nádržou Laborca. Voda sa do nej privádza z Laborca prívodným kanálom pri Petrovciach nad Laborcom; priamo do nádrže ústia aj potoky z priľahlého povodia Čiernej vody. Voda odteká odpadovým kanálom späť do Laborca pri južnom okraji Michaloviec. Samostatný dnový výpust vo východnej hrádzi umožňuje vypúšťanie nádrže do koryta Čiernej vody.

  • Vodná stavba leží v povodí Bodrogu a je súčasťou vodohospodárskej sústavy Východoslovenskej nížiny.
  • Pri maximálnej dovolenej hladine má nádrž celkový objem približne 324,9 milióna m³.
  • Medzi prítoky patria Trnavský, Viniansky, Kalužský, Klokočovský, Myslinský, Kusínsky, Jovsiansky a Porubský potok.

Prečo a ako vznikla

Vodné dielo bolo vybudované v rámci rozsiahlych vodohospodárskych úprav Východoslovenskej nížiny. Jeho hlavnou úlohou bolo znižovať povodňové prietoky na Laborci a chrániť nízko položené poľnohospodárske územia. Nádrž zároveň slúži na akumuláciu vody a na podporu jej využívania v širšom regióne. Výstavba prebiehala v prvej polovici 60. rokov 20. storočia; Slovenský vodohospodársky podnik uvádza obdobie 1961 až 1966.

Vznik priehrady zmenil krajinu aj život obyvateľov okolitých sídel. Niektoré domy a hospodárstva v zátopovom území bolo potrebné odstrániť a v dotknutých obciach sa uskutočnili súvisiace úpravy. Pôvodný názov „Podvihorlatská nádrž“ sa používal počas príprav a v prvých rokoch. Po dokončení vodného diela sa k jeho vodohospodárskej funkcii čoskoro pridala rekreácia; záujem návštevníkov viedol k postupnému rozvoju zariadení na brehoch.

Rekreačné strediská na brehoch

Rekreačné zázemie sa sústreďuje najmä na severnom pobreží. Medzi známe strediská patria Hôrka, Kaluža, Medvedia hora, Kamenec, Paľkov a Biela hora. Názvy stredísk označujú jednotlivé lokality pri nádrži, nie samostatné obce. Okolitými sídlami sú okrem iných Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín a Jovsa.

Šírava je spájaná s letnou rekreáciou pri vode, rybolovom a vodnými aktivitami. Ponuka služieb sa líši podľa strediska a sezóny; historické alebo turistické prehľady nie sú zárukou, že konkrétna požičovňa, plavba či zariadenie funguje aj v čase návštevy. Pred cestou je preto vhodné overiť si aktuálnu prevádzku priamo u prevádzkovateľa alebo miestnej turistickej informačnej služby. Severné brehy sú zároveň východiskom na výlety do Vihorlatských vrchov.

Chránená príroda a vtáctvo

Na východnej strane nádrže sa nachádza Chránený areál Zemplínska šírava. Územie má význam najmä pre vodné vtáctvo; ŠOP SR uvádza, že Šírava a neďaleké Senianske rybníky poskytujú odpočinkové a útočiskové miesta aj migrujúcim kŕdľom husí. Chránená plocha preto nie je len rekreačným zákulisím nádrže, ale aj dôležitou súčasťou miestnej prírody. Pri pohybe v jej okolí treba rešpektovať platné pravidlá ochrany a vyhýbať sa rušeniu vtáctva.

Hranice chráneného areálu sú predmetom návrhu na úpravu, ktorý zverejnila Štátna ochrana prírody SR v roku 2026. Návrh počíta so spresnením územia; kým sa príslušná zmena právne nevyhlási, nemožno ju považovať za účinnú novú hranicu.

Čo je užitočné vedieť pred návštevou

  • Zemplínska Šírava patrí do okresu Michalovce, nie do okresu Trebišov.
  • Ide o vodnú nádrž, nie o obec s vlastným obecným úradom či počtom obyvateľov.
  • Úroveň hladiny a zatopená plocha sa menia; technické údaje o maximálnej hladine nie sú aktuálnym stavom vody.
  • Režim ochrany prírody a prevádzka rekreačných služieb sa môžu líšiť podľa konkrétnej časti brehu a sezóny.

Zemplínska Šírava je preto miestom, kde sa stretáva technická vodohospodárska stavba, rekreačná krajina a chránené územie. Pri jej návšteve je užitočné rozlišovať medzi strediskami určenými na oddych a východnou časťou s osobitným prírodným významom.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *