Kamenica
Kamenica je obec v okrese Sabinov v Prešovskom kraji, ležiaca severne od Lipian na okraji pohoria Čergov. Jej najvýraznejšou dominantou je zrúcanina Kamenického hradu na skalnatom brale; obec je zaujímavá aj zachovanými geologickými útvarmi a stredovekými stopami v miestnom kostole.
Poloha a krajina Kamenice
Obec sa rozkladá v krajine, kde sa stretáva Čergov so Spišsko-šarišským medzihorím. Nadmorská výška zastavaného územia sa uvádza približne 483 metrov. Kým južnejšia časť chotára má charakter podhorskej krajiny s flyšovým podložím, jeho stredom prechádza nápadné bradlové pásmo. Práve skalné bralá vytvorili výraznú kulisu obce a poskytli miesto aj pre hrad.
Bradlá sú tvorené najmä druhohornými vápencami, ktoré vznikali v morskom prostredí. V horninách sa nachádzajú skameneliny, napríklad amonity či pozostatky ľalioviek; miestna geologická expozícia ich približuje návštevníkom. Medzi pomenované skalné útvary v okolí patria Predné skaly, Zadné skaly, Sokolia skala a hradný vrch. Zadné skaly poznajú miestni aj pod názvom Kamenná baba.
Od kráľovského revíru k historickej obci
Obec uvádza prvú písomnú zmienku o Kamenici v roku 1270. V listine kráľa Štefana V. sa spomína územie nazývané Torkueley, ktoré bolo súčasťou kráľovského poľovníckeho revíru darovaného synom Detrika z Kércsu. Miestna stránka vysvetľuje názov ako „pod holými skalami“, čo zodpovedá skalnatému rázu časti chotára. Neskôr sa Kamenica stala sídlom rozsiahleho panstva, ku ktorému v 15. storočí patrilo viacero obcí vrátane Lipian a Torysy.
Význam obce v stredoveku súvisel najmä s hradom a jeho panstvom. Kamenica sa v roku 1427 uvádza medzi väčšími obcami v regióne. V polovici 15. storočia zasiahli do diania v okolí aj bratríci, ktorí sa na hrade zdržiavali. Neskôr sa vlastnícke spory medzi šľachtickými rodmi prepojili s politickými konfliktmi v Uhorsku.
Kamenický hrad nad obcou
Hrad Kamenica vznikol na prelome 13. a 14. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1306, keď sa uvádza pod názvom castrum Thorku. Jeho poloha na skalnatom vrchu mu poskytovala prirodzené obranné výhody a umožňovala kontrolovať okolie. Hrad bol sídlom miestnej šľachtickej vetvy a strediskom panstva, ktoré podľa listiny z roku 1455 zahŕňalo vyše tridsať obcí.
V roku 1556 hrad obliehalo vojsko Ferdinanda I. a po jeho dobytí už nebol obnovený. Ruiny postupne strácali stavebný materiál aj v dôsledku rozoberania muriva. Dnes je hrad národnou kultúrnou pamiatkou a spravuje ho obec. Zachované zvyšky opevnenia pripomínajú jeho niekdajšiu polohu a význam, no pri návšteve treba rešpektovať zákaz vstupu na múry a poškodzovania muriva.
Kostol a miestne kultúrne dedičstvo
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých má korene v 13. storočí. Pôvodná stavba bola v 20. storočí výrazne prestavaná a rozšírená; nový chrám slávnostne konsekrovali v roku 1995. Z pôvodného kostola sa zachovali vybrané architektonické prvky vrátane kamenného južného portálu a stredovekej kamennej krstiteľnice. Kostol tak spája staršie stavebné stopy so súčasnou podobou chrámu.
V obci pôsobí Centrum tradičnej kultúry s obecným múzeom. Expozície približujú dejiny Kamenice, hradu a miestnej prírody. Centrum sídli v drevenici z roku 1947, ktorú obec obnovila tradičnými postupmi. Jeho návštevné možnosti a otváracie hodiny je vhodné overiť vopred, keďže sa môžu meniť podľa programu a podujatí.
Prírodná ochrana a turistika
Okolie Kamenice zahŕňa viacero chránených území. Bradlové pásmo je prírodnou pamiatkou a časť chotára zasahuje do chránených území spojených s Čergovom a sústavou Natura 2000. Na hradnom kopci sa nachádzajú hodnotné lúčne a skalné biotopy; v širšom území sa chránia aj vzácne rastliny a živočíchy. V chránených častiach sa preto treba pohybovať po vyznačených trasách a nepoškodzovať prírodu.
Najznámejším miestnym výletom je výstup na hrad po náučnom chodníku. Obec uvádza prístup na parkovisko pod hradom z Kamenice; odtiaľ vedie značená cesta lesom a výstup trvá približne 30 minút. Náučný chodník prepája prírodné a historické témy a jeho záver sa napája na žltú turistickú značku. Povrch a stúpanie si vyžadujú pevnú obuv; v chránenom území sa držte vyznačeného priebehu.
- Žltá značka vedie ku Kamenickému hradu.
- Zelená turistická značka pokračuje z obce smerom cez hrebeň Minčola na Čirč.
- Centrum tradičnej kultúry a múzeum ponúkajú pokojnejšiu alternatívu k výstupu do terénu.
Doprava a praktické informácie
Cez Kamenicu vedie cesta I/68, ktorá prepája obce a mestá v smere od Prešova cez Sabinov a Lipany na severovýchod. Obcou prechádza aj železničná trať, no železničná stanica v Kamenici nie je; najbližšia stanica je v Lipanoch. Pri ceste na hrad obec odporúča sledovať miestne smerové tabule k parkovisku. Prístup z okolitých obcí Lúčka a Potoky vedie po poľných cestách, preto je praktickejšie riadiť sa pokynmi obce pre príchod priamo z Kamenice.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.