Sabinov
Sabinov je okresné mesto v severovýchodnej časti Prešovského kraja, v Šariši, v širokej doline Torysy. Jeho historické jadro s nápadným šošovkovitým Námestím slobody pripomína stredoveký mestský pôdorys; ďalšími výraznými znakmi mesta sú zvyšky opevnenia a spojenie s oscarovým filmom Obchod na korze.
Kde leží Sabinov
Mesto sa rozprestiera na nive a terasách Torysy v Šarišskom podolí, ktoré patrí do geomorfologického celku Spišsko-šarišské medzihorie. Západný okraj katastra zasahuje do Bachurne; severovýchodným smerom sa krajina dvíha k Čergovu. Nejde teda o mesto ležiace priamo v horskom prostredí, ale o sídlo v riečnej doline, pri prechode medzi podolím a okolitými vyvýšeninami.
Podľa údajov mesta má Sabinov nadmorskú výšku 320 metrov a rozlohu správneho územia približne 23,39 km². Katastrálne územie tvoria Sabinov, Orkucany a Zálesie. Mesto je od Prešova vzdialené približne 18 kilometrov a leží na dôležitom cestnom a železničnom spojení v smere severným Šarišom. Počet obyvateľov mesto uvádzalo ako 12 077 k 9. aprílu 2025.
Od kráľovskej obce k slobodnému mestu
Sabinov sa v písomných prameňoch spomína v roku 1248. Záznam súvisí s desiatkami a dosvedčuje, že tu už predtým existovalo rozvinuté poľnohospodárske zázemie. Poloha pri ceste toryskou dolinou podporila obchod a konanie trhu; s hospodárskym rozvojom sa spájalo aj usádzanie nemeckých kolonistov. Remeslá sa postupne stali dôležitou súčasťou mestského života.
Dňa 28. januára 1299 udelil kráľ Ondrej III. Sabinovu, Prešovu a Veľkému Šarišu mestské výsady podľa vzoru práv spišských Sasov. Mesto získalo okrem iného právo voliť richtára a farára a spravovať vlastné záležitosti. V roku 1405 sa Sabinov stal slobodným kráľovským mestom a získal právo opevniť sa. Koncom 15. storočia vstúpil do Pentapolitany, združenia piatich významných miest Horného Uhorska spolu s Košicami, Prešovom, Bardejovom a Levočou.
V ďalších storočiach sa menila hospodárska váha mesta. Po období rozvoja obchodu a remesiel nasledovalo postupné zaostávanie; v 19. storočí mal Sabinov prevažne provinčný charakter a obyvatelia sa vo veľkej miere venovali poľnohospodárstvu. Po druhej svetovej vojne sa rozšírila priemyselná výroba aj obytná zástavba a v roku 1996 sa Sabinov stal okresným mestom.
Historické jadro a pamiatky
Centrom mesta je Námestie slobody, ktorého šošovkovitý pôdorys vznikol v stredoveku. Obklopujú ho meštianske domy a v jeho priestore sa sústreďujú viaceré hlavné architektonické dominanty. Historické jadro je pamiatkovou zónou, preto sa pri jeho obnove a úpravách uplatňuje pamiatková ochrana.
Najvýraznejšou sakrálnou stavbou je rímskokatolícky Kostol Mučeníckej smrti svätého Jána Krstiteľa. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia. Po požiari v roku 1461 nasledovala rozsiahla neskorogotická prestavba; dnešná podoba nesie aj neskoršie renesančné a barokové zásahy. Pri kostole stojí renesančná zvonica dokončená v roku 1657. Významnou historickou budovou v centre je aj bývalé lýceum z roku 1530, neskôr prestavané a spojené s piaristickým školstvom.
Opevnenie, ktorého výstavbu umožnilo kráľovské privilégium, chránilo historické jadro a mestské prístupy. Nezachovalo sa v celistvom okruhu, no v okolí centra možno vidieť zvyšky hradieb a bášt. V meste sa nachádzajú aj ďalšie sakrálne stavby vrátane evanjelických kostolov, gréckokatolíckeho chrámu a pravoslávneho chrámu.
- Námestie slobody: historické centrum s meštianskymi domami a hlavnými mestskými dominantami.
- Kostol sv. Jána Krstiteľa a zvonica: výrazný súbor sakrálnych stavieb na námestí.
- Zvyšky opevnenia: zachované úseky hradieb a bášt v okolí historického jadra.
- Bývalé lýceum: historická školská budova spätá s vývojom sabinovského školstva.
Školstvo, kultúra a film Obchod na korze
Sabinov bol v období reformácie známy školstvom a neskôr tu pôsobilo piaristické gymnázium. K osobnostiam spätým s mestom patrí štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, ktorý tu žil v rokoch 1867 až 1877, aj učiteľ a divadelník Janko Borodáč, ktorý v meste viedol divadelný krúžok. Ich príbehy dokresľujú, že Sabinov nebol iba obchodným a správnym centrom, ale aj miestom školského a kultúrneho života.
Najznámejšiu modernú kultúrnu súvislosť predstavuje film Obchod na korze režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa. V Sabinove sa nakrúcali jeho scény v roku 1964 a film získal v roku 1966 Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov. Filmové miesta v centre dnes pripomínajú socha Oscara, socha Tóna Brtka, symbolická replika obchodu a stála expozícia v Kultúrnom a informačnom centre Na korze. Expozícia približuje film aj dejiny mesta; pred návštevou je vhodné overiť si aktuálny režim sprístupnenia.
Film sa odohráva v období druhej svetovej vojny a jeho historický kontext súvisí s prenasledovaním židovského obyvateľstva. Aj Sabinov zasiahol holokaust: väčšina miestnych židovských obyvateľov bola deportovaná a len málokto sa vrátil. Mesto bolo oslobodené v januári 1945.
Čo ešte vedieť pri návšteve
Pri spoznávaní Sabinova sa oplatí začať prechádzkou po Námestí slobody, odkiaľ sú na krátkej vzdialenosti dostupné hlavné historické a filmové body. Na oddych v zeleni mesto uvádza lesopark Švabľovka. Okolie Sabinova sa otvára smerom k Bachurni a Čergovu, no konkrétne turistické trasy treba plánovať podľa aktuálnych máp a značenia.
- Sabinov patrí do Prešovského kraja a je sídlom okresu Sabinov.
- Historické jadro vrátane Námestia slobody je pamiatkovo chráneným územím.
- Filmové miesta a expozícia Obchodu na korze dopĺňajú prehliadku historického centra.
- Údaj mesta o počte obyvateľov je viazaný na konkrétny dátum; nejde o priebežne aktualizovaný stav.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.