Labyrintová jaskyňa
Labyrintová jaskyňa leží na juhovýchodnom svahu Pohanského hradu v Cerovej vrchovine, v katastrálnom území obce Stará Bašta v okrese Rimavská Sobota. Je to sutinová pseudokrasová jaskyňa vytvorená v bazaltoch; odborné zdroje uvádzajú dĺžku 151 metrov a sezónny výskyt ľadovej výplne. Nejde o kvapľovú jaskyňu pri Liptovskom Jáne, ale o prírodný objekt v Národnej prírodnej rezervácii Pohanský hrad.
Kde sa jaskyňa nachádza
Jaskyňa je súčasťou územia Pohanského hradu, výraznej bazaltovej plošiny v Cerovej vrchovine. Nachádza sa v hornom južnom kamennom mori na juhovýchodnom svahu plošiny, vo výške približne 560 metrov nad morom. Administratívne patrí do katastra Starej Bašty; lokalita teda nesúvisí s okresom Liptovský Mikuláš ani so Žilinským krajom.
Pohanský hrad je chránený ako národná prírodná rezervácia od roku 1958. Rezervácia zasahuje do katastrálnych území Stará Bašta, Hajnáčka a Šurice a chráni najmä cennú bazaltovú plošinu, skalné útvary, kamenné moria a prírodné spoločenstvá. Labyrintová jaskyňa je jednou z viacerých podzemných dutín, ktoré vznikli v tejto geomorfologicky pozoruhodnej oblasti.
Pseudokrasová jaskyňa v kamennom mori
Označenie pseudokrasová vystihuje rozdiel oproti bežným krasovým jaskyniam: priestory Labyrintovej jaskyne sa nevyvinuli rozpúšťaním vápenca, ale medzi rozvoľnenými a nahromadenými skalnými blokmi. Jaskyňa je sutinová a prevažne horizontálna. Vznik jej priestorov súvisí so svahovými pohybmi a rozpadom bazaltového podložia, ktoré vytvorili na svahu kamenné more.
Odborný opis uvádza šesť vchodov. Jaskynné priestory majú rozdielne svetelné podmienky: väčšina je v slabo osvetlenej zóne, v zadných častiach sa nachádzajú úplne tmavé úseky. V zime sa v jaskyni môže objaviť ľadová výplň. Z dostupných odborných údajov nevyplýva, že by tu boli podzemné jazierka alebo kvapľová výzdoba, akú opisuje pôvodný text.
Rozmery a evidované vlastnosti
Speleologické a odborné publikácie uvádzajú pri jaskyni dĺžku 151 metrov. Jeden z evidenčných prehľadov uvádza aj hĺbku 10 metrov; v inom odbornom texte sa pri tejto jaskyni uvádza dĺžka 151 metrov bez údaja o hĺbke. Preto je vhodné považovať dĺžku za potvrdený základný parameter, kým hĺbku uvádzať s rezervou.
- Typ: sutinová pseudokrasová jaskyňa vytvorená v bazaltoch.
- Dĺžka: 151 metrov podľa odborných speleologických údajov.
- Nadmorská výška vchodov: približne 560 metrov.
- Vchody: v odbornom opise sa uvádza šesť.
- Osobitný jav: sezónny výskyt ľadovej výplne.
Výskum a archeologické súvislosti
Pohanský hrad patrí k lokalitám, kde sa výskumom zaoberali archeológovia, geológovia aj speleológovia. Odborná literatúra spája prvú zmienku o nekrasovej jaskyni na Slovensku s Pohanským hradom a s archeologickým prieskumom J. Nyáryho z roku 1870. Nyáry skúmal viacero dutín; z opisu a mapky sa usudzuje, že navštívil aj Labyrintovú jaskyňu. Tento údaj preto neznamená, že jaskyňa bola v tom roku turisticky sprístupnená alebo že vtedy prebehlo jej dnešné speleologické zameranie.
Podrobnejší speleologický prieskum územia Pohanského hradu sa uskutočnil v rokoch 1993 až 1995 v rámci inventarizácie prírodných hodnôt rezervácie. Evidenčné zdroje uvádzajú pri Labyrintovej jaskyni archeologické nálezy z doby bronzovej, halštatského obdobia a stredoveku. Ide o doklady archeologického významu lokality, nie o dôvod na hľadanie alebo odnášanie predmetov z jaskyne.
Návšteva a ochrana územia
Labyrintová jaskyňa nie je medzi jaskyňami sprístupnenými na bežné prehliadky a nepodarilo sa overiť organizované prehliadky, otváracie hodiny ani návštevnícke vybavenie pri jej vchodoch. Nemožno preto potvrdiť tvrdenia o osvetlených chodníkoch, sprievodcoch, vstupnom, parkovisku či celoročnej prevádzke. Návšteva samotného jaskynného priestoru sa nemá zamieňať s výletom na Pohanský hrad.
Správa Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina upozorňuje, že Pohanský hrad má územia so štvrtým aj piatym stupňom ochrany a návštevníci sa majú pohybovať po vyznačených trasách a rešpektovať príslušné obmedzenia. Náučný chodník smerujúci zo Starej Bašty vedie k územiu rezervácie, no dostupné informácie nepotvrdzujú, že jeho oficiálna trasa vedie priamo k Labyrintovej jaskyni. Nevstupujte do dutín ani mimo značených trás na vlastnú päsť; jaskyňa má viacero vchodov a jej podzemné priestory nie sú upravené na bežnú návštevu.
Čo robí lokalitu zaujímavou
Význam Labyrintovej jaskyne spočíva predovšetkým v jej vzniku a polohe. Kamenné more, rozvoľnené bazaltové bloky a dutiny medzi nimi ukazujú, že jaskynné priestory môžu vznikať aj bez klasického vápencového krasu. Spolu s ďalšími jaskyňami a skalnými útvarmi Pohanského hradu tvorí súčasť prírodného územia, ktoré je dôležité pre poznanie geomorfologického vývoja Cerovej vrchoviny.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.