Krásnohorská jaskyňa
Krásnohorská jaskyňa leží na severnom úpätí Silickej planiny, pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka v okrese Rožňava. Vyniká podzemným vodným tokom a Kvapľom rožňavských jaskyniarov, mohutným sintrovým útvarom vysokým približne 32,6 metra. Je súčasťou jaskynného dedičstva Slovenského krasu, zapísaného v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Poloha pri vyvieračke Buzgó
Jaskyňa sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras, na okraji Rožňavskej kotliny. Vstupný portál je pri vyvieračke Buzgó, v nadmorskej výške približne 316 metrov. Jaskynný systém predstavuje koncovú časť podzemného odvodňovania Silickej planiny: voda sa stráca v závrtoch pri studni Žedem vo výške približne 535 metrov, postupne priberá ďalšie zrážkové vody a vyviera pri Buzgó. Odtiaľ pokračuje do potoka Čremošná.
Vyvieračka a jaskyňa sú preto súčasťou jedného krasového hydrologického systému. Podzemný tok jaskyňu nielen napája, ale podieľal sa aj na vytváraní jej chodieb a dómov. Jeho režim sa môže meniť a niektoré miesta pri podzemnom riečisku alebo jazerách sú citlivé na vodné pomery.
Ako jaskyňa vznikla
Podzemné priestory sa vytvorili v strednotriasových dolomitoch a dolomitových vápencoch; v zadnej časti jaskyne sa nachádzajú svetlosivé vápence silického príkrovu. Ich vznik podporila výrazná tektonická porucha. Voda horniny rozpúšťala a zároveň mechanicky erodovala, čím postupne formovala hlavné chodby. Na miestach, kde priečne poruchy rozšírili kaňonovitú chodbu, vznikli vysoké dómy.
V jaskyni sa striedajú úzke a priestrannejšie úseky, podzemné riečisko, prietokové jazerá aj sintrová výzdoba. V bočnej západnej vetve sa nachádzajú heliktity – drobné, nepravidelne rastúce sintrové útvary, ktorých tvar sa odlišuje od bežných zvislých kvapľov. Zaujímavé sú tiež útvary označované ako zemné pyramídy. Vzduch má podľa odborných údajov približne 9 °C a vysokú relatívnu vlhkosť.
Kvapeľ rožňavských jaskyniarov
Najvýraznejším útvarom jaskyne je Kvapeľ rožňavských jaskyniarov. Správa slovenských jaskýň uvádza jeho výšku až 32,6 metra; šírka jeho základne presahuje 12 metrov. Ide o sintrový stĺp, ktorý vznikal dlhodobým ukladaním minerálnych látok z vody presakujúcej jaskynným prostredím. Jeho rozmery a poloha v rozsiahlej podzemnej sieni z neho urobili najznámejší symbol lokality.
Jaskyňa má aj živé podzemné spoločenstvo. Zaznamenané sú tu viaceré druhy netopierov, medzi nimi podkovár malý a podkovár veľký, ktoré v jaskyni zimujú. V podzemnom toku žije nifargus jaskynný a v priestoroch sa vyskytujú aj jaskynné bezstavovce. Ich prítomnosť je jedným z dôvodov, prečo je dôležité nerušiť živočíchy a nevstupovať mimo povolenej trasy.
Objavenie a sprístupnenie
Prieskum vyvieračky Buzgó sa začal v roku 1954. Dňa 18. júla 1964 prenikli jaskyniari z Rožňavy a okolia do rozsiahlejších priestorov podzemného riečiska. Objav si vyžadoval náročné znižovanie hladiny vody a rozširovanie vstupnej chodby. Pri prieskume narazili aj na veľký sintrový útvar, ktorý dostal pomenovanie po rožňavských jaskyniaroch.
Pre návštevníkov bola jaskyňa sprístupnená v roku 2004. Súčasný vstup vedie 120 metrov dlhou umelo vyrazenou štôlňou; jej vyrazenie súviselo s pokusom o klasické sprístupnenie v roku 1982. Prehliadková trasa vedie do Siene obrov a návštevníci sa vracajú rovnakou cestou. Namiesto bežného osvetleného chodníka využíva drevené lávky, rebríky, lanové traverzy a prirodzený skalnatý terén. Jej cieľom je umožniť pohyb jaskyňou s menšími zásahmi do jej prirodzených tvarov.
Ochrana a význam
Krásnohorská jaskyňa je súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO „Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu“. Tento zápis sa vzťahuje na súbor krasových lokalít na slovensko-maďarskom území, nie na samostatné vyhlásenie jaskyne ako oddeleného svetového statku. Jaskyňa sa zároveň nachádza v Národnom parku Slovenský kras. Správa slovenských jaskýň eviduje aj jej povrchové ochranné pásmo, vyhlásené v roku 2007.
Ochrana sa týka podzemných útvarov, vody aj živočíchov. V krasovom prostredí sa znečistenie alebo zásah do povrchu môže preniesť do podzemného systému a ovplyvniť vyvieračku. Pri návšteve preto platí zákaz odlamovania či odnášania výzdoby, vnášania odpadu a pohybu mimo trasy. Pokoj je dôležitý aj v období, keď jaskyňu využívajú netopiere.
Návšteva a prístupnosť
Krásnohorská jaskyňa nie je typická bezbariérová, osvetlená jaskynná prehliadka. Trasa obsahuje nerovný povrch, úzke miesta, rebríky a lanové úseky; návštevník sa musí vedieť bezpečne pohybovať a riadiť pokynmi sprievodcu. Pri organizovanej návšteve sa používa jaskyniarska výstroj a svetlo. Pevná, nepremokavá obuv a teplé oblečenie sú vhodné vzhľadom na vlhkosť, nízku teplotu a kontakt s vodou.
K jaskyni vedie z Krásnohorskej Dlhej Lúky náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo. Samotná poloha pri vyvieračke Buzgó však neznamená, že je možné vstúpiť do jaskyne bez sprievodu. Pred plánovaním treba skontrolovať oznámenia prevádzkovateľa. K 23. októbru 2026 jeho oficiálna stránka uvádza, že jaskyňa je zatvorená až do odvolania; staršie časy vstupov a cenníky preto nemožno považovať za aktuálnu ponuku.
- Obec: Krásnohorská Dlhá Lúka, okres Rožňava.
- Vstupná lokalita: vyvieračka Buzgó na severnom úpätí Silickej planiny.
- Hlavné prírodné prvky: podzemný tok, prietokové jazerá, heliktity a Kvapeľ rožňavských jaskyniarov.
- Objavenie: 18. júla 1964; turistické sprístupnenie v roku 2004.
- Aktuálny stav návštevy: oficiálny web prevádzkovateľa uvádza zatvorenie až do odvolania.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.