Krásnohorská Dlhá Lúka
Krásnohorská Dlhá Lúka je obec v okrese Rožňava v Košickom kraji, ležiaca v Hornom Gemeri pri severnom úpätí Silickej planiny. Jej dejiny sú späté s panstvom hradu Krásna Hôrka a s rodom Andrássyovcov; v jej okolí sa nachádza aj Krásnohorská jaskyňa, známa mohutným Kvapľom rožňavských jaskyniarov.
Poloha pri Silickej planine
Obec leží na okraji Rožňavskej kotliny, v krajine, kde sa otvorenejšie kotlinové územie stretáva s krasovým reliéfom Slovenského krasu. Stred obce sa nachádza približne v nadmorskej výške 315 metrov; v katastri sa výška mení od nižších polôh pri obci po svahy a vrcholové časti v okolí Silickej planiny. Práve toto susedstvo kotliny a krasovej plošiny vysvetľuje, prečo sa v okolí stretávajú sídelná krajina, vyvieračky a podzemné priestory.
Krásnohorská Dlhá Lúka patrí do okresu Rožňava a regiónu Horný Gemer. Podľa údajov Štatistického úradu SR mala obec k 31. decembru 2024 celkovo 701 obyvateľov. Obecný web uvádza rozlohu katastra 1 403 hektárov, čo je približne 14 štvorcových kilometrov.
Od stredovekého Huziurethu po súčasnú obec
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1338, keď sa uvádza pod názvom Huziureth. Osada sa vyvinula pri majeri a patrila k panstvu hradu Krásna Hôrka. Jej poloha v zázemí hradného panstva tak spája miestne dejiny s vývojom významného šľachtického majetku na Gemeri.
Dejiny obce poznamenali aj osmanské vpády: historický súpis uvádza, že v roku 1570 bola vypálená a časť obyvateľov odvlečená do zajatia. V nasledujúcich storočiach sa miestni živili najmä poľnohospodárstvom a pastierstvom; rozšírené bolo aj pálenie vápna a dreveného uhlia. V prvej polovici 20. storočia sa k poľnohospodárstvu pridala výroba tehál a škridiel.
Miestne pomenovanie sa postupne menilo. V písomných záznamoch sa objavujú podoby Kraszna-Horka-Hoszsúrét a Dlhá Lúka; názov Krásnohorská Dlhá Lúka sa používa od roku 1927. V rokoch 1938 až 1945 bola obec pripojená k Maďarsku v dôsledku zmien hraníc po prvej viedenskej arbitráži.
Kostol svätého Juraja a kaštieľ Andrássyovcov
Najvýraznejšou sakrálnou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol svätého Juraja. Pôvodne barokovú stavbu postavili v roku 1754 a upravili v roku 1782. Na začiatku 20. storočia kostol zásadne prestavali v historizujúcom slohu s gotizujúcimi prvkami. Súčasťou jeho podoby sú dve veže, jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a interiér zariadený v pseudogotickom štýle.
Ďalšou dôležitou súčasťou miestnej histórie je bývalý kaštieľ Andrássyovcov. Jeho klasicistická podoba vznikla rozšírením staršieho sídla a jeho dejiny sa spájajú s grófom Jurajom IV. Andrássym. V kaštieli sa v roku 1835 narodil Dionýz Andrássy, neskorší mecenáš a člen známeho gemerského šľachtického rodu. Objekt prešiel v 20. storočí zmenami; v jeho areáli dnes pôsobí škola a Združenie gemerských remeselníkov.
Remeslá ako súčasť miestneho života
V bývalom kaštieľskom areáli sídli Remeselnícky dom, ktorý predstavuje tradičné remeslá Gemera a poskytuje priestor na ich praktické ukážky či tvorivé aktivity. Jeho činnosť nadväzuje na snahu zachovať zručnosti, ktoré boli súčasťou života regiónu, a odovzdávať ich ďalším generáciám. Konkrétny program a možnosti návštevy sa môžu meniť, preto je vhodné overiť si ich pred cestou u organizátorov.
- Združenie gemerských remeselníkov pôsobí v areáli bývalého kaštieľa.
- Remeselnícky dom prezentuje okrem iného tkanie, košikárstvo a hrnčiarstvo.
Krásnohorská jaskyňa a voda z Buzgó
Krásnohorská jaskyňa leží na severnom úpätí Silickej planiny pri okraji Rožňavskej kotliny. Jej podzemné priestory vytvorila voda v krasových horninách; podzemný tok vychádza na povrch pri vyvieračke Buzgó a ďalej odteká do Čremošnej. Jaskynný systém je dlhý 1 355 metrov a na podzemnom riečisku sa nachádzajú prietokové jazerá i väčšie dómy.
Najznámejším útvarom je Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, ktorý dosahuje výšku až 32,6 metra. Jaskyňa je súčasťou krajiny Národného parku Slovenský kras a jej podzemie je citlivým prírodným prostredím. Prevádzkovateľ na svojej stránke uvádza, že jaskyňa je aktuálne zatvorená; pred plánovanou návštevou preto treba preveriť, či sa jej režim nezmenil. Bez sprístupnenia alebo súhlasu príslušnej služby do jaskyne nevstupujte.
Čo si pred návštevou overiť
Krásnohorská Dlhá Lúka ponúka dôvody na návštevu spojené s históriou, sakrálnou architektúrou, remeslami aj krasovou prírodou. Regionálny turistický portál uvádza, že obcou prechádza žltá turistická značka smerom od Rožňavy k Silickej planine. Presný priebeh a aktuálny stav značenia si pred túrou overte v aktuálnej turistickej mape. Otváracie hodiny kostola, kaštieľskeho areálu či Remeselníckeho domu nie sú zaručené a je vhodné dohodnúť si návštevu vopred.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.