Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu
Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu sú cezhraničnou lokalitou svetového prírodného dedičstva, ktorá spája krasové územia na juhovýchode Slovenska a severovýchode Maďarska. Nejde o jednu jaskyňu, ale o rozsiahly súbor jaskýň a krasových javov, významný rozmanitosťou podzemných foriem a dôkazmi o vývoji krajiny počas desiatok miliónov rokov.
Cezhraničná lokalita svetového dedičstva
Lokalitu zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1995. V roku 2000 k nej pripojili Dobšinskú ľadovú jaskyňu a hranice boli neskôr upravené. Jej slovenská časť leží najmä v Slovenskom krase; celok pokračuje za štátnou hranicou do Aggteleckého krasu v Maďarsku. UNESCO ju eviduje ako sériovú lokalitu zloženú z viacerých oddelených územných častí. Preto sa jej poloha nedá zhrnúť údajom o jednej obci ani jedinom vstupe.
Pri zápise v roku 1995 bolo v oblasti známych 712 jaskýň. Dnes ich UNESCO uvádza viac ako tisíc. Zoznam zahŕňa podzemné priestory rôzneho pôvodu a tvaru, nielen jaskyne upravené na turistické prehliadky. Celková rozloha lokality svetového dedičstva je približne 56 651 hektárov.
Ako vznikol krasový svet pod zemou
Slovenský a Aggtelecký kras tvoria súvislé krasové územie mierneho klimatického pásma. Voda presakujúca puklinami rozpúšťala vápencové horniny, rozširovala podzemné chodby a miestami vytvorila rozsiahle jaskynné systémy. Na povrchu sa kras prejavuje okrem iného závrtmi, ponormi a vyvieračkami. Prúdenie vody a vývoj jaskynných priestorov sú navzájom prepojené, takže stav podzemia závisí aj od toho, čo sa deje v povodí na povrchu.
Jaskyne sú cenné aj ako záznam dávnejšieho vývoja podnebia. V horninách, jaskynných sedimentoch a fosílnych krasových tvaroch sa zachovali doklady o pôsobení subtropických až tropických podmienok aj o chladnejších obdobiach štvrtohôr. Ich výnimočnosť teda nespočíva iba v kvapľovej výzdobe: umožňujú skúmať geologické procesy, ktoré pôsobili počas desiatok miliónov rokov.
Odlišné podzemné svety
Najznámejším cezhraničným systémom je Domica–Baradla, ktorý spája slovenskú jaskyňu Domica s maďarskou Baradlou. Ide o jeden genetický celok s dĺžkou približne 25 kilometrov, pričom jeho slovenská časť meria viac ako 5,3 kilometra. Domica je známa sintrovými útvarmi, kaskádovými jazierkami a archeologickými nálezmi. Podzemná voda a spoločný systém zároveň ukazujú, prečo ochrana jaskýň nemôže končiť na štátnej hranici.
Ďalšie jaskyne v slovenskej časti predstavujú veľmi rozdielne podmienky aj výzdobu. V Gombaseckej jaskyni vynikajú dlhé, tenké stalaktity známe ako brčká. Ochtinská aragonitová jaskyňa v Revúckej vrchovine je osobitná kryštalickými útvarmi aragonitu. Dobšinská ľadová jaskyňa uchováva rozsiahlu ľadovú výplň, zatiaľ čo Silická ľadnica je významná ľadom v krasovej priepasti. Jasovská jaskyňa je ďalšou dôležitou lokalitou s prírodnými aj archeologickými hodnotami.
- Domica: súčasť cezhraničného systému Domica–Baradla a mokraď medzinárodného významu.
- Gombasecká jaskyňa: známa jemnými, nápadne dlhými sintrovými brčkami.
- Ochtinská aragonitová jaskyňa: výnimočná aragonitovou výplňou.
- Dobšinská ľadová jaskyňa: súčasť lokality svetového dedičstva od roku 2000.
- Jasovská jaskyňa: významná krasová lokalita s archeologickými nálezmi.
Príroda a ochrana
Podzemné priestory poskytujú životné prostredie živočíchom prispôsobeným tme a stabilným podmienkam. V lokalite žije viac ako 500 druhov troglobiontov a troglofilov, teda druhov viazaných na jaskynné prostredie alebo schopných v ňom žiť. Jaskynné vody, sedimenty a výzdoba sú citlivé na zmeny, ktoré sa môžu začať aj mimo podzemia. Znečistenie vody, erózia pôdy či nevhodné zásahy do povodia môžu ovplyvniť jaskyne, hoci samotné vstupy ležia inde.
Ochrana sa preto opiera o spoluprácu slovenských a maďarských inštitúcií a o ochranu krasového územia aj jeho podzemných častí. Na Slovensku patrí odborná ochrana a prevádzka sprístupnených jaskýň do pôsobnosti Správy slovenských jaskýň. UNESCO zároveň zdôrazňuje potrebu koordinovaného riadenia celého cezhraničného územia.
Návšteva a prístupnosť
Názov lokality neoznačuje jednu sprístupnenú jaskyňu ani spoločný návštevnícky areál. Verejnosť môže spoznať vybrané jaskyne prostredníctvom samostatných prehliadkových trás, napríklad v Domici, Gombaseckej, Jasovskej, Ochtinskej aragonitovej alebo Dobšinskej ľadovej jaskyni. Mnohé ďalšie jaskyne a priepasti v lokalite nie sú prístupné bežným návštevníkom a ich ochrana si vyžaduje obmedzený vstup.
Pri plánovaní výletu si preto treba vybrať konkrétnu jaskyňu a overiť si jej aktuálnu prevádzku, podmienky vstupu a dopravu na stránke jej správcu. Otváracie dni, časy prehliadok aj dostupnosť jednotlivých trás sa môžu meniť. Do nesprístupnených jaskýň a priepastí sa nevstupuje bez oprávnenia.
Čím je lokalita výnimočná
Význam tejto lokality spočíva v súbore navzájom odlišných jaskýň na pomerne malom území a v tom, že dokumentujú pôsobenie krasových procesov v rozličných klimatických obdobiach. Domica–Baradla ukazuje cezhraničný rozsah podzemného systému; aragonitová, kvapľová aj ľadová výzdoba predstavujú rôzne podoby krasového prostredia. Pre návštevníka je podstatné rozlišovať medzi týmto rozsiahlym dedičstvom a jednotlivými jaskyňami, ktoré možno navštíviť samostatne.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.