← Späť na zoznam

Myjavská pahorkatina

Myjavská pahorkatina

Myjavská pahorkatina: Klenot Západného Slovenska

Myjavská pahorkatina je fascinujúcim geomorfologickým celkom, ktorý sa nachádza na západnom Slovensku. Svojou …

Myjava

Myjavská pahorkatina je geomorfologický celok v západnej časti Slovenska, ktorý tvorí zvlnené medzihorie medzi Bielymi a Malými Karpatmi. Patrí do oblasti Slovensko-moravských Karpát a je známa rozptýleným kopaničiarskym osídlením, pestrou geologickou stavbou a výraznými bradlovými útvarmi. Jej najznámejším vrchom je Bradlo s mohylou Milana Rastislava Štefánika.

Poloha a geomorfologické hranice

Pahorkatina leží na styku vonkajších a vnútorných častí Západných Karpát a Viedenskej kotliny. Na severe a severovýchode nadväzuje na Biele Karpaty a Považské podolie, na juhu a juhovýchode na Malé Karpaty. Na západe a juhozápade susedí s Chvojnickou pahorkatinou a Borskou nížinou. Podľa geomorfologického členenia je súčasťou oblasti Slovensko-moravských Karpát; Brančské bradlá sú jej samostatným podcelkom.

Územie má približne 384 km². Jeho hranice sa nezhodujú s hranicami okresov ani turistických regiónov, preto sa údaje o okolitých obciach či výškach často vzťahujú aj na priľahlé Biele alebo Malé Karpaty. Pri určovaní najvyššieho bodu je dôležité toto rozlíšenie: mesto Myjava uvádza najvyšší bod samotnej pahorkatiny na hrebeni pri kopanici U Kopcov vo výške približne 580 m n. m. Bradlo, vysoké približne 543 m n. m., je významný samostatný vrch na juhu územia.

Reliéf a geologická stavba

Názov pahorkatiny vystihuje prevažujúci, mierne zvlnený charakter krajiny, no reliéf nie je všade rovnomerný. Široké chrbty a doliny na menej odolných horninách striedajú výraznejšie vyvýšeniny a skalnaté formy tam, kde na povrch vystupujú odolné horniny bradlového pásma. Krajinu pretínajú doliny tokov a ich prítokov; miestami sa svahy zbiehajú do úzkych údolí.

Geologický podklad je pestrý. Významnú časť tvoria paleogénne flyšové horniny, najmä pieskovce a ílovce, inde sa uplatňujú ílovcovo-slieňovcové vrstvy a mladšie sedimenty. Bradlové pásmo prináša do krajiny odolné vápence a ďalšie horniny, ktoré vytvárajú nápadnejšie skalnaté formy. V oblasti Brančských brál bol odborným prieskumom opísaný aj kras vyvinutý v karbonátových zlepencoch.

Bradlo a ďalšie výrazné miesta

Bradlo nad Brezovou pod Bradlom je najznámejšou vyhliadkovou a pamätnou lokalitou pahorkatiny. Na vrchole stojí Mohyla Milana Rastislava Štefánika, národná kultúrna pamiatka navrhnutá architektom Dušanom Jurkovičom. Bradlo je preto významné nielen svojou polohou v krajine, ale aj ako miesto spojené s osobnosťou slovenských dejín.

Na severozápade územia zaujmú Brančské bralá, kde vystupujú vápencové skalné formy. V tejto oblasti sa nachádza aj zrúcanina hradu Branč pri obci Podbranč. Ide o príklady miest, kde sa geologická stavba a historické využitie krajiny stretávajú v konkrétnych, návštevníkom rozpoznateľných lokalitách.

Kopaničiarska krajina a osídlenie

Charakteristickým znakom Myjavskej pahorkatiny je rozptýlené osídlenie v kopaniciach. Menšie sídla a hospodárske usadlosti sa rozložili na chrbtoch, svahoch aj v dolinách, takže krajina pôsobí mozaikovito: polia, lúky, sady a zástavba sa striedajú s lesnými ostrovmi. Takéto osídlenie súvisí s historickým klčovaním a poľnohospodárskym využívaním pôdy. V myjavskom regióne sa kopaničiarske osídľovanie výraznejšie rozvíjalo od druhej polovice 16. a začiatku 17. storočia.

Medzi mestá úzko späté s pahorkatinou patria Myjava, Brezová pod Bradlom a Stará Turá. Myjava leží v severnej časti jej jadra, Brezová pod Bradlom na južnom okraji a Stará Turá na východnej strane územia. Návštevník tu preto spoznáva nielen prírodný celok, ale aj kultúrnu krajinu formovanú dlhodobým hospodárením.

Vodstvo a povodia

Územie odvodňujú toky smerujúce do dvoch hlavných povodí: západná časť patrí k povodiu Moravy a východné časti k povodiu Váhu. Rieka Myjava pramení v Bielych Karpatoch, preteká myjavským krajom a pokračuje na juh až k Morave. Medzi ďalšie miestne toky patria Brezová, Jablonka a Tŕstie; ich povodie a smer odtoku závisia od konkrétnej časti pahorkatiny. Preto nemožno celé územie zjednodušene označiť len za povodie rieky Myjava.

Časť toku Myjavy je chránená ako prírodná pamiatka. Predmetom ochrany je prirodzenejší vodný tok s brehovými porastmi, ktoré majú význam pre ekologickú stabilitu krajiny. Ochrana sa vzťahuje na vymedzené úseky a územia, nie automaticky na celú rieku ani na celú Myjavskú pahorkatinu.

Turistika a orientácia v území

Na spoznávanie krajiny slúžia turistické trasy v okolí Bradla, Brezovej pod Bradlom, Myjavy a hradu Branč. Oficiálny turistický prehľad Brezovej pod Bradlom uvádza napríklad spojenie mesta s Bradlom a pokračovanie smerom na Myjavu či Starú Turú. Keďže trasy vedú aj cez kopanice a otvorenú poľnohospodársku krajinu, pri plánovaní výletu je vhodné overiť aktuálne značenie a priechodnosť konkrétneho úseku.

  • Bradlo: pamätné miesto s mohylou M. R. Štefánika a výrazným postavením v krajine.
  • Brančské bralá: skalnatá časť pahorkatiny s prejavmi bradlového pásma.
  • Hrad Branč: zrúcanina pri obci Podbranč, spojená s historickou krajinou regiónu.
  • Kopanice: rozptýlené osídlenie, lúky, polia a sady, ktoré utvárajú osobitý ráz územia.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *