Zemplínske vrchy
Zemplínske vrchy sú malé, geologicky pestré pohorie v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v okrese Trebišov v Košickom kraji. Od nížinného okolia sa odlišujú vyzdvihnutým, členitým reliéfom a nezvyčajným súborom hornín, ktoré dokumentujú dlhý vývoj tejto časti Západných Karpát. Ich najvyšším bodom je vrch Rozhľadňa s nadmorskou výškou približne 469 metrov.
Kde sa Zemplínske vrchy nachádzajú
Pohorie leží na juhovýchode Slovenska, medzi obcami v okolí Veľat, Ladmoviec a Viničiek. V geomorfologickom členení patrí do Mátransko-slanskej oblasti Vnútorných Západných Karpát. Vystupuje z nížinnej krajiny juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny; v jeho okolí sa stretávajú pahorkatinné a rovinaté územia vrátane Roňavskej brány a nížiny pri Bodrogu.
Vrcholy a chrbty nemajú charakter vysokého horského pásma. Pohorie je kompaktné a nad okolitou nížinou sa dvíha pomerne výrazne, no jeho poloha a výška vytvárajú skôr krajinu pahorkatín a nižších vrchov než vysokohorský terén. Práve kontrast vyvýšeného jadra a nízkej kotlinovej krajiny je jedným z jeho najzreteľnejších geografických znakov.
Rozhľadňa a reliéf pohoria
Najvyšším bodom Zemplínskych vrchov je Rozhľadňa, vysoká približne 469 metrov nad morom. Názov vrchu neznamená, že na ňom stojí rozhľadňa: dostupné odborné zdroje ho uvádzajú ako vrchol, nie ako rozhľadňu alebo turistické zariadenie. Vrchol je preto vhodné chápať predovšetkým ako geografický bod, nie ako zaručené vyhliadkové miesto.
Územie sa v smere severo-severozápad – juhovýchod tiahne približne 12 kilometrov a v strednej časti dosahuje šírku asi šesť kilometrov. Centrálna časť je členitejšia, s chrbtami a dolinami; na okrajoch prechádza reliéf do nižších pahorkatín a rovín. Zemplínske vrchy sa v odbornej literatúre opisujú ako hrasťová štruktúra – vyzdvihnutý blok zemskej kôry ohraničený zlomami. Názov „Zemplínsky ostrov“ zase vystihuje ich geologický a tvarový kontrast voči mladším sedimentom okolitej panvy.
Pestrá geologická stavba
Malá rozloha pohoria ukrýva nezvyčajne rozmanité horninové podložie. V jeho odkrytej stavbe sa uplatňujú najmä horniny mladšieho paleozoika a mezozoika. Medzi nimi sú pieskovce, zlepence, ílovité bridlice a tufy, ale aj kremence, vápence a dolomity. Na okrajoch pohoria sa vyskytujú aj neovulkanické horniny, napríklad andezity a ryodacity. Geologická pestrosť súvisí s viacerými etapami sedimentácie, sopečnej činnosti a tektonického vyzdvihovania.
Niektoré lokality názorne ukazujú rozdiely medzi jednotlivými horninami. Pri Sirníku sa opisuje andezitové teleso Veľká Moľva, pri Brehove andezitový lom a v okolí Cejkova ryodacit. Zaujímavým miestom je aj okolie Ladmoviec, kde sa vápence a dolomity spájajú s výskytom kalcitových žiliek a kryštálov. Tieto lokality sú predmetom geologického záujmu, no lomy môžu byť činné alebo mať obmedzený vstup; návštevu nemožno považovať za automaticky povolenú.
Ladmovské vápence a prírodná ochrana
Na úpätí Zemplínskych vrchov leží územie európskeho významu Ladmovské vápence. Ide o izolované vápencové územie s pahorkatinným reliéfom, ktoré sa odlišuje od okolitej nížiny. Vápencové a dolomitové podložie tu vytvára podmienky pre teplomilné, suchomilné trávnaté porasty, kroviny a zvyšky dubových lesov. Medzi významné rastliny územia patria poniklec veľkokvetý, kosatec bezlistý uhorský a hlaváčik jarný.
Ochrana sa viaže na konkrétne lokality, nie na celé pohorie ako jeden celok. Ladmovské vápence ležia v CHKO Latorica a ich súčasťou je Národná prírodná rezervácia Kašvár. Suché lúky a trávnaté biotopy sú citlivé na zarastanie náletovými drevinami, preto ich zachovanie závisí aj od primeranej starostlivosti o krajinu. Pri návšteve chránených miest je potrebné rešpektovať označenia a platné pravidlá pohybu.
Vrchovina v krajine Tokaja
V južnom okolí pohoria sa nachádzajú obce a vinohradnícke svahy spájané s Tokajom, napríklad Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Černochov a Viničky. Tokajská vinohradnícka oblasť je samostatne vymedzenou vinohradníckou oblasťou; nemožno ju stotožňovať s celým geomorfologickým celkom Zemplínskych vrchov. Práve blízkosť vinohradov, sídiel a geologických lokalít však dáva tejto časti juhovýchodného Slovenska osobitý krajinný kontext.
Odborné práce venované navrhovanému Geoparku Zemplín vybrali v širšom regióne viacero lokalít na hodnotenie geologického dedičstva. Patria medzi ne napríklad Sirník, Brehov, Cejkov, Zemplín, Ladmovce, Viničky a obce v tokajskom vinohradníckom okolí. Označenie „navrhovaný geopark“ je podstatné: ide o územie a koncept geoturistického rozvoja, nie o dôkaz, že všetky lokality tvoria vybavený geopark s jednotnou návštevníckou infraštruktúrou.
Čo zohľadniť pri návšteve
Zemplínske vrchy sú zaujímavé najmä pre tých, ktorí chcú spoznať geológiu, chránené prírodné územia a krajinu na pomedzí nížiny a vrchoviny. Pred plánovaním výletu je vhodné overiť aktuálnu priechodnosť trás a prístup na konkrétne geologické lokality. Niektoré z opisovaných miest sú lomy alebo ležia na pozemkoch s obmedzeným vstupom, preto ich nemožno odporúčať ako voľne prístupné turistické ciele bez ďalšieho preverenia.
- Najvyšším bodom pohoria je Rozhľadňa, približne 469 m n. m.
- Výraznou geologickou lokalitou na úpätí je územie európskeho významu Ladmovské vápence.
- Andezity, ryodacity, vápence a dolomity možno spoznávať na viacerých lokalitách regiónu, prístup do lomov však môže byť obmedzený.
- Tokajské vinohrady ležia v susedstve pohoria a predstavujú osobitne vymedzenú vinohradnícku oblasť.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.