Slovenský kras

Slovenský kras: Prírodný klenot Slovenska

Slovenský kras, známy aj ako Juhoslovenský kras, je jedinečné pohorie nachádzajúce sa v rámci geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Tento úchvatný krajinný celok je súčasťou Vnútorných Západných Karpát a je známy svojou rozmanitosťou prírodných krás a bohatým krasovým fenoménom.

Poloha a geografické vymedzenie

Pohorie Slovenský kras sa rozkladá na juhovýchode Slovenska a hraničí s Maďarskom, pričom jeho južný okraj tvorí štátna hranica. Na východe sa rozprestiera Košická kotlina, severne susedí s Volovskými vrchmi, Rožňavskou kotlinou a Revúckou vrchovinou. Na západe nadväzuje Juhoslovenská kotlina a Bodvianska pahorkatina.

Krasové javy a prírodné bohatstvo

Slovenský kras je charakteristický svojimi vápencovými náhornými planinami, ktoré sú oddelené hlbokými údoliami. Tieto oblasti sú bohaté na podzemné a povrchové krasové javy. Najvyššími vrcholmi pohoria sú Dvorník (932 m n. m.) a Matesova skala (925 m n. m.).

Kedysi celé územie pokrývali husté listnaté lesy, prevažne dubové, lipové, habové a bukové, ktoré však boli čiastočne vyťažené. Dnes sa neporušené lesné porasty nachádzajú v hlbokých roklinách a na ťažko prístupných svahoch planín. Slovenský kras je domovom mnohých chránených teplomilných rastlín a vzácnych rastlinných spoločenstiev, ktoré rastú na zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka.

Bohatstvo fauny a flóry

Slovenský kras je miestom, kde sa stretávajú rôzne druhy živočíchov – od horských, cez lesné až po stepné. Unikátne druhy obývajú miestne jaskyne a priepasti. Oblasť odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa, ktoré spolu s množstvom menších prítokov tvoria komplexný hydrografický systém.

Klimatické podmienky Slovenského krasu sú typické pre teplú klimatickú oblasť, s priemernými zimnými teplotami od -2 do -5 °C a letnými teplotami medzi 16 a 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 60 až 80, kým letné dni sa pohybujú medzi 30 až 50.

Jaskyne a národný park

Na území Slovenského krasu sa nachádza približne 1300 jaskýň. Medzi najznámejšie a pre verejnosť sprístupnené patria Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Národný park Slovenský kras, založený v roku 1973 a začlenený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií UNESCO v roku 1977, predstavuje významnú prírodnú a kultúrnohistorickú oblasť. Spolu s Aggteleckým národným parkom v Maďarsku tvorí najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe.

Podcelky Slovenského krasu

Slovenský kras sa delí na deväť podcelkov, vrátane Jelšavského krasu, Koniarskej planiny, Plešivskej planiny, Silickej planiny, Silických úbočí, Turnianskej kotliny, Horného vrchu, Borčianskej brázdy, Dolného vrchu a Zádielskej planiny.