Ľubovnianska vrchovina
Ľubovnianska vrchovina je flyšové pohorie na severe východného Slovenska, pri hranici s Poľskom, v okresoch Stará Ľubovňa a Bardejov. Patrí do oblasti Východné Beskydy a jej najvyšším vrchom je Eliášovka s výškou 1 023,4 m n. m. K charakteristickým prvkom územia patria členité chrbty, dolina Popradu, lesno-lúčna krajina a minerálne pramene pri Sulíne.
Kde sa Ľubovnianska vrchovina nachádza
V geomorfologickom členení Slovenska je Ľubovnianska vrchovina samostatným celkom oblasti Východné Beskydy. Tá patrí do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a provincie Západné Karpaty. Názov oblasti teda neznamená príslušnosť k Východným Karpatom. Do rovnakej geomorfologickej oblasti sa zaraďujú aj Pieniny a Čergov.
Na západe vrchovina susedí s Pieninami, na juhu so Spišsko-šarišským medzihorím a Čergovom a na východe s Ondavskou vrchovinou. Jej severný okraj sleduje slovensko-poľské pohraničie. Dolina Popradu v Spišsko-šarišskom medzihorí rozdeľuje slovenskú časť celku na väčšiu západnú a menšiu východnú časť. Pri orientácii v území preto treba počítať s tým, že nejde o jediný neprerušený horský hrebeň.
Flyšové podložie a členitý reliéf
Základ geologickej stavby tvoria flyšové horniny, predovšetkým pieskovce a ílovce. V časti zasahujúcej do okresu Bardejov sú doložené aj drobnozrnné zlepence a sliene. Rozdielna odolnosť týchto hornín sa prejavuje v tvare krajiny: odolnejšie pieskovce vytvárajú vyvýšeniny a chrbty, kým v menej odolných ílovcoch a slieňovcoch sa ľahšie prehlbujú erózne zníženiny.
Povrch preto tvorí sústava nepravidelne usporiadaných chrbtov a dolín, nie súvislá skalná hradba. V bardejovskej časti má územie prevažne vrchovinový až hornatinový charakter. Miestne rozdiely v podloží ukazuje aj okolie Hraničného, kde sa popri flyšových súvrstviach uplatňujú karbonátové horniny. Geologický obraz pohoria tak nemožno zúžiť na jediný druh horniny.
Eliášovka a horské chrbty
Eliášovka leží na slovensko-poľskej hranici nad Litmanovou a poľskou Obidzou. Je najvyšším bodom celého geomorfologického celku a výrazným orientačným cieľom jeho západnej časti. Na vrchole stojí približne dvadsaťmetrová drevená vyhliadková veža; pri nej sú prístrešok a lavičky.
Rozhľadňa umožňuje pozorovať okolité pohoria ponad lesný porast. Regionálna organizácia cestovného ruchu medzi viditeľnými celkami uvádza Tatry, Pieniny, Čergov, Levočské vrchy a poľské Beskydy. Konkrétny rozsah výhľadu, prirodzene, závisí od dohľadnosti.
- Eliášovka: najvyšší vrch pohoria a hraničný vrchol s rozhľadňou.
- Medvedelica a Široký vrch: súčasti západnej hrebeňovej línie nadväzujúcej na Eliášovku.
- Sulínske sedlo a Sliboň: ďalšie orientačné body západnej časti vrchoviny.
- Kurovské sedlo: sedlo vo východnej pohraničnej časti, v ktorého okolí sú doložené aj mokrade.
Poprad a sieť menších dolín
Poprad má v usporiadaní Ľubovnianskej vrchoviny dôležitú úlohu: oddeľuje jej časti a v pohraničí zároveň vytvára výrazné dolinné úseky. Pri Sulíne sú charakteristické jeho meandre, nad ktorými vystupujú zalesnené svahy. Riečna dolina tak tvorí nápadný kontrast k vyššie položeným chrbtom.
Menšie vodné toky rozčleňujú pohorie na rázsochy a vedľajšie doliny. K doloženým tokom územia patria Hraničná, Veľký Lipník, Pálenický jarok, Lipník a Kurovec. V okolí Hraničného miestny rozvojový dokument uvádza aj potok Eliášovka; Hraničnú identifikuje ako pravostranný prítok Popradu.
Lesy, lúky a ekologické prepojenia
Vegetačne patrí územie do bukovej zóny. V lesných spoločenstvách sú zastúpené buk, jedľa a smrek, miestami aj javor horský a ďalšie listnaté dreviny. Konkrétne zastúpenie stromov sa mení podľa stanovišťa a spôsobu hospodárenia. V krajine sa lesné porasty striedajú s lúkami a pasienkami, takže označenie celého pohoria za neporušenú prírodu by nebolo presné.
Význam lesno-lúčnej mozaiky dokladá územnoplánovacia dokumentácia Kurova. V severnej zalesnenej časti katastra vymedzuje nadregionálny biokoridor Ľubovnianska vrchovina. Zároveň upozorňuje na lesné a lúčne biotopy európskeho alebo národného významu. Ide o konkrétne ekologické hodnoty krajiny, nie o dôkaz jednotného režimu ochrany celého pohoria.
Minerálne pramene pri Sulíne
S okrajom vrchoviny pri Poprade je spojená minerálna voda Sulínka. Jej význam presahuje prírodopisnú zaujímavosť: patrí aj do hospodárskych dejín údolia. Podľa regionálnych historických podkladov sa plnila do fliaš už od roku 1836 a vyvážala sa do krajín Rakúsko-Uhorska i do zámoria, vrátane USA a Kanady.
S plnením minerálnej vody súvisela miestna sklárska výroba. Fľaše pochádzali zo sklárskych hút v Malom Lipníku a vo Veľkom Sulíne. Pramene tak pripomínajú prepojenie prírodných zdrojov, remesiel a obchodu v pohraničnej krajine. Samotná existencia minerálneho prameňa však nie je dôvodom pripisovať vode všeobecné liečebné účinky.
Turistika a konkrétne návštevné lokality
Najlepšie doloženým vrcholovým cieľom je Eliášovka. Zo slovenskej strany sa na ňu vystupuje od pútnického miesta Hora Zvir nad Litmanovou; prístupy existujú aj z poľskej strany. Výlet preto spája hraničný horský terén s kultúrnou krajinou nad obcou. Presnú náročnosť treba posudzovať podľa zvolenej trasy, nie iba podľa nadmorskej výšky vrcholu.
Oficiálne regionálne a obecné turistické podklady uvádzajú aj ďalšie konkrétne možnosti pohybu v území:
- Litmanová – Hora Zvir – Eliášovka: nástup do najvyššej časti pohoria s cieľom pri vrcholovej rozhľadni.
- Okolie Ľubovnianskeho hradu a Oslieho vrchu: ďalšia oblasť uvádzaná v obecnom prehľade cykloturistických cieľov.
- Mníšek nad Popradom – Malý Lipník – Legnava: obce spájané v prehľade cykloturistiky pozdĺž Popradu.
- Sulín: lokalita minerálneho prameňa a lávky pre peších a cyklistov medzi Slovenskom a Poľskom.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.