Krupinica
Krupinica je rieka v južnej časti stredného Slovenska a pravostranný prítok Ipľa. Pramení v pohorí Javorie, preteká cez Krupinu a pri Plášťovciach prijíma svoj významný prítok Litavu; jej tok sa končí neďaleko Šiah. Spája tak hornatú krajinu Javoria s nižšie položenou krajinou pri Ipli.
Základné údaje o Krupinici
Podľa dokumentu Ministerstva životného prostredia SR má Krupinica dĺžku 66,46 km a jej povodie zaberá 564,385 km². Pramení približne v nadmorskej výške 735 m a jej vody patria do povodia Ipľa. Tieto parametre sa môžu v rôznych publikáciách líšiť podľa použitej mapovej alebo hydrologickej metodiky, preto je vhodné uvádzať ich spolu s konkrétnym zdrojom.
Tok je zaujímavý aj svojím priebehom cez odlišné typy krajiny. V hornej časti prechádza lúkami a okrajmi sídel, neskôr lesnatými úsekmi a okolím Krupiny. Nižšie pokračuje poľnohospodársky využívanou krajinou, kde preteká popri obciach a v blízkosti polí. Na mape tak možno sledovať prechod od vrchovinnej pramennej oblasti k otvorenejšej krajine južného Slovenska.
Prameň v pohorí Javorie
Krupinica pramení v geomorfologickom celku Javorie, ktoré je súčasťou Slovenského stredohoria. Pramenná oblasť leží na lúke pri osade Podlysec v miestnej časti Zaježová, ktorá patrí k obci Pliešovce. Prameň sa nachádza na južnom svahu pod sedlom medzi vrchom Veľký Lysec a susednou kótou. V okolí prameňa tečie tok najprv cez lúky a smeruje približne na juhozápad.
Na hornom toku prechádza Krupinica osadami Zaježovej vrátane Lažtekov a Zábavy. V blízkosti Zábavy sa jej smer mení a zľava do nej ústi Klinkovica. Ďalej tok míňa Bzovskú Lehôtku a pokračuje smerom k Babinej. Pri Babinej sa k nemu sprava pripája Babinský potok. Tieto prítoky odvádzajú do Krupinice vodu z priľahlých častí jej horného povodia.
Tok cez Krupinu a okolité obce
Od Babinej pokračuje Krupinica popri železničnej trati a cestnom ťahu smerom ku Krupine. Pred vstupom do mesta prijíma sprava Vajsov, ktorý priteká zo severozápadu. Cez Krupinu tečie približne na juh. Mesto leží v doline rieky a jeho zástavba sa rozvíjala aj na mierne vyvýšených riečnych terasách vytvorených tokom Krupinice.
Za Krupinou sa rieka postupne stáča na juhozápad. Pri Medovarciach preteká popri okraji zastavaného územia a pokračuje k Rykynčiciam, kde vedie popri Horných a Dolných Rykynčiciach. V tejto časti sa v okolitej krajine striedajú polia, záhrady a lesné plochy. Krupinica potom pokračuje smerom k Plášťovciam, ktoré míňa zo severozápadnej strany.
Výrazným prítokom dolnej časti toku je Litava. Do Krupinice sa vlieva zľava pri Plášťovciach, v blízkosti mosta na ceste I/75. Litava sama odvodňuje rozsiahlu časť Krupinskej planiny. Po jej sútoku pokračuje Krupinica popri okraji Horných Turiecoviec, míňa Veľké Turcovce a oblúkom smeruje k Ipľu.
Prítoky a povodie
Na ceste od prameňa k ústiu Krupinicu dopĺňajú menšie toky z viacerých častí povodia. Medzi prítoky, ktoré menovite uvádza dokument ministerstva, patria Klinkovica, Babinský potok, Vajsov a Litava. Klinkovica a Litava sa vlievajú zľava, Babinský potok a Vajsov sprava. Litava je z uvedených tokov najvýznamnejším pomenovaným prítokom podľa rozsahu svojho povodia.
- Klinkovica: ľavostranný prítok pri osade Zábava na hornom toku.
- Babinský potok: pravostranný prítok pri Babinej.
- Vajsov: pravostranný prítok pri severnom okraji Krupiny.
- Litava: ľavostranný prítok pri Plášťovciach, krátko pred dolným tokom Krupinice.
Názvy ďalších menších jarkov či potokov a ich ľavý alebo pravý breh sa v rozličných mapových a textových zdrojoch môžu uvádzať odlišne. Z tohto dôvodu sú tu vymenované len prítoky, ktorých napojenie potvrdzuje použitý štátny hydrologický dokument.
Ústie do Ipľa
Po pretečení popri Veľkých Turcovciach sa Krupinica stáča v oblúku a ústi do Ipľa neďaleko Šiah. Do Ipľa sa vlieva sprava, čím uzatvára svoju cestu od Javoria. Ipeľ pokračuje ďalej na juh a patrí do povodia Dunaja, takže vody Krupinice sa napokon dostávajú do Dunaja.
Sútok leží v nížinnejšej, otvorenejšej krajine než pramenná oblasť. Na rozdiel od horného toku, ktorý vedie cez lúky, lesy a sídla, je dolný úsek výraznejšie zasadený do poľnohospodárskej krajiny. Pri opise presného miesta ústia je vhodné riadiť sa mapou vodných tokov; všeobecné určenie „neďaleko Šiah“ zodpovedá štátnemu dokumentu.
Voda, povodne a historické využitie
Krupinica je prirodzenou súčasťou odvodňovacieho systému regiónu a jej povodie zahŕňa územia s rozdielnym sklonom aj využitím krajiny. Štátne materiály k manažmentu povodňového rizika vyhodnocujú viacero úsekov Krupinice vrátane častí pri Krupine, Medovarciach, Rykynčiciach a Plášťovciach. Takéto zaradenie je dôležitou praktickou informáciou pre obyvateľov a správcov územia; samo osebe však neznamená, že je konkrétny úsek v danom čase zaplavený alebo nebezpečný.
V minulosti sa voda rieky využívala aj na pohon vodných zariadení. Historická databáza vodných mlynov eviduje mlyny na Krupinici napríklad v Zaježovej, pri Zábave a v Krupine, ako aj ďalšie zariadenia v obciach jej povodia. Záznamy dokladajú hospodársky význam toku v minulosti, nie však automaticky zachovanie alebo prístupnosť týchto objektov v súčasnosti.
Praktické poznámky pre návštevníka
Krupinica preteká územím viacerých obcí a v niektorých úsekoch vedie v blízkosti ciest či železničnej trate. To však samo osebe neznamená, že pozdĺž celého toku existuje súvislá turistická trasa alebo bezpečný verejný prístup k brehom. Pri návšteve jednotlivých miest treba rešpektovať vlastníctvo pozemkov, miestne značenie a aktuálny stav prístupových ciest.
Pre záujemcu o geografiu je rieka najmä prirodzenou osou, podľa ktorej možno spoznať premeny krajiny od pramennej oblasti v Javorí cez okolie Krupiny až po dolinu Ipľa. Pri plánovaní výletu je užitočné vybrať si konkrétnu obec alebo lokalitu pri toku a overiť si prístupové možnosti osobitne; jednotný režim návštevy pre celú Krupinicu nemožno predpokladať.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.