Krtíš
Krtíš je vodný tok na juhu stredného Slovenska a pravostranný prítok Ipľa. Pramení na Krupinskej planine, preteká cez Modrý Kameň, Veľký Krtíš a Malý Krtíš a pokračuje južnou časťou okresu Veľký Krtíš k svojmu ústiu pri Slovenských Ďarmotách. Jeho povodie spája zalesnené a lúčne svahy v hornej časti s otvorenejšou krajinou a poľnohospodárskymi plochami na dolnom toku.
Základné údaje o rieke
Podľa Plánu manažmentu povodňového rizika v čiastkovom povodí Ipľa meria Krtíš 35,48 kilometra a jeho povodie má rozlohu 233,921 km². Tieto hodnoty sú vhodným základom pri opise toku: iné zdroje uvádzajú odlišné čísla, preto ich nemožno bez vysvetlenia zamieňať. Krtíš patrí do čiastkového povodia Ipľa a cez Ipeľ je súčasťou povodia Dunaja.
Rieka pramení približne v nadmorskej výške 580 metrov na východnom svahu vrchu Vrsáč v Krupinskej planine, ktorá je geomorfologickým celkom Slovenského stredohoria. Od pramennej oblasti tečie najprv prevažne na juh. Jej horný tok vedie lúkami a lesmi, následne prechádza územím vojenského obvodu Lešť a prichádza k Modrému Kameňu.
Tok od Krupinskej planiny po Ipeľ
Pri Modrom Kameni sa do Krtíša pripája Riečka. Rieka potom pokračuje na juh cez Veľký Krtíš a Malý Krtíš. V tejto časti je tok úzko spätý s mestským a sídelným prostredím; mestská stránka Veľkého Krtíša uvádza, že časť koryta v meste bola upravená. Nižšie od Malého Krtíša Krtíš prechádza krajinou medzi obcami Nová Ves a Sklabiná a postupuje k Želovciam.
Za Želovcami sa jeho smer mení na juhozápad. Koryto pokračuje popri poľnohospodárskej krajine v blízkosti Záhoriec a napokon sa vlieva do Ipľa pri Slovenských Ďarmotách. V dolnom úseku je tak Krtíš súčasťou siete tokov, ktoré odvodňujú južnú časť okresu Veľký Krtíš.
Prítoky a povodie
Najvýznamnejším pomenovaným prítokom je Plachtinský potok, ktorý sa do Krtíša vlieva v priestore pri Sklabinej. Má vlastné rozsiahle povodie na Krupinskej planine a jeho tok prechádza okrem iného cez Horné, Stredné a Dolné Plachtince. Ďalším zaznamenaným prítokom je Zajský potok, ktorý sa pripája severovýchodne od Želoviec. Pri Modrom Kameni sa do rieky vlieva Riečka.
- Riečka: pripája sa pri Modrom Kameni.
- Plachtinský potok: ústi pri Sklabinej a patrí k hlavným prítokom Krtíša.
- Zajský potok: pripája sa na dolnejšom toku, v okolí Želoviec.
Názvy a postavenie niektorých menších prítokov sa v dostupných opisoch líšia. Preto sa tu uvádzajú len vodné toky, ktorých spojenie s Krtíšom potvrdzuje vodohospodársky plán. Údaje o každom prítoku, ktoré sa objavujú v miestnych informačných materiáloch, nemožno automaticky považovať za vzájomne zhodné.
Krajina pozdĺž toku
Horná časť povodia leží v členitejšom prostredí Krupinskej planiny. Tok tam vedie cez lúky a lesy a jeho údolie sa postupne približuje k mestám a obciam. Nižšie sa krajina otvára a Krtíš pokračuje cez sídla a poľnohospodársky využívané územia. Tento prechod od vyvýšenej pramennej oblasti k nížinnejšiemu okoliu Ipľa je jednou z hlavných čŕt jeho priebehu.
V sídelných úsekoch nie je koryto všade v prirodzenom stave. Veľký Krtíš uvádza regulovanú časť toku v meste; plán manažmentu povodňového rizika zároveň eviduje úpravy koryta na viacerých úsekoch Krtíša. Pri opise rieky je preto presnejšie hovoriť o toku, ktorého podoba sa mení podľa okolitej krajiny a miestnych vodohospodárskych zásahov, než ho vykresľovať ako súvislý prirodzený horský potok.
Rieka a história Veľkého Krtíša
Krtíš dal meno mestu Veľký Krtíš a jeho dolina je spätá s vývojom miestneho osídlenia. Informačný materiál o meste uvádza, že najstaršie písomné zmienky z roku 1245 sa týkajú potoka označovaného ako Curtus; názov sídla sa v prameňoch objavuje v roku 1251. Historické pomenovanie tak dokladá, že tok bol súčasťou miestnej orientácie a pomenúvania krajiny už v stredoveku.
Rieka zároveň prechádza cez viacero súčasných sídiel okresu a spája ich v rámci jedného povodia. Jej význam je predovšetkým geografický a vodohospodársky: odvádza vodu z Krupinskej planiny a priľahlých území smerom k Ipľu. Dostupné podklady nepreukazujú, že by Krtíš bol vyhľadávanou vodáckou trasou alebo že by na ňom boli organizované konkrétne turistické aktivity.
Pozorovanie a aktuálny stav
SHMÚ eviduje vodomernú stanicu na Krtíši v Želovciach. Ide o praktický orientačný bod pri sledovaní vodného stavu, najmä počas zvýšených prietokov. Hladina a prietok sa menia podľa počasia a stavu v povodí, preto historické alebo jednotlivé merania nemožno považovať za opis bežných podmienok na rieke.
Pri návšteve rieky je vhodné pamätať na to, že jednotlivé úseky prechádzajú cez zastavané územie, poľnohospodársku krajinu aj územie vojenského obvodu Lešť. Prístup k vode preto nie je všade rovnaký a v priestore vojenského obvodu sa treba riadiť aktuálnymi pravidlami vstupu. Krtíš je predovšetkým miestnym vodným tokom a súčasťou povodia Ipľa; konkrétne možnosti rekreácie alebo bezpečný prístup treba posudzovať podľa konkrétneho úseku.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.