Kamenec
Kamenec je vodný tok v okrese Bardejov, ktorý odvádza vodu zo severnej časti Nízkych Beskýd do Tople. Pramení pod vrchom Javorina v pohorí Busov, tečie cez Becherov, Chmeľovú a Zborov a pokračuje cez mestskú časť Dlhá Lúka do Bardejova. Jeho údolie prepája horské a lesné prostredie na severe s osídlenou krajinou pri meste; v Zborove leží nad ľavým brehom toku chránený Zborovský hradný vrch.
Kde Kamenec pramení a kam tečie
Pramenná oblasť Kamenca sa nachádza pod kótou Javorina (881 m) pri poľskej hranici, v geomorfologickom celku Busov. Odtiaľ tok smeruje na juh a preteká dolinou, ktorá vedie cez severnú časť okresu Bardejov. V obciach a miestnych územiach pozdĺž jeho horného a stredného toku sa mení charakter okolia: pri prameni ho sprevádza krajina s lesmi, lúkami a mokraďami, nižšie sa približuje k zástavbe a cestám.
Tok preteká Becherovom a Chmeľovou, pokračuje cez Zborov a mestskú časť Bardejova Dlhá Lúka a napokon vstupuje do zastavaného územia Bardejova. Tam sa vlieva do Tople ako jej ľavostranný prítok. Kamenec patrí do povodia Bodrogu a jeho voda cez Topľu a Ondavu odteká do Tisy.
Obce a krajina v údolí
Na hornom toku má Kamenec plytké, kamenisté koryto a v okolí Becherova ho sprevádzajú široké trávnaté brehy a brehové porasty. Územnoplánovacie podklady pre túto oblasť opisujú aj lužné porasty s vŕbami, jelšami a jaseňmi. Pri Zborove sa údolie rozširuje do kotliny; v ďalšej časti toku sa krajina postupne mení na okolie mestských častí Bardejova.
Tok je súčasťou miestnej hydrografickej siete a priberá menšie prítoky z priľahlých dolín a svahov. Medzi pomenované prítoky, ktoré sa uvádzajú v obecných a mestských podkladoch, patria:
- Regetovská voda a Chmeľovský potok v severnejšej časti povodia;
- Rosucká voda a Rakovec v katastri Zborova;
- Bardejovský potok v okolí Bardejova.
V meste sa do Kamenca vlievajú aj kratšie, miestne pomenované alebo bezmenné vodné toky. Ich názvy a počet sa v podkladoch líšia podľa územia, ktoré dokument opisuje, preto ich nemožno zamieňať za úplný zoznam prítokov celej rieky.
Zborovský hradný vrch nad tokom
Jednou z najvýraznejších krajinných súvislostí Kamenca je Zborovský hradný vrch. Prírodná rezervácia leží nad ľavým brehom potoka a chráni flyšový kopec so zmiešanými lesnými porastmi, v ktorých sa vyskytuje najmä jedľa a buk, ale aj dub, hrab, lipa, brest a jaseň. Na vrchole sa nachádza zrúcanina Zborovského hradu, známeho aj ako Makovica.
Prírodná rezervácia patrí medzi staršie chránené územia východného Slovenska. Chránenou oblasťou bola vyhlásená v roku 1926 a neskôr sa jej územie rozšírilo. Súvislosť hradu a rezervácie s Kamencom je predovšetkým geografická: kopec sa zdvíha nad tokom a tvorí výrazný orientačný bod v okolí Zborova.
Príroda a ekologická funkcia
V územnoplánovacích dokumentoch je Kamenec označený ako regionálny hydricko-terestrický biokoridor. Jeho koryto a brehová vegetácia vytvárajú pás, ktorý prepája prírodné prostredia a umožňuje pohyb organizmov pozdĺž toku. V horných častiach povodia nadväzuje na lesné a mokraďové biotopy v oblasti Javoriny; nižšie pokračuje cez krajinu s lúkami, obcami a mestskou zástavbou.
Riečny režim v širšom okolí Bardejova závisí od zrážok. Mestské podklady upozorňujú na rozkolísanosť prietokov a na to, že pri intenzívnom daždi môžu prietoky v miestnych tokoch rýchlo narásť. Kamenec preto nie je iba krajinnou osou, ale aj vodným tokom, pri ktorom sa rieši ochrana pred povodňami. Štátne dokumenty evidujú vodomernú stanicu SHMÚ v Bardejovskej Dlhej Lúke a v minulosti posudzovali aj návrhy protipovodňových opatrení. Z dostupných podkladov však nemožno vyvodzovať, že všetky navrhované práce sú už dokončené.
Čo je pri opise Kamenca dôležité
Pri Kamenci sa v rôznych zdrojoch objavujú odlišné údaje o dĺžke. Štátny zoznam vodných útvarov uvádza pre útvar Kamenec-1 úsek dlhý 12,7 km; tento údaj označuje vymedzený vodný útvar, nie nevyhnutne celú dĺžku toku od prameňa. Preto nie je vhodné bez ďalšieho potvrdenia uvádzať celkovú dĺžku rieky ako presné číslo.
Pre návštevníka je Kamenec najlepšie vnímať ako tok, ktorý spája viacero odlišných častí bardejovského regiónu: horskú pramennú oblasť pod Javorinou, obce Becherov, Chmeľová a Zborov, chránené územie pri Zborovskom hrade a napokon Bardejov s ústím do Tople. Konkrétne možnosti pohybu priamo popri celom toku, jeho splavnosť ani súvislú turistickú trasu dostupné overené podklady nepotvrdzujú.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.