Jelešňa
Jelešňa je vodný tok v okrese Tvrdošín na severe Slovenska. Z pramennej oblasti v Oravskej Magure tečie cez Oravskú kotlinu, pri Hladovke sa výrazne kľukatí a na časti svojho priebehu tvorí slovensko-poľskú hranicu. Jej územie je významné zachovaným meandrujúcim korytom, mokraďami a ochranou prírodných biotopov.
Kde Jelešňa pramení a kam tečie
Jelešňa pramení v Oravskej Magure, v priestore Skorušinských vrchov. Na začiatku smeruje na sever, potom vstupuje do Oravskej kotliny. Pri Hladovke sa stáča na severozápad a prechádza do nížinnejšej krajiny, kde sa jej koryto výrazne meandruje. Tok pokračuje popri území obcí Hladovka a Suchá Hora a na ďalšom úseku prebieha po štátnej hranici s Poľskom.
Po odklonení štátnej hranice pokračuje Jelešňa na západ a ústi do Oravskej vodnej nádrže v katastri Trstenej, pri Ústí nad Priehradou. Pred napustením priehrady ústila do Čiernej Oravy. Vodná nádrž tak zmenila podobu dolného toku aj jeho ústia: dnešným cieľom vody z Jelešne je priehradná nádrž, nie pôvodné koryto Čiernej Oravy.
Prítoky a charakter toku
Na hornom toku Jelešňa zbiera menšie prítoky zo svahov Skorušinských vrchov. V okolí Hladovky sa do nej vlievajú aj výraznejšie pomenované potoky. Vodohospodárske a geografické podklady uvádzajú najmä:
- Tvorkov potok, pravostranný prítok, ktorý sa vlieva do Jelešne západne od Hladovky;
- Červený potok, ďalší pravostranný prítok na úseku pod Hladovkou;
- Zimník, ľavostranný prítok na dolnejšom toku.
Meandre a niva sú výrazným znakom Jelešne po vstupe do kotliny. V okolí toku sa striedajú brehové porasty, lúky a mokrade; zachované úseky vytvárajú kontrast k miestam, kde je krajina intenzívnejšie využívaná. Dĺžku toku článok neuvádza, pretože dostupné zdroje poskytujú rozdielne hodnoty.
Mokrade, brehové porasty a ochrana prírody
Jelešňa je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0222 Jelešňa v sústave Natura 2000. Lokalita zahŕňa koryto aj priľahlé mokraďové a lesné biotopy a leží v oblasti pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Predmetom ochrany sú okrem iného prechodné rašeliniská a trasoviská, slatiny s vysokým obsahom báz a lužné porasty vŕb, topoľov a jelší. Ochranný význam má aj prirodzený charakter toku a jeho brehových stanovíšť.
Medzi druhy, pre ktoré je územie významné, patria vydra riečna, bobor vodný, kunka žltobruchá a mlok karpatský. Ochrana sa preto netýka iba samotnej vody: dôležitá je aj vegetácia pri brehoch a mokraďové prostredie, ktoré na tok nadväzuje. Územie je zároveň súčasťou širšie chráneného prírodného prostredia Hornej Oravy.
Jelešňa v krajine a v historických názvoch
Jelešňa sa v písomných prameňoch objavuje už v 17. storočí. Odborná hydronymická publikácia zaznamenáva historické podoby názvu a doklady z rokov 1619 až 1625; medzi variantmi sa v minulosti používali aj názvy Jelešná voda či Jelešný potok. Publikácia spája názov Jelešňa pravdepodobne so slovom jelša, no uvádza aj alternatívny výklad, preto pôvod mena nemožno prezentovať ako úplne jednoznačný.
Historické doklady pripomínajú, že tok nebol len geografickou čiarou v krajine. V okolí Hladovky sa jeho meno objavovalo aj v starších pomenovaniach obce. Výraznou zmenou pre dolnú časť rieky bola výstavba Oravskej priehrady, po ktorej pôvodné ústie do Čiernej Oravy zaniklo pod hladinou nádrže.
Návšteva územia
Jelešňa preteká citlivým prírodným územím, preto nie je vhodné považovať jej brehy za voľne prístupnú rekreačnú zónu. Pri pohybe v okolí treba rešpektovať ochranu prírody, vlastnícke pomery aj pravidlá platné v chránenom území. Článok neuvádza konkrétnu turistickú trasu ani miesto nástupu k toku, keďže priebeh a prístupnosť takýchto trás sa nepodarilo spoľahlivo overiť.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.