Poľana
Poľana je najvyššie sopečné pohorie Slovenska a súčasť Slovenského stredohoria v Banskobystrickom kraji, severne od Detvy a Hriňovej. Jej dnešný reliéf predstavuje eróziou rozrušenú sopečnú stavbu s výraznou centrálnou prehĺbeninou – kalderou. Význam pohoria spočíva aj v zachovaných horských lesoch, rozmanitosti biotopov a prepojení prírodného prostredia s tradičnou krajinou Podpoľania.
Kde leží Poľana a ako sa člení
Poľana vystupuje nad Zvolenskú kotlinu a na severnej a východnej strane nadväzuje na Veporské vrchy. Pri jej geografickom opise treba rozlišovať samotné pohorie, Chránenú krajinnú oblasť Poľana a Biosférickú rezerváciu Poľana. Ide o súvisiace územia, nie však o totožné geografické alebo ochranárske jednotky.
Pohorie má dva geomorfologické podcelky. Vyššiu centrálnu časť tvorí Vysoká Poľana, nižšie južné a západné okraje patria do Detvianskeho predhoria. Kyslinky sú vnútornou kotlinovitou zníženinou vo Vysokej Poľane, nie samostatným podcelkom na rovnakej úrovni.
- Vysoká Poľana: výrazne rozčlenené horské jadro s oblúkovito usporiadaným hlavným chrbtom a centrálnou eróznou kalderou.
- Detvianske predhorie: nižšie, prevažne oblé chrbty rozrezané potokmi, ktoré vytvárajú prechod do Zvolenskej kotliny.
- Kyslinky: vnútrohorská zníženina, z ktorej odvádza vodu Hučava.
Sopečný pôvod a vznik dnešného reliéfu
Geologická stavba Poľany vznikala počas neogénnej sopečnej činnosti. Jej podstatnou črtou je striedanie odolných andezitových lávových prúdov s menej odolnými vrstvami sopečného úlomkového materiálu, vrátane tufov a tufitov. Takáto vrstevnatá stavba je charakteristická pre stratovulkány.
Dnešná Poľana nie je neporušeným sopečným kužeľom. Pôvodnú stavbu dlhodobo menila erózia, zvetrávanie a svahové pohyby. Menej odolný materiál sa odstraňoval rýchlejšie, kým pevnejšie lávové telesá zostávali vystupovať v podobe chrbtov, skalných stien a samostatných brál. Významnú úlohu pri formovaní centrálnej prehĺbeniny zohrala práve erózia, preto sa označuje ako erózna kaldera.
Kaldera dosahuje v severojužnom smere približne šesť kilometrov. Jej obvod lemujú horské chrbty, zatiaľ čo vnútro je otvorené odtokovou dolinou Hučavy. Sopečný pôvod tak možno sledovať nielen na jednotlivých skalách, ale aj v celkovom usporiadaní pohoria.
Najvyšší vrchol a horské chrbty
Najvyšším bodom je Poľana s nadmorskou výškou približne 1 458 metrov. Vrcholová oblasť patrí do národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana. K výrazným častiam masívu patrí aj Predná Poľana, vysoká približne 1 367 metrov.
Najvyššie polohy nie sú súvislým otvoreným hôľnym hrebeňom. Ich zásadnou prírodnou hodnotou sú lesné spoločenstvá vrátane pôvodných vrcholových smrečín. Pri návšteve preto treba odlišovať samotný najvyšší bod od konkrétnych výhľadových miest; široký rozhľad nemožno automaticky očakávať z každého úseku hrebeňa.
Hučava a vodná sieť Poľany
Sopečná stavba sa odráža aj v usporiadaní potokov. Vo vnútri kaldery sa vytvorila dostredivá vodná sieť: menšie prítoky smerujú do centrálnej zníženiny a spájajú sa s Hučavou. Na vonkajších svahoch je usporiadanie opačné, radiálne – potoky odtekajú od horského jadra do rôznych smerov.
Hučava opúšťa vnútro pohoria Hrochotskou dolinou. Tá je významná aj odkryvmi sopečných hornín a skalnými útvarmi. Vodné toky biosférickej rezervácie patria do čiastkového povodia Hrona. Na južnej strane je dôležitý Bystrý potok, na ktorom vznikol známy vodopád; jeho vody odvádza Slatina.
Lesy, lúky a živočíšstvo
Pre Poľanu sú typické rozsiahle bučiny, jedľové bučiny a sutinové lesy. V niektorých častiach si porasty zachovali pralesovitý charakter. Vo vlhkých kamenistých záveroch dolín sa k buku a jedli pridávajú javor horský, brest horský a jaseň štíhly. Na nižšie položenom juhozápadnom úpätí sa uplatňujú aj duby.
Osobitosťou najvyšších polôh je pôvodná vrcholová smrečina na andezitovom podloží. Predstavuje najjužnejší výskyt tohto typu smrečín v Západných Karpatoch. Výškové rozdiely, orientácia svahov a rozličné podmienky stanovíšť zároveň umožňujú, aby sa na pomerne malom území stretávali teplomilné a horské druhy.
Prírodnú pestrosť dopĺňajú lúky, pasienky, prameniská a podmáčané plochy. Rastú tu napríklad soldanelka uhorská, rosička okrúhlolistá a viaceré vstavačovité rastliny. Rozsiahle lesné prostredie poskytuje životný priestor medveďovi hnedému, vlkovi dravému a rysovi ostrovidovi. Zachované lesy sú významné aj pre bezstavovce vrátane karpatských endemitov.
Vodopád a skalné prírodné pamiatky
Jednotlivé chránené lokality ukazujú rozdielne podoby sopečnej činnosti a následného rozrušovania hornín. Nie všetky skaly vznikli rovnakým spôsobom: niekde zostal zachovaný lávový prúd, inde vystupuje spevnený sopečný úlomkový materiál.
- Vodopád Bystrého potoka: leží pod sedlom Priehybina na južnej strane masívu. Voda prekonáva skalný stupeň vytvorený v andezitovom lávovom prúde.
- Kalamárka: severne od Detvy zachováva zvyšok andezitového prúdu so skalnou plošinou lemovanou vežami, stĺpmi a stenami.
- Melichova skala: stĺpovitý útvar nad Skliarovom predstavuje zvyšok čela lávového prúdu.
- Bátovský balvan: mohutný aglomerátový blok v Hrochotskej doline, ktorý sa po uvoľnení zvetrávaním zrútil na nivu Hučavy.
- Jánošíkova skala: aglomerátové bralo v Hrochotskej doline. Výstup naň je z dôvodu ochrany prírody zakázaný.
CHKO a biosférická rezervácia UNESCO
Chránená krajinná oblasť Poľana bola vyhlásená v roku 1981. V roku 1990 sa Poľana stala súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra. Toto označenie nie je zápisom do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO; jeho zmyslom je prepájať ochranu prírody, výskum a udržateľné využívanie krajiny.
V roku 2016 sa prechodná zóna biosférickej rezervácie rozšírila o časť Hriňovských lazov. Mozaika úzkych políčok, lúk, pasienkov a rozptýlených hospodárstiev dokumentuje dlhodobé využívanie podhorskej krajiny. Ochrana Poľany sa preto netýka iba lesných rezervácií, ale aj zachovania druhovo bohatých nelesných stanovíšť a tradičných spôsobov hospodárenia.
Náučné chodníky a plánovanie návštevy
Konkrétnou možnosťou spoznávania pohoria je náučný chodník Kyslinky – Poľana – Kyslinky. Správa CHKO uvádza začiatok pri lesnej správe v Kyslinkách a okružný charakter chodníka. Panely sa venujú geológii, prírodným lesom, rastlinstvu, živočíchom, mokradiam aj využívaniu územia. Chodník využíva existujúcu sieť turistického značenia.
Ďalší náučný chodník sprevádza prístup k Vodopádu Bystrého potoka cez lokalitu Bystré, Vrátka a dolinu potoka. Skalný stupeň pri vodopáde sa prekonáva pomocou rebríkov a upevneného lana, preto nejde o bezbariérovú prechádzku. Pred výletom je vhodné preveriť aktuálne upozornenia správy CHKO, priechodnosť chodníkov a podmienky na zvolenej trase; opis lokality nenahrádza aktuálnu turistickú mapu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.