Slanske-nove-mesto
Slanské Nové Mesto je obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji, na juhovýchodnom úpätí Slanských vrchov. Leží v krajine, kde sa stretávajú pahorkatinné svahy, poľnohospodárska pôda a údolia potokov Roňava a Slančík. Jej dejiny siahajú do 14. storočia a v súčasnosti obec charakterizujú najmä dva kostoly, vidiecka zástavba a poloha na cestnom spojení medzi obcami východne od Košíc.
Kde leží Slanské Nové Mesto
Obec sa nachádza v západnej časti okresu Košice-okolie. Jej kataster má rozlohu približne 30,25 km² a na východe susedí s okresom Trebišov. V rámci okresu hraničí s katastrami obcí Kalša, Slanec, Slančík, Ruskov a Svinica. Zaradenie v okrese Košice-okolie je preto dôležité odlíšiť od okresu Trebišov, ktorý leží za východnou hranicou katastra.
Územie obce patrí do geomorfologickej oblasti Slanských vrchov, konkrétne do Podslanskej pahorkatiny. Terén je mierne zvlnený a postupne klesá k juhozápadu. Zastavaná časť sa nachádza v podhorskej krajine, ktorú dopĺňajú polia, záhrady, pasienky a lesné porasty. Presná nadmorská výška sa líši podľa miesta v rozsiahlejšom katastri, preto údaj 221 metrov nemožno považovať za výšku celého územia.
Dejiny mestečka a premeny názvu
Podľa obecnej stránky sa Slanské Nové Mesto začalo formovať v rokoch 1327 až 1334 na kráľovskej pôde. Obecná história uvádza prvú písomnú zmienku z roku 1330; iné historické prehľady pracujú s rokom 1332. V neskorom stredoveku sa sídlo dostalo do vlastníctva Lošonciovcov a stalo sa súčasťou panstva hradu Slanec. V 16. storočí ho získali Forgáčovci, ktorí si panstvo udržali do polovice 19. storočia.
V 17. a 18. storočí sa obec spájala s výrobou drevených sudov. V nasledujúcom storočí sa tu spomína mlyn a krčma nazývaná Fialka. Obyvatelia sa neskôr živili predovšetkým poľnohospodárstvom; poľnohospodárske družstvo vzniklo v roku 1957. Tieto údaje zachytávajú zmenu od menšieho historického mestečka k vidieckej obci, ktorej hospodárstvo bolo naviazané na pôdu a miestne služby.
V minulosti sa používali podoby názvu Ujvaroš a Szalancujvaroš. Slovenský názov Nové Mesto sa podľa obecného historického prehľadu úradne uplatnil po prvej svetovej vojne; prívlastok Slanské obec získala v roku 1948. Obecná stránka spomína aj zničenie staršieho sídla, údajne pri tureckých výpadoch. Keďže ide o vysvetlenie formulované ako pravdepodobnosť, nemožno ho uvádzať ako spoľahlivo potvrdenú udalosť.
Roňava, Slančík a okolitá krajina
Hlavným vodným tokom pri obci je Roňava, ktorá preteká pri východnej hranici katastra. V jej hornej časti sa podľa územnoplánovacích podkladov vytvárajú meandre a sprievodné brehové porasty. Západnú časť územia odvodňuje Slančík. Tieto potoky formujú miestnu krajinu a údolia, nie sú však dokladom toho, že by obec ponúkala organizované vodácke alebo rekreačné aktivity.
V katastri sa striedajú podhorské lesy, lúky, pasienky, záhrady a poľnohospodárske plochy. Plánovacie podklady opisujú miestne mokraďové spoločenstvá s vlhkomilnou vegetáciou a brehové porasty jelší a vŕb pri Roňave. V lesoch sú zastúpené najmä listnaté porasty vrátane dubovo-hrabových a bukových spoločenstiev. Samotný kataster obce sa podľa týchto podkladov neprekrýva s evidovaným chráneným územím; chránená prírodná rezervácia Krčmárka sa spomína v širšom ekologickom prepojení regiónu, nie ako miestna obecná atrakcia.
Kostoly v obci
Výraznou stavbou obce je gréckokatolícky Chrám Zostúpenia Svätého Ducha, ktorý obecná stránka datuje do roku 1868. Územný plán ho opisuje ako neoklasicistický kostol na vyvýšenom mieste na severovýchodnom okraji obce, pri cintoríne. Jeho poloha z neho robí viditeľný orientačný bod v zástavbe.
V roku 1992 bol v obci postavený rímskokatolícky Kostol svätej Anny. Oba kostoly sú miestnymi sakrálnymi stavbami a dokladajú prítomnosť dvoch kresťanských tradícií. Gréckokatolícka farnosť Slanské Nové Mesto má podľa cirkevného prehľadu vo svojom území aj filiálku v Kalši. Plánovacie podklady zároveň uvádzajú, že v obci nebola evidovaná nehnuteľná národná kultúrna pamiatka; to nevylučuje miestny historický alebo architektonický význam kostolov.
Obyvatelia a obecný život
Slanské Nové Mesto je menšia obec s približne 462 obyvateľmi k 31. decembru 2024. Počet je časovo viazaný na konkrétny dátum a nemožno ho zamieňať so staršími údajmi z obecnej stránky alebo územného plánu. Historické štatistiky ukazujú, že počet obyvateľov sa v 20. storočí menil: v roku 1930 ich bolo 610 a v roku 1961 podľa obecnej histórie 665. Tieto staršie hodnoty sú užitočné ako obraz vývoja, nie ako opis dnešnej veľkosti obce.
Obecná história uvádza, že v 80. rokoch tu pôsobila folklórna skupina. V súčasnosti spomína dobrovoľný hasičský zbor a klub dôchodcov. Ide o konkrétne doklady miestneho spolkového života; všeobecné tvrdenia o zachovávaní tradícií alebo pravidelných podujatiach bez aktuálneho programu by boli nepresné.
- V obci funguje materská škola; jej existencia je uvedená v evidencii materských škôl.
- Obec leží na ceste II/552, ktorá spája smer Slanec a Zemplínsku Teplicu; na ňu nadväzuje cesta III/3374 smerom ku Kalši.
- V obci sú evidované autobusové zastávky. Konkrétne spoje a časy treba pred cestou overiť v aktuálnom cestovnom poriadku.
Čo vedieť pred návštevou
Slanské Nové Mesto je predovšetkým obytná a vidiecka obec, nie rozsiahle turistické stredisko. Pri návšteve sa dá spoznať jej poloha na okraji Slanských vrchov, miestna zástavba a sakrálne stavby; prístup do kostolov môže závisieť od bohoslužieb alebo dohody s farnosťou. Územnoplánovacie podklady opisujú prírodné prvky katastra, ale neposkytujú overenú turistickú trasu, parkovisko ani upravené návštevnícke zázemie.
Pri plánovaní cesty je preto vhodné overiť si aktuálne autobusové spojenie a prípadnú možnosť vstupu do kostolov. Železničná trať prechádza južnou časťou katastra, no to samo osebe neznamená, že sa v obci nachádza osobná železničná zastávka. Pre samostatnú prechádzku v okolitej krajine treba vychádzať z aktuálnej mapy a rešpektovať poľnohospodárske pozemky i miestne komunikácie.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.