Slanské Nové Mesto
Slanské Nové Mesto je obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji, ležiaca na juhovýchodnom úpätí Slanských vrchov. Jej dejiny siahajú do 14. storočia a miestny charakter formujú dva vodné toky, gréckokatolícky Kostol sv. Ducha a folklórne tradície späté s názvom Roňva.
Poloha a prírodné prostredie
Obec sa nachádza na rozhraní Abova a Zemplína, v Podslanskej pahorkatine. Jej kataster susedí s územiami obcí Kalša, Slanec, Slančík, Ruskov a Svinica; na východe dosahuje hranicu okresu Trebišov. Zastavanou časťou pretekajú potoky Roňava a Slančík, ktoré vymedzujú jej východnú a západnú stranu. Nadmorská výška v chotári je podľa územného plánu približne 221 metrov.
Územie má mierne zvlnený až kopcovitý reliéf. V severnej časti rozsiahleho chotára prevažujú bukovo-dubové lesy, zatiaľ čo v otvorenejších polohách sa uplatňuje poľnohospodárska krajina. K obci patria aj osady Jozefova pusta a Vyšný majer. Miestna poloha je tak prechodom medzi osídlenou pahorkatinou a zalesneným úpätím pohoria, nie horským strediskom s vybudovanou turistickou infraštruktúrou.
Obec a jej základné údaje
Slanské Nové Mesto je samostatná obec, nie mesto napriek slovu „mesto“ v názve. Katastrálne územie má približne 30,2 km². Podľa údajov za rok 2025, ktoré vychádzajú z databázy Štatistického úradu SR, mala obec 484 obyvateľov. Počet obyvateľov sa v čase mení; staršie obecné historické údaje uvádzajú inú hodnotu.
Súčasná zástavba je prevažne obytná a jej významná časť vznikla v povojnových desaťročiach. Verejné a občianske vybavenie sústredili najmä do centrálnej časti obce. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie a Košického samosprávneho kraja; územný plán uvádza ako dôležité miestne komunikácie cesty II/552 a III/3374.
Dejiny od kráľovskej pôdy po dnešnú obec
Obecná história kladie vznik sídla do prvej polovice 14. storočia. Podľa obecného historického prehľadu bolo založené na kráľovskej pôde v rokoch 1327 až 1334 a prvá písomná zmienka sa v ňom uvádza k roku 1330. Koncom 14. storočia sa sídlo dostalo do vlastníctva Lošonciovcov a stalo sa súčasťou panstva hradu Slanec. V 16. storočí prešlo do rúk Forgáčovcov, ktorí ho vlastnili až do zániku feudálneho usporiadania.
V 16. storočí malo mestečko podľa obecného prehľadu prevažne kalvínsky charakter. V 17. a 18. storočí sa spájalo s výrobou drevených sudov; v 19. storočí sa tu spomína mlyn a krčma nazývaná Fialka. Miestna história uvádza aj staršie sídlo v údolí Roňavy, ktoré malo byť zničené počas tureckých výpadov. Túto udalosť obecný zdroj podáva ako pravdepodobnú, nie ako bezpečne doložený dátum či konkrétny historický záznam.
Názov Ujvaroš sa zachoval v miestnom používaní. Obecný prehľad spája názov Szalancujvaroš s obdobím pomaďarčovania a uvádza, že slovenské úradné pomenovanie sa presadilo po roku 1921. V roku 1869 mala obec podľa toho istého zdroja 554 obyvateľov; v roku 1961 ich bolo 665. Poľnohospodárstvo zostávalo dôležitou súčasťou živobytia a v roku 1957 tu založili poľnohospodárske družstvo.
Kostoly a miestne kultúrne pamiatky
Najvýraznejšou historickou stavbou obce je gréckokatolícky Kostol sv. Ducha, postavený v roku 1868. Obec ho označuje za svoju dominantu. V roku 1992 pribudol rímskokatolícky Kostol sv. Anny. Ide o dve odlišné cirkevné stavby, ktoré dokladajú náboženskú rozmanitosť miestnej komunity; obecný historický prehľad uvádza zastúpenie gréckokatolíkov aj rímskokatolíkov.
Informácie o bohoslužbách a aktuálnej dostupnosti kostolov je vhodné overiť priamo u miestnych farností. Zverejnené údaje o roku výstavby samy osebe nepotvrdzujú, že sú interiéry pravidelne prístupné návštevníkom.
Folklór a život v obci
Folklórna skupina Roňva nadväzuje na miestnu spevácku tradíciu. Ženy v obci obnovili spevácku skupinu v roku 2011 a o dva roky neskôr sa k nim pridali muži. Názov odkazuje na potok, ktorý preteká obcou. V repertoári sú ľudové piesne a pásma čerpajúce z miestnych zvykov a nárečového prostredia; skupina vydala aj album Hore Ujvarošom.
Obec uvádza medzi miestnymi organizáciami aj dobrovoľný hasičský zbor a materskú školu. Praktické informácie pre návštevu, napríklad aktuálne autobusové spojenia a oznamy o podujatiach, treba kontrolovať v cestovnom poriadku a na oficiálnych stránkach obce, pretože sa môžu meniť.
Čo sa oplatí vedieť pred návštevou
- Slanské Nové Mesto leží v okrese Košice-okolie na juhovýchodnom úpätí Slanských vrchov.
- V obci sa nachádzajú gréckokatolícky Kostol sv. Ducha z roku 1868 a rímskokatolícky Kostol sv. Anny z roku 1992.
- Potoky Roňava a Slančík pretekajú zastavanou časťou obce.
- Aktuálne autobusové poriadky a informácie o dianí v obci zverejňuje obecná samospráva.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.