← Späť na zoznam

Pača

Pača

📍 Základné informácie Poloha: Obec Pača sa nachádza v Košickom kraji, v okrese Rožňava. Rozloha: 25,58 km² Počet obyvateľov: 524 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 418 m n. m. Prvá písomná zmienka: 133…

Košický

Pača je obec v okrese Rožňava v Košickom kraji, položená v údolí Pačianskeho potoka na juhovýchode Slovenského rudohoria. Jej dejiny siahajú prinajmenšom do 14. storočia a charakter obce formovali valašské pastierstvo, neskôr aj miestna ťažba rúd. Zachovali sa tu sakrálne a ľudové stavebné pamiatky, ktoré približujú historický život v tejto časti Gemera.

Poloha v údolí Slovenského rudohoria

Pača leží neďaleko Krásnej Hôrky a približne šesť kilometrov vzdušnou čiarou od Rožňavy. Obec sa rozkladá v hôrnom údolí pri Pačianskom potoku. Jej chotár má hornatý až kopcovitý reliéf a smerom na sever zasahuje pod masív Volovca. K výrazným vrchom a lokalitám uvádzaným v okolí patria Rákoša, Čertova skala, Ostrý vrch, Panský vrch a Pipitka.

Stred obce leží v nadmorskej výške približne 428 metrov; nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 400 do 1 252 metrov. Katastrálne územie má výmeru približne 25,58 km². Pača patrí do hornatejšieho zázemia Horného Gemera, kde sa sídla v údoliach stretávajú s rozsiahlejšími lesnými svahmi.

Obec leží v katastri Chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy, ktoré chráni biotopy viacerých druhov vtákov. Ide o územie s ochranou zameranou na prírodu a jej druhy; nie je to samo osebe potvrdenie turistickej trasy ani konkrétneho prístupového bodu v Pači.

Od valašskej osady k obci

Najstaršia písomná zmienka o Pači pochádza z roku 1338, keď sa uvádza historické pomenovanie Pachapataka. Obecná história spája jej raný vývoj s hradným panstvom Krásna Hôrka. Medzi vlastníkmi sa uvádzajú Máriássyovci a neskôr Bebekovci; od roku 1578 mali byť zemepánmi Andrássyovci. Obyvatelia boli spájaní s valašským osídlením a pastierskym spôsobom života. Chovali najmä ovce a kozy a pastierstvo bolo dôležitým zdrojom obživy.

V polovici 16. storočia Paču podľa obecnej kroniky dvakrát zasiahlo turecké pustošenie, v rokoch 1556 a 1570. Neskôr, v rokoch 1644 až 1645, obyvateľstvo trpelo násilnosťami a zásobovacími nárokmi vojsk počas povstaleckých a cisárskych ťažení. Tieto udalosti sú súčasťou širších nepokojných dejín Gemera.

V roku 1828 evidovali v obci 97 domov a 730 obyvateľov. V 19. storočí sa v chotári okrem železnej rudy dobýval aj antimón. Staršie pramene spomínajú banské názvy a ťažbu už od 17. storočia; medzi nimi aj miestny názov Medená baňa. Baníctvo tak dopĺňalo staršiu pastiersku ekonomiku, hoci dostupné údaje neukazujú, že by sa Pača stala veľkým banským centrom.

Obec v 20. storočí

Dejiny obce v 20. storočí poznamenali politické zmeny aj postupné budovanie miestnej infraštruktúry. V novembri 1938 obsadilo horthyovské Maďarsko južnú časť okresu; obyvatelia Pače sa oslobodenia dočkali 22. januára 1945. Po vojne nasledovalo obdobie rozsiahlejších zmien v obci. Novú cestu dokončili v roku 1951 a prvý autobus do Pače prišiel 1. októbra 1952. Elektrifikáciu obecná história datuje do roku 1958.

V nasledujúcich desaťročiach pribudli alebo sa rozvíjali spoločenské a športové zariadenia. Kultúrny dom sa začal stavať v roku 1972 a do užívania ho odovzdali v decembri 1973. Obecná kronika zaznamenáva aj výstavbu ihriska a nákupného strediska. Tieto údaje dokresľujú prechod od tradičnej vidieckej obce k modernejšiemu zázemiu pre každodenný život obyvateľov.

Kostol a ľudový dom

Dominantnou sakrálnou stavbou obce je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, postavený v roku 1803. Ide o klasicistickú blokovú stavbu na obdĺžnikovom pôdoryse so sedlovou strechou a murovanými štítmi. Kostol nahradil starší drevený chrám, ktorý sa v obecných záznamoch spomína už v roku 1766 a stál na mieste nazývanom Domanka.

Významným dokladom miestnej ľudovej architektúry je ľudový dom na Hlavnej ulici č. 21, ktorý obecná výročná správa uvádza ako zapísanú kultúrnu pamiatku. Dom postavili koncom 19. storočia z váľkov. V jeho usporiadaní sa zachovala čierna kuchyňa s otvoreným ohniskom, z ktorej sa vykurovala veľká pec v prednej izbe. Táto dispozícia približuje praktické riešenie tradičného vidieckeho bývania.

V máji 2026 sa uskutočnilo otvorenie zrekonštruovaného ľudového domu. Priestor má slúžiť na uchovávanie miestnych tradícií a na kultúrne podujatia či stretnutia obyvateľov; aktuálne možnosti návštevy je vhodné overiť priamo v obci.

Folklór a život v Pači

Miestnu hudobnú tradíciu udržiava Folklórna skupina Bučina, založená v roku 2009. Zbiera a interpretuje piesne z Pače, ktoré sa spievali pri spoločenských príležitostiach, napríklad na svadbách a krstinách. Jej repertoár zahŕňa aj piesne z iných oblastí Slovenska. Skupina vystupuje na obecných i regionálnych podujatiach a podieľala sa aj na nahrávkach venovaných miestnym svadobným piesňam.

Pača je podľa obecnej stránky spätá aj s chovom oviec. Ten nadväzuje na staršie pastierske tradície regiónu a v obci sa uvádza možnosť zakúpiť si výrobky z ovčieho mlieka. Obecná stránka spomína tiež miestne športové a záujmové aktivity, no ich aktuálny program či dostupnosť sa môže meniť.

Počet obyvateľov a praktické informácie

Podľa demografických údajov zverejnených obcou mala Pača k 31. decembru 2025 celkovo 528 obyvateľov. Pri návšteve sa oplatí počítať s tým, že ide o menšiu obec s pamiatkami rozptýlenými v jej zastavanom území; dostupnosť interiérov ani organizované prehliadky nie sú v uvedených podkladoch potvrdené.

  • Okres: Rožňava; kraj: Košický.
  • Rozloha: približne 25,58 km².
  • Nadmorská výška stredu obce: približne 428 m.
  • Prvá písomná zmienka: rok 1338.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *