Miklušovce
Miklušovce sú obec v okrese Prešov v Prešovskom kraji, rozložená v členitej krajine na rozhraní Šarišskej vrchoviny a Čiernej hory. Jej najvýraznejšou historickou pamiatkou je gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorého najstaršie časti pochádzajú z 13. storočia.
Poloha a krajinný ráz
Obec leží v doline potoka Sopotnica, ktorý preteká jej územím a patrí do povodia Hornádu. Katastrálne územie s rozlohou približne 722 hektárov susedí s Klenovom, Kvačanmi a Sedlicami v Prešovskom kraji a s Malou Lodinou a Margecanmi v Košickom kraji. Miklušovce preto spájajú krajinné celky a obce na pomedzí dvoch samosprávnych krajov.
Severná časť katastra geomorfologicky patrí do oblasti Šarišskej vrchoviny a Šarišskej a Širockej brázdy. Na juhu zasahuje do územia Čierna hora, konkrétne jej podcelky Roháčka a Bujanovské vrchy. Rozmanitosť podložia dokladajú pieskovce, ílovce, vápence a zlepence na severe, pás kremencov a bridlíc v strednej časti aj horniny vulkanického pôvodu na juhu.
Územie má prevažne vrchovinový charakter. Lesy, lúky a poľnohospodársky využívané plochy tvoria pestrú vidiecku krajinu, no nie všade sú svahy a doliny rovnako prístupné. Sopotnica je hlavný tok obce; v jej povodí sa nachádzajú aj menšie, bezmenné vodné toky.
- Kraj a okres: Prešovský kraj, okres Prešov.
- Výmera katastra: približne 722 ha.
- Hlavný vodný tok: Sopotnica, ľavostranný prítok Hornádu.
- Susedné obce: Klenov, Kvačany, Sedlice, Malá Lodina a Margecany.
Osídlenie a stredoveké dejiny
Najstaršia písomná zmienka o Miklušovciach pochádza z roku 1330. V historických dokumentoch sa obec objavuje pod viacerými podobami názvu vrátane mien Mykleusuagasa a Micloysuagasa; v roku 1927 sa ustálil dnešný názov. Miestna história uvádza, že sídlo vzniklo podľa zákupného práva, pri ktorom osadníci zakladali obec spolu so šoltýsom. Názov Mykloswagasa sa vysvetľuje ako „Miklušova Poruba“.
V 14. a 15. storočí sa vlastníctvo obce menilo medzi šľachtickými rodmi. Miklušovce najprv patrili šľachticom z Drienova, neskôr ich kráľ Žigmund daroval späť drienovským šľachticom a v roku 1391 pripadli šľachticom zo Sečoviec. V ďalších obdobiach boli majetkovou súčasťou panstva Richnava. Podľa obecnej histórie sa v roku 1427 zdanilo 39 sedliackych port, čo naznačuje, že obec bola vtedy významným sídlom v okolí.
V 18. storočí patrili Miklušovce Semseyovcom a Görgeyovcom, v 19. storočí Ghillányiovcom. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a tkáčstvom; v menšej miere sa venovali furmanstvu, kováčstvu a kamenárstvu. Miestne záznamy spomínajú aj mlyn poháňaný vodným kolesom a ťažbu pieskovca. Rok 1889 poznačil rozsiahly požiar, po ktorom obec obnovovali.
Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky
Gréckokatolícky chrám je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí k najcennejším dokladom stredovekej sakrálnej architektúry v obci. Pôvodná stavba vznikla najneskôr koncom 13. storočia. Z jej ranogotickej podoby sa zachovala najmä svätyňa s gotickou rebrovou klenbou a časť stien lode. Dnešný vzhľad je výsledkom viacerých úprav a opráv.
Loď dostala klenbu v 17. storočí a klasicistická veža bola pristavaná v roku 1812. Po požiari v roku 1889 nasledovali opravy aj v 20. storočí. Chrám je jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom. K jeho historickému inventáru patrí kamenná krstiteľnica datovaná do 13. storočia, evanjeliár vytlačený vo Ľvove v roku 1690 a antimenzion z rokov 1718 až 1730.
Pri prípravných reštaurátorských prácach v roku 2000 sa v podkroví na severnej stene objavili stopy pôvodných nástenných malieb, ktoré pochádzajú najneskôr zo 14. storočia. Miestna farnosť zároveň uchováva staré matriky; najstaršie zachované záznamy sa začínajú rokom 1785. Chrám je aktívnym bohoslužobným miestom, preto si návštevník má prípadnú prehliadku interiéru vopred dohodnúť.
Príroda a ochrana krajiny
Väčšina katastra sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany prírody. Podľa obecného programu rozvoja sa tu nenachádza samostatné maloplošné chránené územie ani územie európskeho významu. Do časti katastra však zasahuje Chránené vtáčie územie Volovské vrchy, rozsiahla lokalita siete Natura 2000 významná pre ochranu viacerých lesných a dravých druhov vtákov.
Prírodné pomery sa menia spolu s nadmorskou výškou a reliéfom: v dokumentácii obce sa uvádza mierne teplá vrchovinová klíma na severe a chladnejšie podmienky v časti južného a západného okraja. Sústava menších tokov a svahov zároveň znamená, že pri prívalových alebo dlhotrvajúcich dažďoch môžu byť niektoré miesta v katastri ohrozené stekajúcou vodou či lokálnym rozvodnením tokov.
Čo si v obci všimnúť
Pri spoznávaní Miklušoviec je najistejším východiskom ich stredoveký chrám a samotná poloha obce v doline Sopotnice. Kamenárska minulosť sa pripomína aj v miestnom podaní o pieskovci, z ktorého mala byť zhotovená krstiteľnica. Obecná pečať z roku 1786 zobrazuje vzpínajúceho sa jeleňa; tento motív sa stal základom obecnej heraldiky.
V obci pôsobí gréckokatolícka farnosť. Návštevníci by mali rozlišovať medzi verejným pohybom po obci a prístupom do pamiatky: pravidelný režim prehliadok chrámu ani turistické služby sa z dostupných podkladov nepodarilo potvrdiť. Aktuálne informácie o bohoslužbách alebo možnosti návštevy je vhodné overiť priamo u farnosti či samosprávy.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.