Krokava
Krokava je malá horská obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji. Leží na južnom svahu Tŕstia vo východnej časti Slovenského rudohoria a jej kataster siaha od horského sídla až po chránené územia v okolí masívu. Miesto je späté s pastierstvom, historickou zvonicou a prírodnou rezerváciou Tŕstie.
Poloha a krajinný charakter
Stred obce leží približne 787 metrov nad morom. Katastrálne územie má rozlohu približne 1 040 hektárov a podľa obecného profilu sa jeho nadmorské výšky pohybujú zhruba od 750 do 1 121 metrov. Krajina má prevažne hornatý reliéf; severná časť katastra zahŕňa aj vrchovinový terén. V okolí osídlenia sa striedajú otvorenejšie plochy s lesmi, v ktorých prevládajú bukové porasty.
Krokava leží v pramennej oblasti východných prítokov Blhu a Západného Turca. Vďaka polohe pod Tŕstím je obec vhodným východiskovým bodom na spoznávanie horskej krajiny, jej miestne cesty a chodníky však treba plánovať podľa aktuálnej mapy a podmienok v teréne.
Najstaršia písomná zmienka a dejiny obce
Najstarší doložený názov obce je Crokwa, zaznamenaný v roku 1427. V roku 1450 sa objavuje pod podobou Krokowa a názov Krokava je doložený v roku 1920. V stredoveku patrila Derencsényiovcom, ktorí tu podľa obecnej historickej stránky vlastnili šesť port. Neskôr sa medzi vlastníkmi uvádzajú Koháryovci, Coburgovci a ďalší zemepáni.
Obecná história uvádza, že po tureckom spustošení po roku 1550 zostala Krokava opustená až do druhej polovice 17. storočia. V roku 1828 tu žilo 402 obyvateľov v 47 domoch. Ich živobytie bolo založené najmä na poľnohospodárstve, chove dobytka a pastierstve. Po roku 1918 sa obyvatelia venovali aj tkáčstvu a výrobe dreveného riadu; niektorí odchádzali za sezónnou prácou do baní.
Obecná stránka spomína aj pôsobenie partizánskych skupín v Krokave počas Slovenského národného povstania a druhej svetovej vojny. Toto obdobie dopĺňa obraz obce, ktorej horská poloha ovplyvnila každodenný život aj hospodárske možnosti.
Zvonica – najstaršia pamiatka
Najstaršou pamiatkou Krokavy je zvonica datovaná do konca 18. storočia. Je výraznou súčasťou miestneho historického dedičstva a pripomína sakrálnu architektúru menších vidieckych sídel. Dostupné obecné informácie neuvádzajú podrobný opis jej konštrukcie ani údaje o možnosti vstupu, preto ju možno spoľahlivo predstaviť predovšetkým ako historickú zvonicu obce.
Tŕstie a ochrana prírody
Časť katastra Krokavy zasahuje do prírodnej rezervácie Tŕstie. Chránené územie leží vo vrcholovej časti rovnomenného masívu v Stolických vrchoch, ktoré sú súčasťou Slovenského rudohoria. Odborný materiál Správy Národného parku Muránska planina opisuje na Tŕstí lesné spoločenstvá, prameniská a prechodné rašeliniská. Medzi charakteristické rastliny patrí rosička okrúhlolistá.
Kataster Krokavy je zároveň zahrnutý do ochranného pásma Národného parku Muránska planina. To je dôležité rozlišovať od samotného územia národného parku: obec sa nachádza v jeho ochrannom pásme, nie je správne bez ďalšieho spresnenia označovať celý jej kataster za územie národného parku.
Horský život a návšteva Krokavy
Horská poloha a historické väzby na chov dobytka a pastierstvo formovali charakter obce. Obecné informácie uvádzajú v jej chotári aj lyžiarske stredisko, jeho súčasnú prevádzku však nemožno považovať za potvrdenú. Pred plánovaním zimnej návštevy si preto treba osobitne overiť, či je areál otvorený a aké služby poskytuje.
Krokava je predovšetkým malým sídlom v horskom prostredí, nie miestom, pri ktorom možno bez overenia sľubovať kompletné turistické zázemie. Návštevníkom sa oplatí vopred preveriť dopravu, stav prístupových ciest a aktuálny priebeh trás. V okolí Tŕstia treba rešpektovať pravidlá ochrany prírody a pohybovať sa po aktuálne vyznačených trasách.
- Poloha: okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj; južný svah Tŕstia.
- Najstaršia pamiatka: zvonica z konca 18. storočia.
- Prírodné zaujímavosti: prírodná rezervácia Tŕstie a ochranné pásmo Národného parku Muránska planina.
Čím je Krokava osobitá
Krokavu charakterizuje spojenie vysoko položenej obce s okolitou horskou krajinou, starou pastierskou tradíciou a prírodne cenným územím Tŕstia. Jej historické jadro pripomína zvonica, kým krajinný kontext tvoria lesy, prameniská a vrchoviny Slovenského rudohoria. Pri návšteve je vhodné vnímať obec aj jej okolie ako živé sídlo a chránenú krajinu, nie iba ako turistickú atrakciu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.