Krčava
Krčava je obec v okrese Sobrance v Košickom kraji, na východe Slovenska pri hranici s Ukrajinou. Leží približne osem kilometrov juhovýchodne od Sobraniec a jej kataster zasahuje do Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy. K miestnym zaujímavostiam patrí gréckokatolícky chrám z 19. storočia, pozostatky kúrie a chránený Krčavský platan.
Poloha a charakter obce
Krčava sa nachádza v zemplínskej časti východného Slovenska, v zázemí okresného mesta Sobrance. Obecný web uvádza vzdialenosť približne osem kilometrov od Sobraniec a dva kilometre od hraničného priechodu na Ukrajinu. Poloha pri štátnej hranici a na cestnom spojení smerom k Vyšnému Nemeckému ovplyvňuje jej dopravný význam, hoci samotná obec je predovšetkým menším vidieckym sídlom.
Územie leží na prechode medzi rovinatou Sobraneckou rovinou a pahorkatinou Petrovského predhoria. Kým zastavaná časť a okolie majú prevažne nížinný charakter, severozápadná časť katastra dosahuje vyššie polohy. V krajine sa striedajú poľnohospodársky využívané plochy, lúky, pasienky a lesné porasty. Kataster má podľa územnoplánovacích podkladov približne 8,7 km².
Dejiny Krčavy
Krčava sa v písomných prameňoch uvádza od roku 1302 pod podobou názvu Korchua. Obecný program rozvoja spomína aj doklad z roku 1287, ktorý sa týka Krčavy a tunajšieho zemepána; presný vzťah tohto dokladu k uvádzanej prvej zmienke nie je v dokumente podrobnejšie objasnený. V nasledujúcich storočiach sa názov zapisoval v rôznych podobách. V stredoveku patrila obec zemianskym vlastníkom a v 16. a 17. storočí šľachticom z Michaloviec.
Cez Krčavu v minulosti viedla krajinská cesta z Michaloviec cez Tibavu smerom na Užhorod a Mukačevo. Jej poloha na trase spájajúcej vnútrozemie s prihraničným územím bola súčasťou jej historického kontextu. V 17. a na začiatku 18. storočia sa sídlo vyľudňovalo; obecný rozvojový dokument uvádza, že v rokoch 1715 až 1720 Krčava nejestvovala a neskôr bola znovu osídlená. Prehľad dejín obce zachytáva aj vlastníctvo veľkostatkov rodinou Guttmanovcov koncom 19. storočia.
Chrám, kúria a miestne stopy minulosti
Najvýraznejšou historickou sakrálnou stavbou obce je gréckokatolícky chrám zasvätený svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi, postavený v roku 1829. V Krčave stojí aj rímskokatolícky kostol zasvätený svätému evanjelistovi Matúšovi, ktorý bol postavený v roku 2003. Tieto údaje dokladajú prítomnosť dvoch cirkevných tradícií; podrobnosti o interiéroch, architektonických prvkoch ani režime sprístupnenia sa v použitých obecných podkladoch neuvádzajú.
Z niekdajšieho kaštieľa či kúrie spájaného s grófom Gutmanom sa zachovali iba pozostatky. Obecný program rozvoja ho uvádza ako miestnu historickú zaujímavosť, nie ako udržiavaný návštevnícky objekt. Ďalšou stopou niekdajšej výroby je stojaci komín bývalej tehelne. Jeho prítomnosť pripomína hospodárske aktivity, ktoré sa viazali na obec a jej okolie.
Príroda a ochrana krajiny
Kataster Krčavy je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy. Toto územie chráni biotopy viacerých druhov vtákov európskeho významu a sťahovavých vtákov; zaradenie obce do jeho hraníc však samo osebe neznamená, že každá časť katastra je osobitne upravenou turistickou lokalitou. Obec zároveň uvádza ochranné pásmo vodného zdroja a ochranné pásmo zdroja minerálnych vôd Sobranecké kúpele.
V katastri sa nachádza Krčavský platan, vyhlásený za chránený strom. Ochranný predpis ho identifikuje ako platan javorolistý a uvádza jeho polohu v katastrálnom území Krčava. Pri návšteve stromu treba rešpektovať jeho ochranný režim a nevstupovať na súkromné pozemky bez súhlasu vlastníka.
Krčava pre návštevníkov
Krčava je vhodná najmä na krátke spoznávanie pohraničnej obce a jej miestnych historických a prírodných prvkov. Dostupné podklady nepotvrdzujú konkrétnu značenú turistickú trasu, vyhliadkový bod ani organizované návštevnícke služby, preto ich nemožno považovať za súčasť ponuky obce. Pred návštevou sakrálnych stavieb je vhodné overiť si možnosť vstupu priamo u príslušnej cirkevnej správy.
- Okresné mesto Sobrance leží približne osem kilometrov od obce.
- Krčava sa nachádza blízko hraničného priechodu na Ukrajinu.
- Medzi miestne zaujímavosti patria chrám svätých Petra a Pavla, pozostatky kúrie, komín bývalej tehelne a chránený Krčavský platan.
Obecné podklady opisujú Krčavu ako územie s prevažne poľnohospodárskou krajinou a menším podielom lesov. Pri plánovaní návštevy preto treba rozlišovať medzi prechodom obcou a výletom do prírody: bez overenej trasy alebo prístupu k jednotlivým lokalitám nie je vhodné predpokladať, že každý poľný či lesný úsek je voľne priechodný.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.