Kľušov
Kľušov je obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji, v historickom regióne Šariš. Leží približne sedem kilometrov južne od Bardejova, v severovýchodnej časti Bartošovskej kotliny a na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd. Jej dejiny dokladajú stredoveké písomné zmienky, archeologické nálezy aj premeny sídla, ktoré ležalo pri starej ceste z Prešova smerom do Poľska.
Poloha a krajina
Územie obce má rozlohu približne 15,37 km². Východnú časť chotára tvorí vyvýšený, zalesnený horský chrbát; smerom na západ prechádza krajina do nižšej, prevažne poľnohospodársky využívanej pahorkatiny Bartošovskej kotliny. Nadmorská výška sa v chotári pohybuje približne od 298 do 532 metrov, pričom stred obce leží v nadmorskej výške okolo 317 metrov.
Podložie tvoria najmä treťohorné flyšové horniny, predovšetkým pieskovce a bridlice. V údoliach a na miernejších svahoch sa nachádzajú mladšie štrkové, piesčité a ílovité uloženiny. Krajinný ráz tak spája obývané údolie a poľnohospodársku pôdu so zalesnenými vyvýšeninami na východe.
Potoky a povodie
Vodné toky v katastri smerujú na sever a patria do povodia Tople. Obcou preteká Kľušovský potok, nazývaný aj Brodok. K významným tokom v chotári patrí Šibská voda, ktorá tu prijíma Brodok a Richvaldský potok. Brodok odvádza vodu z veľkej časti územia obce a v minulosti spôsoboval záplavy. Miestny potok bol preto v rokoch 1972 až 1975 regulovaný.
Rozvodnenie Brodoka sa spomína aj v súvislosti s archeologickým nálezom kamennej sekerky v roku 1964. Obec zaznamenala tiež rozsiahlu povodeň v júni 1935, ktorá zasiahla jej nižšie položenú časť. Tieto udalosti pripomínajú, že miestne vodné toky sú dôležitou súčasťou krajiny aj dejín sídla.
Archeologické stopy a prvé písomné zmienky
Predhistorické osídlenie okolia nie je systematicky preskúmané, no východná časť katastra je známa nálezmi pravekých mohýl. Nachádzajú sa na zalesnenom hrebeni Kobylskej hory, v priestore pri hranici chotárov Kľušova a Bardejova. Odborné spracovanie ich spája s eneolitickým osídlením a kultúrnym okruhom šnúrovej keramiky. Pri interpretácii týchto nálezov treba odlišovať archeologické doklady od úplného poznania najstarších dejín obce.
Prvá písomná zmienka o Kľušove pochádza z roku 1332. V súpise pápežských desiatkov sa sídlo uvádza pod nemeckým názvom Senvalt, odvodeným od pomenovania Schönwald, teda „pekný les“. Zmienka o farskom kostole a mlyne naznačuje, že obec existovala už pred týmto dátumom. V roku 1351 sa objavuje v listine Spišskej kapituly, ktorá sa týkala vymedzenia majetkových hraníc.
Od stredovekej obce k 20. storočiu
Dejiny Kľušova boli úzko späté s Bardejovom. Mesto vlastnilo majetkové podiely v obci a v 15. storočí tu mali práva aj príslušníci rodu Zápoľskovcov. Vojenské nepokoje a hospodárske ťažkosti v tomto období prispeli k úbytku obyvateľstva. V roku 1427 sa v daňovom súpise uvádza 35 usadlostí; v roku 1496 už obec podľa historického prehľadu výrazne zoslabla.
V roku 1600 tu stálo 35 obývaných poddanských domov a obec mala kostol, faru i školu. V roku 1756 ju Bardejov predal zemianskej rodine Klobušických; jej vlastníctvo trvalo do zrušenia poddanstva v roku 1848. V 19. storočí obec poškodili dva veľké požiare: v roku 1820 zostalo podľa obecného historického prehľadu nepoškodených iba niekoľko usadlostí a požiar v roku 1886 zničil približne polovicu obce a poškodil kostol.
Počas prvej svetovej vojny sa v decembri 1914 Kľušov ocitol v priestore bojov medzi ruskou a rakúsko-uhorskou armádou. Neskoršie zmeny priniesli postupné budovanie miestnej infraštruktúry: elektrina bola zavedená v roku 1942, pravidelná autobusová linka začala premávať v roku 1954 a v 70. rokoch sa budoval vodovod aj reguloval potok.
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Výraznou stavbou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda. Plány vypracoval staviteľ Viliam Antony z Bardejova. Základný kameň posvätili 12. júla 1970 a kostol dokončili v roku 1972; slávnostná posviacka sa konala 9. júla. Stavbu financovali obyvatelia, veriaci z kobylskej farnosti aj rodáci žijúci mimo obce.
Kostol prešiel rozsiahlou rekonštrukciou v roku 2002, ktorá sa skončila jeho konsekráciou. Nejde o neskorogotickú stavbu z roku 1972, ako uvádza pôvodný podklad: obecné zdroje dokladajú výstavbu v rokoch 1970 až 1972 a tvrdenie o gotickom slohu nepodporujú.
Miestny život a návšteva
Ku kultúrnemu životu Kľušova patrí dychová hudba Kľušovanka, založená v roku 1978, a tradícia Dňa obce, ktorá sa spája s rekonštrukciou kostola v roku 2002. Obec na svojom webe uvádza aj základnú školu s materskou školou, športové aktivity a ochotnícke divadlo. Tieto údaje dokresľujú, že Kľušov nie je iba historickým sídlom, ale aj fungujúcou obcou s miestnym spoločenským zázemím.
Pri spoznávaní okolia možno vychádzať z polohy obce medzi údolím Brodoka a zalesnenými svahmi na východe. Pre konkrétnu turistickú trasu, jej značenie či parkovanie sa však nepodarilo potvrdiť dostatok spoľahlivých údajov, preto ich nemožno odporúčať ako overené návštevnícke služby. Kľušov je administratívne súčasťou okresu Bardejov a Prešovského kraja, nie Košického kraja ani okresu Sabinov.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.