Kostol sv. Cyrila a Metoda
Kostol Povýšenia svätého Kríža stojí v Cajle, mestskej časti Pezinka v Bratislavskom kraji. Barokovú stavbu postavili v roku 1740 pre miestnych obyvateľov; jej zvon nesie aj reliéf svätých Cyrila a Metoda, kostol však nie je zasvätený týmto vierozvestcom.
Kostol v Cajle, nie kostol svätých Cyrila a Metoda
Názov Kostol sv. Cyrila a Metoda sa s Pezinkom spája nesprávne. Miestny rímskokatolícky kostol v Cajle je zasvätený Povýšeniu svätého Kríža. Zámena môže súvisieť s reliéfom Cyrila a Metoda na jednom z jeho zvonov. Práve zasvätenie, nie motív na zvone, určuje názov chrámu.
Kostol sa nachádza v centrálnej časti Cajly pri uliciach Cajlanská a Dona Sandtnera. Mestské múzeum v Pezinku ho uvádza v zozname mestských pamätihodností. Podľa dostupného pamiatkového záznamu nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka.
Od kostola v Zumbergu k chrámu v Cajle
Pred postavením vlastného kostola chodili Cajlania na bohoslužby do kostola svätého Jozefa v Zumbergu, zaniknutej osade v okolí dnešného Pezinka. Sumbergský kostol dal v roku 1659 postaviť taliansky staviteľ Giovanni Battista Raua na mieste staršieho kostola svätého Mikuláša. Keď Cajla získala vlastný chrám, význam staršieho kostola postupne klesal. V roku 1824 ho zbúrali a časť jeho zariadenia previezli do Cajly a okolitých obcí.
Kostol Povýšenia svätého Kríža vznikol v roku 1740. Pôvodne mal jednoduchú dispozíciu: tvorila ho jedna loď so svätyňou a nemal vežu. Tá pribudla až v 19. storočí. Príbeh chrámu tak súvisí nielen s náboženským životom Cajly, ale aj so zánikom susedného sídla a presunom jeho cirkevného vybavenia.
Baroková stavba a jej prestavby
Kostol je jednoloďová stavba na obdĺžnikovom pôdoryse s polygonálnym záverom svätyne. Interiér lode je zaklenutý krížovou klenbou. Veža štvorcového pôdorysu stojí pri východnej fasáde a završuje ju štíhla ihlanová strecha. Okná s polkruhovým zakončením presvetľujú loď aj priestor svätyne.
Výraznejšie úpravy sa uskutočnili koncom 60. rokov 20. storočia. Za pôvodnou svätyňou vznikla ďalšia miestnosť a do deliacej steny otvorili priechod. Oltár sa tým ocitol medzi pôvodným priestorom kostola a prístavbou. Súčasťou úprav bola aj malá sakristia a schodisko k veži. Táto nezvyčajná dispozícia je dôležitým prvkom dnešného interiéru.
Oltár, obrazy a vnútorné zariadenie
Pôvodný hlavný oltár odstránili pri prestavbe v 20. storočí. Oltárny obraz Korunovanie Panny Márie, reštaurovaný v roku 1947 Augustínom Bartom, sa dnes nachádza v zadnej miestnosti. V kostole sú aj drevené plastiky svätého Rocha a svätého Šebastiána. Novšie liturgické zariadenie vytvorili Peter a Gabriel Fraňovci; reliéf Dobrého pastiera na ambóne je dielom Štefana Baču.
Tri zvony a ich historické motívy
Vo veži sú tri zvony rôzneho veku. Dva väčšie odliali bratia Fischerovci v Trnave: zvon Panna Mária v roku 1930 a zvon Svätý kríž v roku 1922. Tretí, menší zvon z roku 1792, ulial bratislavský zvonolejár Ján Ernest Christelly. Je zasvätený svätému Jurajovi a slúži ako umieračik.
- Na zvone Panna Mária z roku 1930 sú reliéfy Panny Márie a svätých Cyrila a Metoda.
- Zvon Svätý kríž z roku 1922 pripomína zasvätenie kostola motívom kríža.
- Najstarší z trojice, zvon svätého Juraja, vznikol v roku 1792.
Areál bývalého cintorína
Kostol obklopuje areál niekdajšieho cintorína. Zachovala sa časť pôvodného múru a dva kamenné náhrobky. V areáli je aj kamenné pódium s krížom, pri ktorom sa kedysi slúžila hodová svätá omša, a starý kovový poľný oltár. Pred hlavným vchodom stojí drevená plastika kríža od Petra Fraňa.
Pri bočnom vstupe sú pamätníky obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Súčasťou pomníka venovaného padlým v druhej svetovej vojne je kaplnka so sochou Panny Márie Lurdskej. Kostol a jeho okolie preto zachytávajú viacero vrstiev cajlanskej pamäti: náboženskú, pohrebnú aj občiansku.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.