Jasov
Jasov je obec v okrese Košice-okolie, v Košickom kraji, ležiaca v doline Bodvy na rozhraní Košickej kotliny a Slovenského krasu. Jej dejiny formovali premonštrátske opátstvo, baníctvo a remeslá; v jej katastri sa nachádza aj Jasovská jaskyňa, súčasť lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Poloha a základné údaje
Obec leží približne 28 kilometrov od Košíc a jej územím preteká rieka Bodva. K miestnym vodným tokom patrí aj potok Olšava a obec uvádza sústavu Jasovských rybníkov. V okolí sa stretáva osídlená dolina s krasovým reliéfom a zalesneným územím Slovenského krasu.
Jasov má rozlohu 35,42 km² a jeho stred leží v nadmorskej výške 263 metrov. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2021 v ňom žilo 3 535 ľudí. Súčasťou obce je aj miestna časť Počkaj, ktorej názov pripomína banícku a priemyselnú minulosť územia.
Osídlenie a stredoveké dejiny
Archeologické nálezy z Jasovskej jaskyne dokladajú, že človek využíval toto územie už v praveku. Nálezy a stopy osídlenia sú spájané s paleolitom, neolitickou bukovohorskou kultúrou, dobou bronzovou aj staršou železnou dobou. Jaskyňa tak nie je iba prírodnou dominantou, ale aj významným miestom na poznávanie dávneho osídlenia doliny Bodvy.
Vývoj obce je úzko spätý s premonštrátskym rádom. Na prelome 12. a 13. storočia tu vznikol kláštor, ktorý bol spätý s varadínskym premonštrátskym konventom. Jasov pôvodne patril k panstvu hradu Turňa a postupne sa rozvíjal ako banícka a trhová obec. Pramene rozlišujú najstaršiu správu o kláštore, datovanú približne do roku 1234, a listinu z roku 1243, ktorá sa vzťahuje na obec a jej obyvateľov.
V stredoveku mal kláštor aj funkciu hodnoverného miesta, teda inštitúcie, ktorá potvrdzovala právne úkony. Banícke postavenie Jasova dokladá aj listina z roku 1290, ktorou kráľ Ondrej III. potvrdil práva na ťažbu kovov s výnimkou striebra. Jasov sa v roku 1487 stal členom Zväzu hornouhorských banských miest. Ťažili sa tu najmä rudy; v novších obdobiach sa v okolí dobývalo aj železo a mramor.
Baníctvo a remeslá
Baníctvo v Jasove sprevádzala výroba a obchod. Obecné historické materiály spomínajú cech debnárov už v roku 1570 a na konci 17. storočia v Jasove pôsobilo viacero remeselníckych cechov. Zastúpené boli napríklad remeslá kováčov, hrnčiarov, čižmárov, krajčírov a stolárov. Ich niekdajšiu prítomnosť pripomínajú aj zachované cechové znaky.
V 19. storočí opátstvo prevádzkovalo alebo prenajímalo hospodárske a výrobné zariadenia vrátane mlynov, píly, tehelne a hámra. Na konci storočia sa rozšírila ťažba železnej rudy; z oblasti Počkaja viedla železničná vlečka, ktorá slúžila na prepravu suroviny. Erb obce dodnes spája dve dôležité stránky miestnej minulosti: zobrazuje archanjela Michala a banícke kladivká.
<h2Premonštrátsky kláštor a miestne pamiatky
Najvýraznejšou historickou stavbou obce je premonštrátsky kláštor s opátskym kostolom svätého Jána Krstiteľa. Súčasný neskorobarokový komplex vznikal podľa návrhu architekta Franza Antona Pilgrama. Výstavbu inicioval opát Andreas Sauberer; práce sa začali v roku 1746 a kostol slávnostne požehnali v roku 1766. Na výzdobe sa podieľali sochár Johann Anton Krauss a maliar Johann Lucas Kracker. Areál je národnou kultúrnou pamiatkou.
Súčasťou kláštorného dedičstva je rozsiahla knižnica, ktorej fond podľa údajov obce zahŕňa približne 80-tisíc zväzkov. Kláštor je činným cirkevným areálom, preto sa spôsob a možnosti návštevy interiérov môžu riadiť aktuálnym režimom opátstva.
Ďalšou významnou sakrálnou stavbou je farský kostol svätého Michala archanjela. Podľa obce má románske počiatky a neskôr bol prestavaný v gotickom štýle. Stojí pri miestnom cintoríne. V centre obce sa nachádza aj socha svätého Floriána, ktorú obec spája so založením dobrovoľného hasičského zboru v roku 1887.
Jasovská jaskyňa a chránená príroda
Jasovská jaskyňa sa nachádza na západnom okraji obce, vo východnej časti Slovenského krasu, na úpätí Jasovskej skaly a pri pravom brehu Bodvy. Je národnou prírodnou pamiatkou a patrí do cezhraničnej lokality Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1995. Zápis sa týka spoločnej krasovej lokality, nie iba samotnej jaskyne.
Podzemné priestory vznikali postupne pôsobením vody v krasových horninách. Jaskyňa je známa sintrovou výzdobou vrátane stalagmitov, stalagnátov a ďalších foriem. Významná je aj pre netopiere: zaznamenalo sa v nej 19 druhov a patrí k dôležitým zimoviskám podkovára veľkého. V minulosti slúžila ako útočisko; stopy jej historického využívania dokladajú aj nápisy a kresby, medzi nimi nápis datovaný rokom 1452.
Jaskyňa je sprístupnená verejnosti. Prehliadková trasa vedie iba časťou podzemia, pretože prístupné úseky predstavujú len časť jej celkovej dĺžky. Pri plánovaní návštevy treba overiť aktuálne otváracie hodiny a prevádzkové obmedzenia u Správy slovenských jaskýň.
Prístup do Jasova
Jasov je cestne dostupný z Košíc aj z Moldavy nad Bodvou. K obci vedú cesty II. triedy č. 548 a 550; do Jasova premávajú aj autobusy. Pri ceste za jaskyňou si treba preveriť jej aktuálny návštevný režim, keďže prevádzka a časy vstupov sa môžu meniť.
- Hlavné historické miesto obce: premonštrátsky kláštor a kostol svätého Jána Krstiteľa.
- Prírodná a archeologická lokalita: Jasovská jaskyňa na okraji obce.
- Vodné prvky uvádzané obcou: Bodva, potok Olšava a Jasovské rybníky.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.