Kostol sv. Petra a Pavla
V Liptovskej Sielnici je doložený historický rímskokatolícky kostol, ktorý sa v priebehu dejín spájal s patrocíniom Všetkých svätých a neskôr Panny Márie. Nešlo o Kostol sv. Petra a Pavla: pôvodný chrám zanikol pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara a jeho plánovaná rekonštrukcia v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline sa neuskutočnila.
Ktorý kostol patril k starej Sielnici
Stredoveký chrám stál v pôvodnej Liptovskej Sielnici, ktorú počas výstavby priehrady v 70. rokoch 20. storočia zatopila Liptovská Mara. Obec obnovili na novom mieste, približne dva kilometre severne od pôvodného sídla. Kostol preto dnes nemožno navštíviť ako zachovanú stavbu v novej obci.
Starší rímskokatolícky kostol býva označovaný ako Kostol Panny Márie alebo Kostol Narodenia Panny Márie. Odborný opis jeho stavebného vývoja uvádza, že pôvodne bol zasvätený Všetkým svätým a po barokovej prestavbe získal patrocínium Panny Márie, kráľovnej anjelov. Tieto pomenovania zachytávajú jednotlivé etapy, nie kostol zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi.
Stavebný vývoj a neskorogotická podoba
Presné datovanie kostola je zložité. Dlho sa považoval za ranogotickú stavbu z 13. storočia, no archeologický výskum spojený s prípravou výstavby priehrady v roku 1972 viedol k odlišnému záveru: zachovanú stavebnú fázu odborný opis kladie do neskorogotického obdobia, pravdepodobne približne do roku 1494. Kvadratické presbytérium pritom pôsobilo na svoju dobu archaicky.
Kostol tvorila jednoloďová stavba bez veže, s kvadratickým presbytériom a sakristiou na severnej strane. Presbytérium zaklenuli dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Jeho interiér osvetľovali okná s kamennými kružbami; na lodi sa zachovali menšie okenné otvory. Chrám obopínal opevňovací múr so strieľňami, čo bolo výrazným prvkom jeho podoby.
Reformácia a baroková prestavba
Počas reformácie kostol využívali protestanti. Neskôr sa jeho stavebný vzhľad výrazne zmenil: po roku 1750 ho rozšírili západným smerom, k novému priečeliu pristavali vežu, do lode vložili murovanú klenbu a upravili jej okná. S barokovou prestavbou súvisela aj zmena patrocínia na Pannu Máriu, kráľovnú anjelov.
Stavebný vývoj tak spájal staršie gotické prvky s neskoršími úpravami. Odborné záznamy uvádzajú medzi hodnotnými detailmi neskorogotické okenné kružby, rebrovú klenbu so svorníkmi a konzolami, portály a výklenkové pastofórium. Tieto prvky dokumentujú historickú hodnotu stavby, no nemožno ich zamieňať za dnes prístupné zariadenie kostola.
Zánik pri výstavbe Liptovskej Mary
Keď sa pripravovalo vodné dielo Liptovská Mara, kostol patril medzi hodnotné objekty v území určenom na zatopenie. V novembri 1974 z neho odoberali vybrané architektonické články a ďalšie prvky. Hrubú stavbu následne zbúrali, pravdepodobne v roku 1975, v čase, keď sa začalo napúšťanie priehrady.
Pre odobraté gotické časti sa plánovalo vytvoriť v skanzene v Pribyline čiastočnú rekonštrukciu chrámu. Zámer počítal s presbytériom a časťou stredovekej lode. Kópia napokon nevznikla; plány prekazila zmena pomerov po roku 1989 a nedostatok financií. Odobraté kamenné články sa podľa odborného opisu nachádzajú v areáli skanzenu, nie však ako zložený kostol prístupný návštevníkom.
Kostoly v dnešnej Liptovskej Sielnici
Nová obec má vlastné kostoly, ktoré treba odlíšiť od zatopeného gotického chrámu. Rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda postavili v rokoch 1991 až 1997 a posvätili ho v roku 1997. V obci stojí aj evanjelický kostol, posvätený v roku 1992. Ani jeden z nich nie je v dostupných miestnych záznamoch označený ako Kostol sv. Petra a Pavla.
Pre návštevníka je preto dôležité rozlišovať medzi historickým kostolom starej obce, ktorého stavba zanikla, a novšími chrámami v dnešnej Liptovskej Sielnici. Miesto bývalého gotického kostola nemožno prezentovať ako zachovanú pamiatku s pôvodnými oltármi, freskami či vežou; takéto tvrdenia sa nepodarilo potvrdiť.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.